Virgil Klatt (* 30. august 1850, Temešvár, Rakúsko-Uhorsko, dnes Rumunsko – † 22. január 1935, Bratislava) bol slovenský pedagóg a fyzik.https://tudosnaptar.kfki.hu/localhost/egyen.php?namenev=klatt&nev5=Klatt+Virgil
Životopis Narodil sa v Temešvári. Po maturite na katolíckom gymnáziu v Bratislave študoval matematiku a fyziku na Filozofickej fakulte Viedenskej univerzity (1868– 1871), kde mal vynikajúcich pedagógov. Matematiku mu prednášal okrem iných Jozef Maximilián Petzval, u ktorého chodil aj prednášky z teoretickej fyziky. Základný kurz fyziky viedol Jožef Stefan (autor Stefanovho-Boltzmannovho zákona) a Johann Josef Loschmidt (ako prvý určil rozmer molekuly) prednášal teóriu tepla, vedenie tepla a hydrodynamiku.
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa na bratislavskej reálke uvoľnilo miesto profesora fyziky a v roku 1871 naň nastúpil ako dočasný profesor. O štyri roky zložil skúšku učiteľskej spôsobilosti pre vyučovanie matematiky a fyziky vo vyšších triedach gymnázií. Na vyššej reálnej škole v Bratislave, ktorá vznikla roku 1850 ako prvá škola nového typu v Uhorsku, učil matematiku i fyziku a viedol fyzikálny kabinet. Pri kabinete zriadil aj dielňu pre žiakov, za čo sa pokladá za priekopníka polytechnického vyučovania v Uhorsku. Okrem toho sa vo svojom kabinete venoval bádaniu: zaoberal sa fosforescenciou a katódovým žiarením. Hodiny fyziky plné demonštrácií a jasného, hoci aj náročného výkladu, priviedli k fyzike študenta Filipa Lenarda, neskoršieho nositeľa Nobelovej ceny. Učiteľ a žiak spolu skúmali fosforescenciu a táto spolupráca trvala niekoľko desiatok rokov. Jej výsledkom boli tri spoločné práce uverejnené v špičkovom časopise Annalen der Physik und Chemie. Klatt a Lenard zistili, že intenzita a zafarbenie fosforescencie závisí od množstva a typu kovových prímesí (medi, mangánu či bizmutu), že tlak niekedy spôsobuje zmenu farby fosforescencie, zatiaľ čo u niektorých látok ju úplne potláča. Podali tiež svetelno-elektrické vysvetlenie mechanizmu fosforescencie. Skúsenosti a poznatky z tejto spolupráce Lenard neskôr využil pri výskume katódových lúčov a fotoefektu. Na Klattove a Lenardove práce nadviazali v 40. rokoch americkí bádatelia, ktorí vyvíjali obrazovky pre radary.
Na bratislavskej reálke učil až do roku 1919, keď ho nový režim ponechal bez práce i bez dôchodku. Pracoval preto v hodinárskej dielni svojho bývalého žiaka. Zomrel 22. januára 1935 v Bratislave.
Referencie
Externé odkazy Virgil Klatt
Zdroj
Kategória:Slovenskí fyzici Kategória:Slovenskí pedagógovia Kategória:Osobnosti z Temešváru Kategória:Absolventi Viedenskej univerzity