Vošky ( alebo Aphidoidea) sú taxón (podrad alebo nadčeľaď) hmyzu. Charakteristické sú malým, zavalitým a málo chitinizovaným telom.

Merajú 1–3, zriedka až 6 mm. Tykadlá sú 4- až 6-článkové, pritom pomerne dlhé. Bodavocicavým ústnym ústrojenstvom i stavbou tela sú silne prispôsobené na cicanie rastlinných štiav. Majú krídla, ktorých žilnatina krídel je odvodená a zjednodušená. Zadné krídla sú oveľa menšie. V zadnej časti bruška má väčšina druhov pár rúrkovitých príveskov (sifunculi), ktoré majú vzťah k sekrécii, ich presná funkcia však ešte nie je celkom zrejmá. Zadné nohy niektorých druhov dovoľujú slabé skákanie, ktoré sa však nedá porovnať s mérami a väčšinou cikád. Vývin je paurometabolia so štyrmi instarmi. Vošiek poznáme asi 3 500 druhov, z čoho na Slovensku žije 600700 druhov. Pri premnožení sa mnohé druhy stávajú vážnymi škodcami.

Vývojové cykly V zložitých životných cykloch vošiek sa strieda niekoľko partenogenetických generácií s jednou generáciou pohlavnou. Cyklus má obyčajne 3 fázy:

Thelytókna fáza: Na jar sa z prezimovaných vajíčok liahnu nymfy, ktoré dorastajú na bezkrídle samice–tzv. zakladateľky (fundatrices), a tie sa ďalej množia thelytókiou na bezkrídle i krídlaté panny (virgines).V tejto fáze môže dôjsť k lavínovitému namnoženiu obrovského množstva vošiek, pričom krídlaté jedince kolonizujú ďalšie rastliny.

Amphitókna fáza: Samice, ktoré sú stále neoplodnené, kladú ďalšie vajíčka, z ktorých sa vyvinú krídlaté samice i samce. Thelytókna a amphitókna generácia sa často líšia aj vo výbere živnej rastliny.

Pohlavná fáza: Samce a samice kopulujú, potom samice kladú oplodnené „zimné“ vajíčka, z ktorých na jar vznikajú opäť zakladateľky.

Tento cyklus u (sub)tropických druhov môže byť pozmenený, ale v základe ostáva rovnaký, chýbajú len tzv. zimné vajíčka.

Najčastejšie druhy vošiek na Slovensku Medzi najvýznamnejších škodcov v slovenských záhradách patrí niekoľko druhov vošiek:

Vlnačka krvavá (Eriosoma lanigerum) – preferuje kôru a letorosty jabloní. Na mieste napadnutia zvykne strom reagovať tvorbou zdurenín, ktoré môžu prerásť do veľkých rozmerov. V priebehu roka vylučuje vlnačka voskovitú vatu bielej farby. Chráni ju pred predátormi a je tak pre človeka ľahšie rozpoznateľná na rastlinách. Voška skorocelová (Dysaphis plantaginea) – napáda predovšetkým jablone. Cicaním šťavy z listov spôsobuje ich kučeravenie a stáčanie, listy môžu následne zožltnúť a odpadnúť. Pri silnejšom napadnutí jablone horšie rastú a plody nedozrievajú. Voška jabloňová (Aphis pomi) – nachádza sa zvyčajne na jabloniach a hruškách. Reakciou stromov na jej napadnutie je skrúcanie listov bez farebnej zmeny. Napáda tiež stopky rastúcich plodov. Tie sa následne zle vyvíjajú a zakrpatievajú. Voška slivková (Hyalopterus pruni) – napáda slivky, broskyne a marhule. Spočiatku cicaním listov nespôsobuje výraznejšiu zmenu na rastline. Napáda aj letorasty, ktoré sa krivia a zakrpatievajú. Voška chmeľová (Phorodon humuli) – patrí medzi častých škodcov sliviek. Napadnutie stromu je ťažké spozorovať, nakoľko svojim pôsobením len málo skrúcajú listy. Voška čerešňová (Myzus cerasi) – radí sa medzi škodcov čerešní a višní. Spôsobuje intenzívne skrúcanie listov, zakrpatievanie koncov letorastov. Voška broskyňová (Myzus persicae) – patrí k najnebezpečnejším škodcom broskyne. Jej pôsobenie na rastlinách spôsobuje intenzívne skrúcanie listov a vysychanie koncov letorastov.

Referencie

Iné projekty

Zdroj