Diaľnica D8 () je diaľnica v Česku, ktorá začína v Prahe a vedie severozápadným smerom cez Roudnice nad Labem, Lovosice a Ústí nad Labem na nemecké hranice, kde nadväzuje na nemeckú diaľnicu A17.

Diaľnica D8 začína na severnom okraji Prahy neďaleko obce Zdiby a končí severozápadne od krušnohorskej dediny Krásný Les v okrese Ústí nad Labem. D8 meria celkom 92,208 km, ku ktorým po dokončení Pražského okruhu pribudne 2,248 km dlhý úsek Březiněves - Zdiby, čím D8 dosiahne dĺžku 94,456 km.České dálnice, Dálniční síť v české republice, Dálnice, Dálnice D8 Zaujímavosťou je, že prvý úsek, ktorý bol uvedený do prevádzky, sa nachádza pri Ústí nad Labem.

Diaľnica D8 je súčasťou IV. Paneurópskeho dopravného koridoru a európskej cesty E55. Diaľnice D8 je jedinou českou diaľnicou, ktorá povedie cez chránenú krajinnú oblasť, konkrétne CHKO České stredohorie. Na diaľnici sú 4 tunely: Tunel Panenská (2116/2168 m), Tunel Libouchec (520/680 m), Tunel Radejčín (620 m) a Tunel Prackovice (270 m).

História 1938-1950 Diaľnice v trase Praha-Drážďany sa prvýkrát objavila na plánoch v októbri 1938, len pár týždňov po mníchovských udalostiach. V Sudeto-nemeckých plánoch z rokov 1938-1945 bola dnešná diaľnica D8 značená ako A72, v českých a neskôr protektorátnych plánoch ako diaľničný koridor IV. Výstavba ale nezačala, pretože prednosť dostala stavba inej diaľnice, vedúcej tiež v smere Berlín - Viedeň, a to exteritoriálna diaľnica Viedeň - Vroclav, vtedy označovaná ako diaľnica A88.

Ešte predtým, 15. novembra 1938, bol podaný návrh na používanie slova diaľnica.České dálnice, Odborné informace, Historie dálnicHistorie, obrázek O mesiac neskôr, 23. decembra 1938 bolo zriadené Generálne riaditeľstvo stavby diaľnic (predchodca dnešného Riaditeľstva ciest a diaľníc) a pojem diaľnica bol úradne zavedený.

Dňa 30. apríla 1942 bol vydaný zákaz výstavby diaľnic v celej Veľkonemeckej ríši, kam spadal aj Protektorát Čechy a Morava z dôvodov presunutia pracovných síl do vojnovej výroby. Výstavba v tomto smere znovu nezačala ani po skončení vojny. Plán výstavby diaľnice Praha - Drážďany ako koridor IV zostal v československých plánoch až do decembra 1950, kedy výstavba diaľnic bola v Československu opäť pozastavená.

1963-1971 Vzhľadom k silnému nárastu cestnej dopravy v priebehu 50. a 60. rokov prijala Vláda ČSSR (premiér Viliam Široký) dňa 10. apríla 1963 uznesenie č. 286 o koncepcii dlhodobého rozvoja cestnej siete a miestnych komunikácií v Československej socialistickej republike, ktoré bolo potvrdené 18. apríla 1966 vládnym rozhodnutím o obnovení diaľničnej výstavby v ČSSR.História diaľníc (rok za rokom)

Na nových plánoch sa opäť objavuje smer Praha - Drážďany, avšak tentoraz je prvýkrát použitý názov diaľnica D8. V rokoch 1968-1971 bolo medzi ČSSR a NDR prejednané budúce prepojenie oboch krajín diaľnicou.

1984-1990 V 80. rokoch 20. storočia prebiehal v Severočeskom kraji masívny postup v ťažení hnedého uhlia. Bolo plánované rozšírenie povrchovej bane Chabařovice smerom na sever a severozápad, čím by došlo k prerušeniu jediného cestného spojenia medzi Teplicami a Ústím nad Labem, cestou I. triedy č. 13. V apríli 1984 sa preto začalo 6,5 ročné budovanie 4,175 km dlhého úseku Řehlovice - Trmice, pretože sa tým v spojení s práve vybudovanou nadväzujúcou cestou II/613 (od roku 1997 rýchlostnej cesty R63, od 1. januára 2016 cesty I/63) vytváralo potrebné alternatívne cestné spojenie oboch miest.

Po roku 1990 však došlo k celkovému útlmu ťažby hnedého uhlia v Československu, a tak nakoniec povrchová baňa Chabařovice rozšírená nebola a cesta I/13 zostala neprerušená. Tento úsek diaľnice D8 tak slúžil 16 rokov, až do decembra 2006, kedy bol otvorený nadväzujúci úsek Trmice - štátna hranica Česko/Nemecko, len pre lepšie spojenie miest Teplice a Ústí nad Labem, teda vlastne pre dopravu vo východo-západnom smere, nie v severo-južnom.

1990-2001 V období po roku 1990 prebiehala výstavba diaľnice D8 už klasickým spôsobom, od začiatku, teda od Prahy, v súlade s dopravnou vyťaženosťou a dopytom. Najprv bola v roku 1991 predĺžená Prosecká radiála až po Zdiby, kde sa nachádza nultý kilometer diaľnice D8. Tento 2,248 km dlhý úsek Březiněves - Zdiby sa po dobudovaní Pražského okruhu stane súčasťou diaľnice D8.

V júli 1993 bol otvorený počiatočný, 9,6 km dlhý úsek Zdiby - Úžice, a o 3 roky neskôr, v októbri 1996, sa sprevádzkoval 8,9 km dlhý nadväzujúci úsek Úžice - Nová Ves. Potom nasledoval v októbri 1998 13,425 km dlhý samostatný úsek Doksany - Lovosice, ktorý výrazne skrátil a zrýchlil cestu v tomto dopravnom smere. Pôvodná cesta I/8 viedla totiž okľukou cez Terezín.

V júni 2001 bol otvorený chýbajúci 16,351 km dlhý úsek Nová Ves - Doksany, ktorý prepojil už prevádzkované úseky Zdiby - Úžice - Nová Ves s úsekom Doksany - Lovosice, čím vznikla súvislá diaľnica do Lovosic s dĺžkou 48,276 km.

2002-2006 21. decembra 2006 bol sprevádzkovaný zatiaľ posledný úsek cez Krušné hory od Trmic na štátnej hranici s dĺžkou 23,344 km a napojením na nemeckú diaľnicu A17.

2007-2016 Jediným chýbajúcim úsekom diaľnice D8 je 16,4 km dlhý úsek Lovosice - Řehlovice, ktorého výstavba začala 6. novembra 2007. Pôvodne sľubovaný termín dokončenia v roku 2010 bol vopred spochybňovaný a predpokladaný termín možného dokončenia bol rok 2012 alebo 2013.Pavel Baroch: Dálnice přes Středohoří se může zpozdit o několik let. aktuálně.cz, 23. března 2009 Podľa neskorších odhadov mala byť stavba dokončená v roku 2014..

7. júna 2013 došlo v km 56,5 pri obci Litochovice na trase budovanej diaľnice k masívnemu zosuvu asi 500 tisíc metrov kubických zeminy. Práve tento úsek považovali viaceré mimovládne organizácie za rizikové, čo potvrdzovali podklady Českého geologického úradu.K sesuvu půdy na dálnici D8 nemuselo vůbec dojít V novembri 2014 sa začala prvá etapa odťaženia zosuvu a vytvorenie odvodnenia za 70 mil. Kčrozlas.cz: Dělníci začali odklízet sesuv na stavbě D8 na Litoměřicku, v septembri 2015 potom začala druhá etapa sanácie za 400 mil. Kč. Prevádzka na úseku by mala byť spustená v decembri 2016.Litoměřický deník: Druhá etapa sanace sesuvu potrvá rok

2016–2022 V týchto rokoch bude prebiehať dostavba severných úsekov Pražského okruhu, vrátane vybudovania veľkej MÚK Březiněves. Po rozšírení a prebudovaní úseku bude priradený k D8 a nultý kilometer sa tým posunie bližšie k Prahe.

Iné projekty

Referencie

Zdroj

Kategória:Diaľnice v Česku