Krátka () je rozložitý uzlový vrch v Tatrách. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne severozápadne od Popradu.
Poloha Nachádza sa na juhu strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry. Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve. Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso a západne ležiace Podbanské, juhozápadne sa nachádza Východná, južne Važec, Štrba a Tatranská Štrba a juhovýchodne Vyšné Hágy a Nová Polianka. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Kôprová dolina a Važecká dolina.
Opis Krátka leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severozápadu z Čubriny () v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (). Krátka má tri vrcholy: Západný, Prostredný (hlavný) a Východný. Od Ostrej ju oddeľuje Nefcerské sedlo, od Kriváňa Špára. Na sever spadá do Nefcerskej doliny, na juhozápad do Krivánskeho kotla a na juhovýchod do Doliny Suchej vody. Do Krivánskeho kotla k plesu viedla turistická značka, zrušená v roku 1980. Na juh vysiela pomerne dlhý a členitý Jamský hrebeň, v ktorom sa od severu nachádza: Veľká Jamská veža, dve Prostredné Jamské veže, Jamské zuby, dve Predné Jamské veže, dve Krátke veže, Krátka vežička, Krátka kopa, dve Jamské vežičky a dve Jamské kopy. „Dve“ značí vždy severný a južný vrchol.
Severne sa nachádza dolina Nefcerka s Nižným Terianskym plesom, ktorým voda z tejto časti hrebeňa odteká Nefcerským potokom do Belej. Juhovýchodne sa nachádza Suchá dolina a juhozápadne Važecká dolina s Krivánskym Zeleným plesom, odkiaľ voda smeruje do Bieleho Váhu.
Severným smerom sa nachádza Veľká kopa (), Hrubá kopa (), Nefcerské veže () a Terianska veža (), východným Hrubý vrch (), Furkotský štít (), Hlinská veža (), Satan (), Veľké Solisko (), Ostrá (), Malá Bašta () a Štrbské Solisko (), južným Predné Solisko (), Sedielková kopa (), Jamská kopa () a Jamy () a západným Malý Kriváň (), Vyšná Priehyba (), Kriváň (), Krížna () a Predný Holý vrch ().''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.
Výhľady Turisticky neprístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Kozie chrbty a časť Oravských Beskýd.
Prístup Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku a nevedie naň značený turistický chodník.
Niekoľko horolezeckých výstupov 1903 Prvý výstup K. Englisch a P. Spitzkopf z Doliny Suchej vody cez Vyšnú Jamskú priehybu, I. 1906 Prvý zimný výstup P. Havaš Horníček. 1907 Prvý úplný prechod Jamského hrebeňa A. Martin a J. Franz st., miestami III.
Cesty do obťažnosti V+ (Prostredná Jamská veža) viedli na veže v Jamskom hrebeni.
Galéria
Referencie
A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, X. diel, Šport 1989.
Iné projekty
Pozri aj Vysoké Tatry Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia) Važecká dolina (národná prírodná rezervácia) Tatranský národný park Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách
Externé odkazy Poloha na turistickej mape V zime okolo Zeleného Krivánskeho plesa v r. 1964 Podľa Andrášiho Schematická mapa Iná mapa
Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku Kategória:Vrchy Vysokých Tatier Kategória:Vrchy v okrese Poprad Kategória:Vysoké Tatry (mesto)