Karol IV. (špan. Carlos IV, * 11. november 1748, Portici, Sicílske kráľovstvo – † 20. január 1819, Rím, Pápežský štát) bol od 14. decembra 1788 až do svojej abdikácie 19. marca 1808 španielskym kráľom.
Život Karol bol druhý syn španielskeho kráľa Karola III. a Márie Amálie Saskej. Narodil sa v Portici na Sicílii v čase, keď jeho otec bol Neapolským a Sicílskym kráľom. Jeho starší brat Filip bol ako ťažký epileptik z následníctva vylúčený.
Po svojej matke, vnučke Augusta II. Silného, zdedil postavu a fyzickú silu saského rodu, ale nebol veľmi inteligentný. Karol IV. bol veľmi dôverčivý a bol známy svojou láskavosťou. Bol ľahko ovplyvniteľný a počas jeho panovania vládla de facto jeho energická manželka Mária Lujza a jej obľúbenec, minister Manuel de Godoy.
Vláda V roku 1788 zomrel Karolov otec, kráľ Karol III., a tak Karol nastúpil na trón ako Karol IV.. Nový kráľ považoval svoj úrad za posvätný a vyzeral ako absolutistický a mocný panovník. V skutočnosti bol však iba pasívnym členom svojej vlády, ktorý väčšinu času trávil na poľovačkách. Vládne záležitosti prenechal svojej manželke a svojmu predsedovi vlády. V roku 1792 sa po dlhom úsilí podarilo Márie Lujze odstrániť z funkcie floridablancaského grófa Josého Moñinoa y Redondoa a na jeho miesto menovala Pedra Pabla Abarcu de Bolea, arandaského grófa, predsedu aragónskej vládnej strany v krajine. Ale v dôsledku vojny proti republikánskemu Francúzsku bol liberálny gróf Pedro Pablo nahradený Manuelom de Godoyom, ktorý bol kráľovnej obľúbenec a pravdepodobne aj jej milenec.
Manuel de Godoy pokračoval v politike svojho predchodcu a zaujal tak neutrálny postoj voči vývoju situácie vo Francúzsku. Potom však Španielsko začalo v roku 1793 protestovať proti poprave zosadeného kráľa, následkom čoho Francúzsko vyhlásilo vojnu Španielsku a v roku 1795 bol Manuel de Godoy nútený uzavrieť spojenectvo a vyhlásiť vojnu Veľkej Británii.
Španielsko zostalo spojencom Francúzska a podporovalo kontinentálnu blokádu, pokým Británia nevyhrala námornú bitku pri Trafalgare. Po Napoleonovom víťazstve v Prusku v roku 1807 Godoy opäť postavil Španielsko na Francúzsku stranu. Táto zmena strán oslabovala Karolovu pozíciu dôveryhodného spojenca, zatiaľ čo návrat do spojenectva s Francúzskom zvýšilo Godoyovu nepopularitu a posilnilo partido fernandista, hnutie priaznivcov korunného princa Ferdinanda, ktorí boli zástancami dobrých vzťahov s Veľkou Britániou.
Abdikácia a smrť V roku 1808 sa uskutočnila vzbura proti kráľovi Karolovi. V dôsledku nej Karol IV. abdikoval 19. marca 1808 a vládu prenechal svojmu synovi Ferdinandovi, ktorý vládol pod menom Ferdinand VII. Počas jeho vlády Napoleon poslal do Španielska približne 100 000 vojakov.
V roku 1812 sa Karol nakoniec usadil v Ríme v Palazzo Barberini, kde 20. januára 1819 zomrel.
Manželka a potomkovia 4. septembra 1765 sa oženil s Máriou Lujzou Bourbonsko-parmskou (* 1751 – † 1819), dcérou vojvodu Filipa I. z Parmy a Márie Lujzy Bourbónskej. Mali spolu 14 detí: Carlos Clemente Antonio (* 19. september 1771 – † 7. marec 1774) Šarlota Jana (* 25. máj 1775 – † 7. január 1830) ∞ 1785 portugalský kráľ Ján VI. (1767 – 1826), syn kráľovnej Márie I. a kráľa Petra III. María Luisa Carlota (* 11. september 1777 – † 2. júl 1782) Mária Amália (* 9. január 1779 – † 22. júl 1798) ∞ 1795 španielsky infant Anton Pascal (1755 – 1817), syn Karola III. a Márie Amálie Saskej. Carlos Domingo Eusebio (* 5. marec 1780 – † 11. jún 1783) Mária Lujza (* 6. júl 1782 – † 13. marec 1824) ∞ 1795 etrúrsky kráľ Ľudovít (1773 – 1803), syn vojvodu Ferdinanda Parmského a Márie Amálie Habsbursko-lotrinskej. Carlos Francisco de Paula (* 5. september 1783 – † 11. november 1784) Felipe Francisco de Paula (* 5. september 1783 – † 18. október 1784) Ferdinand (* 14. október 1784 – † 29. september 1833) ∞ 1/ 1802 princezná Mária Antónia Neapolsko-sicílska (1784 – 1806), dcéra kráľa oboch Sicílii Ferdinanda I. a Márie Karolíny Habsbursko-lotrinskej 2/ 1816 princezná Mária Izabela Portugalská (1797 – 1818), dcéra Jána VI. a Šarloty Španielskej 3/ 1819 princezná Mária Jozefa Saská (1803 – 1829), dcéra princa Maximiliána Saského a Karolíny Bourbonskej z Parmy 4/ 1829 princezná Mária Kristína Neapolsko-sicílska (1806 – 1878), dcéra kráľa oboch Sicílii Františka I. a jeho druhej manželky Márie Izabely Španielskej Karol V. Mário (* 29. marec 1788 – † 10. marec 1855) ∞ 1816 princezná Mária Františka Portugalská (1800 – 1834), dcéra Jána VI. a Šarloty Španielskej Mária Izabela (* 6. júl 1789 – † 13. september 1848) ∞ 1802 sicílsky kráľ Františka I. (1777 – 1830), syna Ferdinanda I. a jeho prvej manželky Mária Karolína Habsbursko-lotrinská María Teresa (* 16. február 1791 – † 2. november 1794) Felipe María Francisco (* 28. marec 1792 – † 1. marec 1794) František Pavol Bourbonský (* 10. marec 1794 – † 13. august 1865) ∞ 1819 princezná Lujza Šarlota Neapolsko-sicílska (1804 – 1844), dcéra kráľa oboch Sicílií Františka I. a jeho druhej manželky Márie Izabely Španielskej
Genealógia
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Narodenia v 1748 Kategória:Úmrtia v 1819 Kategória:Králi Španielska Kategória:Panovníci, ktorí abdikovali Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna Kategória:Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna Kategória:Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho Kategória:Pochovaní v kláštore El Escorial