300px|thumb|Kirké podáva pohár Odyseovi (John William Waterhouse, 1891) Mágia je abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov. V mnohých kultúrach koncept mágie stojí z rôznych dôvodov v opozícii k vedeckému alebo náboženskému pohľadu na svet.
Etymológia Aj keď sa bežne slovo „mágia“ odvodzuje od , príp. a , alebo , cez a alebo , slovo pochádza z indoeur. koreňa magh – „mocný“, „veľký“ (porovnaj s , , alebo ). Hérodotos považoval slovo „mágia“ za perzské.
Pojem „mágia“', „magický“ sa v širšom zmysle kryje s pojmami „okultný“ (skrytý) alebo „ezoterický“ (vnútorný). V tomto prípade sa pod mágiu zaraďujú parciálne náuky s aspektom „tajomna“, ako napr. alchýmia, astrológia, alebo mesmerizmus. V užšom ponímaní je mágia odborom konkrétnych okultných a ezoterických náuk buď teoretických, alebo praktických.
Definícia Zodpovedanie otázky „čo je to mágia?“ je podľa odborníkov ťažké a nejednoznačné,Mágia je jeden z „pojmov tak nesúrodých ako nepresných…“ a patrí k dlho diskutovaným problémom. Na mágiu sa môžeme pozerať z dvoch rozdielnych pozícií, ktoré sa vzájomne vylučujú. Z pozície okultizmu, ktorý javy vysvetľuje konceptuálne, napr. hermetizmom, a z pohľadu vedy, ktorá sa snaží mágiu vyložiť pomocou vedeckých disciplín. Oba prístupy si však navzájom požičiavajú pomocné pojmové konštrukcie, ktoré vo svojom repertoári nemajú. Dnes je však jasné, že fenomén mágie je transkulturálny, t. j. objavuje sa vo všetkých kultúrach a je variovaný len rôznorodosťou jej pôvodu.
Vedecké smery ako antropológia, sociológia, história, etnológia, psychológia alebo filozofia, sa zaoberajú mágiou a snahou o jej pomenovanie. Všímajú si subjektívne a objektívne javy pripisované mágii a jej účinkom, ktoré sa dajú vedecky dokázať. Zjednodušene, väčšina vedeckých pohľadov pokladá mágiu za súčasť folklóru a spojuje ju so šamanizmom alebo čarodejníctvom „primitívnych“ národov, alebo s ich náboženstvom, ktoré vychádza zo snahy ovládať okolitú prírodu a prostredie. „Ide o snahu a návod aktívne ovládať prírodné zákonitosti prostredníctvom ich napodobňovania“ a „pôsobiť na osoby prostredníctvom predmetov, ktoré boli s nimi v kontakte.“ Je založená „na predpoklade existencie určitého mystického vzťahu medzi vecami a javmi v prírode.“ Určité smery psychológie začali na prelome 19. a 20. storočia nachádzať spolčené témy s okultnými interpretácia magických fenoménov. Jungova psychoanalytická škola vytvorila jedno takéto prepojenie.
Mágiu na druhej strane možno vnímať aj inak. V okultnom pohľade je aplikáciou napr. hermetických princípov, domnelým pozostatkom dávno stratenej múdrosti. Prvorepublikový český okultista Jan Kefer pri tomto probléme píše o použití prístupu, „ktorý sa snaží pochopiť mágiu z jej vnútornej podstaty, pokladajúc ju buď za plod ľudskej vôle a určitého výcviku, alebo za náuku s vlastným experimentálnym priestorom, za špecifické odvetvie ľudského myslenia.“ Mágiu možno pokladať aj za „špeciálnu formu noetiky, umožňujúcu poznávanie transempirických rovín existencie, čím uspokojuje základnú ľudskú potrebu transcendencie. Zároveň je aj praktickou metódou, ktorá mágovi umožňuje pôsobiť v súlade so svojou vôľou na seba a okolitý svet nekonvenčnými prostriedkami kvôli uspokojeniu iných, materiálnejšie orientovaných ľudských potrieb.“ Alebo „je metóda využívania vzťahu medzi vedomím (poznanie), informáciami (bytie) a energiou (konanie). Poznanie je rozhranie medzi bytím a konaním a môžeme ním pôsobiť na veci v oboch oblastiach.“ Prípadne „mágia môže byť popísaná ako súbor techník, ktoré vedome menia vnímanie identity.“ Z kulturologického hľadiska, napr. „mágia predstavuje miesto stretávania, kde sa kríži náboženstvo s vedou, ľudové povery sa stýkajú s vierou vzdelaných vrstiev a normy fikcie sa miesia s realitou každodenného života. Ak stojíme na tejto križovatke, môžeme sa od nej vydať akýmkoľvek smerom.“
Pôvod Legendy Jestvuje niekoľko špekulácií a legiend o pôvode mágie. Český psychológ a okultný historik Milan Nakonečný spomína hlavné tri: Pôvodom mágie je vyspelá zaniknutá civilizácia, ktorej znalosti sú dnes stratené a dajú sa len čiastočne deduktívne rekonštruovať z pozostatkov, ktoré boli roztrúsené po historických starovekých civilizáciách, akou bola staroegyptská alebo mayská. V tejto súvislosti spomína Platón v dialógu Kritias Atlantídu,Platón. Timaios ale dá sa v príslušnej literatúre nájsť aj povestná Lemuria. Súčasná mágia je pozostatkom kedysi stratených ľudských schopností, ktoré umožňoval telesný orgán, tzv. „tretie oko“. Ten evolúciou degeneroval a nakoniec sa stratil. Jeho súčasným pozostatkom je epifýza. Orgán umožňoval priame vnímanie „astrálu“ a pôsobenie na neho. Túto hypotézu začiatkom 20. storočia hlásal medzi inými nemecký paleontológ Eduard Dacqué. Vychádzal s najväčšou pravdepodobnosťou z pozorovania plazov, u ktorých sa vyskytuje tzv. temenné oko, ktoré súvisí so spomínanou epifýzou. Je citlivé na svetlo a pravdepodobne ovláda hormóny termoregulácie jaštera. Príkladom môže byť novozélandská jašterica Tautara. Mágia má mimozemský pôvod. V starozákonnej apokryfnej Henochovej knihe sú spomínaní anjeli, ktorí spolu s pozemskými ženami mali splodiť pokolenie obrov. Popritom anjeli pozemské ženy učili rôznym znalostiam, medzi iným ich naučili mágiu. Dôkazom pravdivosti legendy pre niektorých sú báje o obroch rozšírené po celom svete.
Fakty
Podľa teórie anglického archeológa a biológa Johna Lubbocka u predchodcov druhu Homo sapiens neexistoval nábožensko-magický pohľad na svet. Prvé nájdené známky magického myslenia sa nachádzajú až v pohrebných rituáloch ľudského druhu Homo sapiens neanderthalensis (600 000350 000 až 50 00025 000 pred Kr.).Doklady o rituálnom pohrebe sú z obdobia 70 00050 000 pred Kr. Okrem pohrebov, v ktorých sa na celom svete používala červená hlinka ako rituálna náhrada za krv, existujú doklady o úmyselnom uchovávaní lebiek, pravdepodone mŕtvych príbuzných.
Vývoj mágie je úzko spätý so samotným civilizačným vývojom. Nakonečný rozoznáva štyri zemepisné oblasti, ktoré súvisia s rozvojom prvotných magických vetiev: Európa, Čína, India a Mezopotámia. Ich vzájomné interakcie sú príčinou rozmanitosti jej neskorších foriem. Základom súčasnej západnej mágie je pravdepodobne mágia Mezopotámie, ktorá sa cez Babyloniu a Egypt rozvinula do základov dnešného západného okultizmu.
Prameň svetového fenoménu mágie je možné deliť na dva toky, ktoré ústia do súčasných foriem šamanizmu a mágie rôznych svetových okultných skupín: Mágia v šamanizme a „primitívnych“ nábožensko-magických systémoch: zdrojom, ktorý sa zdá byť takmer stratený, bola schopnosť magicky myslieť a to dávnemu človeku umožňovalo inak nazerať na svoj svet a komunikovať s inými (magickými) svetmi, čo už je nášmu súčasnému chápaniu a vnímaniu cudzie. Podobne píše rumunský religionista Mircea Eliade o magickom svete ľudských predkov: „Na rozdiel od človeka modernej spoločnosti bola obrazová aktivita prehistorického človeka nadaná mytologickou dimenziou.“ Mágia rôznych skupín a spoločností: zdrojom sú náuky tradované určitými uzatvorenými spoločnosťami, ktoré pochádzajú z magických systémov starších kultúr, akým bol napr. Staroveký Egypt, prípadne novšie náuky vytvorené podľa starších vzorov. Niekedy sa označuje ako „vyššia mágia“.
Mágia podľa antropológie Téma mágie sa v antropológii často spája s pojmom náboženstva. Arthur Lehmann a James Myers pri súčasnom štúdiu náboženských javov odporúčajú rozšíriť záber antropológie na magické a tajomné prvky v ľudskej spoločnosti. „Rozšírenie náboženstva mimo duchovné a nadľudské bytosti na všetko, čo je mimoriadne, tajomné a nevysvetliteľné, umožňuje komplexnejší pohľad na náboženské správanie etník vo svete a umožňuje antropologický výskum takých javov, akými sú mágia, čarodejníctvo, kliatby a ďalšie praktiky, ktoré majú zmysel ako pre predliterárnu spoločnosť, tak aj pre spoločnosť s písanou kultúrou.“
Škótsky antropológ James Frazer<ref group="pozn">O Frazerovi je známe, že nepodnikol žiadny terénny výskum. Všetky etnografické informácie, s ktorými pracoval, boli pozbierané inými bádateľmi a rovnako nimi aj interpretované. „Antropologická vedecká kariéra si žiadala terénny výskum, čo bola situácia, ktorú Frazer nikdy nezažil. Ale v tom čase už mal za sebou dostatok publikácií, aby mu jeho nezáujem o pobyt medzi ‚divochmi‘ prechádzal.“ </ref> roku 1890 formuloval teóriu, v ktorej mágia je jedeným zo stupňov vývoja myslenia spoločnosti. Tvrdil, že z magického pohľadu na svet sa vyvinul náboženský pohľad, tzn. evolučný reťazec: mágia → náboženstvo → veda. Mágiu, ako „mylnú predstavu o príčine súvislostí prírodných javov,“ rozdelil takto: Základom je sympatetická mágia, ktorá predpokladá tajomnú súvislosť medzi všetkými javmi a vecami v prírode. Súčasťou je homeopatická mágia, ktorá narába s podobnosťou v duchu „podobné tvorí podobné“, čo ústi do napodobňovania (napr. privolávanie dažďa liatím vody na zem), a kontaktná mágia, ktorá vychádza z predpokladu, že veci, ktoré raz boli spolu alebo tvorili celok, budú na na seba navzájom pôsobiť na diaľku aj po rozdelení (napr. snaha získať malú časť nepriateľa, aby sa nadviazal kontakt medzi čarodejom a ním).
Ďalej časťami všeobecnej mágie sú teoretická mágia ako pseudoveda, praktická mágia ako pseudoumenie, v nej kúzelníctvo ako pozitívna mágia, ktorej cieľom je vyvolať žiaduci efekt, a tabu ako negatívna mágia, ktorej cieľom je zabránenie nežiaduceho efektu.
Podľa Frazera ľudia časom zistili, že mágia a jej princípy nezaberajú a tak vznikol náboženský pohľad na svet, kde vládnu nadprirodzené mocnosti a bohovia. Frazer vo svojej práci zaujímal k mágii kategorické a nekompromisné stanovisko: „Mágia je falošný systém prírodných zákonov rovnako ako mylný návod k konaniu. Je to klamná veda rovnako ako pochybné umenie.“Frazerove názory sú v súčasnosti prekonané. Fenomén mágie stále existuje paralelne na jednom mieste s náboženstvom a vedou. Príkladom môže byť šamanizmus, ktorý je dnes rozšírený v priemyselne rozvinutých oblastiach Európy a Spojených štátoch, prípadne nižšie spomínaný zvyk zo Srí Lanky objednávať si v náboženských svätyniach magické zákroky.
Mágia a veda Rovnako ako veda aj mágia vychádza z presvedčenia, že človek môže využiť prírodné zákony vo svoj prospech. Podľa Frazera „sympatetická mágia vo svojej čistej podobe vychádza z predpokladu, že v prírode jedna udalosť vyplýva nevyhnutne a nemenne z inej, a to bez zásahu akéhokoľvek duchovného alebo osobného činiteľ. Teda jej základná koncepcia je totožná s koncepciou modernej vedy. … Nenalieha prosbami na žiadnu vyššiu moc, nedožaduje sa priazne nejakej nestálej a vrtošivej bytosti. Nepokoruje sa pred žiadnym hrozivým božstvom. … Osudová chyba mágie … spočíva v úplne nesprávnej interpretácii oných zvláštnych zákonov, ktoré riadia túto následnosť“ (že v prírode jedna udalosť vyplýva nevyhnutne a nemenne z inej).S názorom, že mágia nie je odkázaná na duchovné bytosti, sa dá dnes celkom komfortne polemizovať. V súčasnosti je dostupná literatúra, napr. so šamanistickou tématikou, tématikou vúdú, alebo s tématikou západnej magickej tradície, z ktorej vyplýva presný opak. Napr.: , , alebo .