Bašovce sú obec na Slovensku v okrese Piešťany.
Polohopis Obec sa nachádza vo výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu a Dudváhu, vo výške V rokoch 1976 až 1993 neboli samostatnou obcou. V rokoch 1976 – 1980 tvorili spolu s Veľkým Orvišťom obec Orvište, ktorá bola v roku 1980 pripojená k Ostrovu. Z neho sa Veľké Orvište odčlenilo v roku 1991 a Bašovce o dva roky neskôr. Obec s približne 350 obyvateľmi je obklopená poľami, pri miestnom rybníku je rybárska bašta.
Dejiny Prvá písomná zmienka o obci pod menom Bessan je z roku 1113. Súčasný názov obce sa používa od roku 1773. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Osídlenie nastalo v neolite – sídlisko volútovej kultúry, sídlisko z doby predveľkomoravskej a veľkomoravskej. V katastri obce bolo objavené neolitické sídlo z rokov 4600 – 3800 p. n. l. a slovanské sídlo z 9. storočia.
Počas tureckých nájazdov sa vraj chodievali obyvatelia obce schovávať do neďalekých močarísk, ktoré sa nachádzali za dnešným bývalým obecným družstvom aby unikli Turkom. Turci sa však narozdiel od miestnych nevyznali v močariskách a Turci v nich zahynuli.
Obec patrila zoborskému kláštoru, v roku 1392 panstvu Čachtice. V roku 1414 ju Stibor daroval augustiniánom v Novom Meste nad Váhom. Prvý písomný komentár medziľudských vzťahov v obci sa nachádza v richtárskej knihe z Bašoviec z rokov 1651 – 1847.
Bašovce, podobne ako ďaľšie obce a mestá pri neregulovanom Váhu, ničili povodne. V roku 1813 voda zaplavila takme celú považskú dolinu. Ľudia sa zachránili iba útekom. Pre časté a ničivé požiare bol v obci v roku 1906 založený požiarny zbor, ktorý začínal s malou ručnou striekačkou.
V strede obce bol v roku 1912 postavený dom Alžbety Schneiderovej, na tú dobu veľký a drahý. Za Slovenského Štátu odvliekli majiteľku do koncentračného tábora. Po oslobodení sídlil v budove Miestny národný výbor aj škola.
V roku 1930 bola zo zbierky občanov postavená škola. Zásluhu na jej vybudovaní mal architekt Vladimír Breštenský z Piešťan. Obec Bašovce bola oslobodeńá v podvečer 4. apríla 1945.
Názov Pôvod názvu obce Názov obce Bašovce sa podľa ľudovej povesti pripisuje istému chýrnemu bačovi, ktorý prišiel údajne z tematínskeho panstva so stádom oviec. Na lúkach, lesoch a pasienkoch vôkol potoka Dubové si dobre bačoval so svojimi ovcami. Kraj sa mu páčil, a tak založil osadu Bačovce, ktorá bola neskôr premenovaná na Bašovce.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová eklektická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1906. Interiér kostola je plochostropý, nachádza sa tu neogotické zariadenie z doby jeho vzniku. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža je umiestená do štítového priečelia s nikami a nárožnými čučkami vo forme rizalitu. Vstupný polkruhovo ukončený portál v podveží je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža s vročením 1906 je ukončená ihlancovou helmicou.
Stĺp sv. Trojice, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.
Socha sv. Vendelína z roku 1890.
Symboly obce Symboly obce sú: erb - na modrom štíte strieborná holubica so zelenou ratolesťou v zobáčiku;
vlajka – ukončená tromi cípmi, obsahuje päť pruhov: 2 modré, 2 biele a 1 zelený.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Piešťany