Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Pezinku bol postavený okolo roku 1280 ako trojloďový kostol Preblahoslavenej Panny Márie. Prevládajúci je neskorogotický ráz z 2. polovice 15. storočia, kombinovaný s novogotickými prvkami, prítomné sú aj prvky renesancie a baroka. V okolí sa rozprestieral cintorín. Z tohto obdobia sa zachovala polygonálna kupa krstiteľnice a epitaf grófa Juraja.
náhľad|Kostol Nanebovzatej Panny Márie - pohľad juhozápadný História objektu
Zaniknutá stavba Najskorší vznik kostola je odvodený od prvej zmienky o kostole pochádzajúcej z roku 1280, v období pôsobenia Tomáša II., ktorý sa stal krajinským sudcom, bratislavským, nitrianskym a komárňanským županom a slavónskym bánom, v čele rodu pezinskej vetvy.
Objekt bol postavený na obdĺžnikovom pôdoryse s polygonálnym záverom. Podoba nadzemnej časti pôvodného kostola nie je známa.
2. pol. 14. storočia Po zániku vyššie uvedenej sakrálnej stavby bol postavený nový kostol, ktorého vznik je spájaný s rozvojom mestečka v 2. polovici 14. storočia. Už sa jednalo o trojloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Pri výstavbe presbytéria boli využité základy staršej stavby, pričom severný a južný múr boli predĺžené. Súbežne s presbytériom vybudovali stavitelia múry trojlodia nového kostola. Fasády presbytéria primárne členili oporné piliere. Spolu s fragmentmi kamenných rebier dokladajú primárne zaklenutie presbytéria kamennou rebrovou klenbou. Hlavná i bočné lode mali vysoký rovný strop. Z pôvodných okenných otvorov bolo odkryté okno v južnom múre lode, okno s kamennou obrubou v severnom múre presbytéria, rozmerné lomené okno v štítovom múre hlavnej lode a okno v západnom múre severnej bočnej lode v podkroví. Do kostola sa vchádzalo južným vchodom širokým cca 220 cm. Pri východnej hrane stála kamenná svätenička, z ktorej sa zachovala len spodná časť.
Oproti vstupu, v severom múre severnej bočnej lode bola vystavená rozmerná plytká nika, ktorá mohla slúžiť na uloženie oltára. V tejto stavebnej etape kostol ešte nemal vežu.
15. storočie V listinách bratislavskej kapituly z tohto obdobia sa spomína farský kostol Panny Márie, postavený z kameňa bez veže s cintorínom a špitál s kaplnkou sv. Ducha, pri ktorej sa tiež pochovávalo.
Následnú stavebnú etapu charakterizuje vznik pohrebnej kaplnky vo východnej časti južnej bočnej lode. Kaplnka, zasvätená sv. Trojici sa pri farskom kostole spomína v roku 1449. Zriadená bola pre grófa Juraja z Jura a Pezinka, ktorého náhrobná doska s datovaním 1426 je dnes uložená v južnej kaplnke sv. Anny.
Kaplnka bola zaklenutá rebrovou krížovou klenbou. V danej etape ešte existoval južný vstup do kostola.
Do 1. polovice 15. storočia môžeme datovať úpravy okien, kedy pôvodné okná nahradili okná s lomenými oblúkmi a kamennými obrubami so stredovými stĺpikmi. Taktiež je možné predpokladať vznik pendantu južnej kaplnky. Jeho východná stena bola riešená výtvarne pravdepodobne na motív Golgoty. Zreteľná je žena s mierne zdvihnutou hlavou, pravdepodobne kľačiaca pod krížom, z ktorého bolo identifikované dolné rameno s kolenom ukrižovaného Ježiša. Približne v strede kaplnky bola odkrytá krypta vymurovaná a zaklenutá tehlovým murivom, datovaná pred polovicu 15. storočia.
Zásadnú prestavbu kostola dokladá údaj z roku 1474, kedy na jeho prestavbu darovala polovicu vena vdova Katarína po Adamovi Maršalkovi z Rohova. Zavŕšenie prestavby datuje fragment výmaľby s rokom 1501. Prestavbu zahŕňali najmä zmeny trojlodia a nové klenby. Medzilodné múry s piliermi boli zbúrané a nahradené oktogonálnymi piliermi s lomenými oblúkmi. V nových, vymurovaných medzilodných múroch neboli v hornej časti zistené žiadne okná, kostol bol teda už v tom čase pseudobazilikou. Polohy okien v bočných múroch boli zamurované. Boli vytvorené nové okenné otvory.
Klenbu presbytéria nahradila hviezdicová klenba a hlavná loď bola zaklenutá sieťovou klenbou s tehlovými rebrami. Je možné usudzovať, že najprv sa zaklenula hlavná loď a bočné mali dočasne rovný strop a až následne došlo k ich zaklenutiu sieťovými, hviezdicovými a krížovými klenbami.
Existovala aj empora so schodiskom v severozápadnom kúte, presvetleným malým neskorogotickým oknom. Do západného priečelia kostola bol osadený lomený kamenný portál, v podobnom štýle bol umiestnený portál do južného obvodového múru, ktorý nahradil pôvodný južný vstup, ktorý zamurovali.
Do tejto stavebnej etapy zaraďujeme i severný vstup do kostola v mieste otvoru dnešnej kaplnky Smrti sv. Jozefa, ktorého súčasťou bola predstavaná predsieň. Kostol ešte stále nemal vežu. Vzhľadom k zníženiu výšky klenby v hlavnej lodi bolo rozmerné západné štítové okno nahradené menším.
16. storočie V prvej štvrtine 16. storočia bol interiér kostola zmodernizovaný v renesančnom slohu. Bola postavená empora, podopretá toskánskymi kamennými stĺpmi. Ohraničovalo ju murované zábradlie s kamenným parapetom. Prístup zabezpečovalo dnes už zaniknuté vretenové schodisko v juhozápadnom kúte lode.
Osobitým umeleckým dielom prislúchajúcim k danej stavebnej etape je kamenná, renesančná kazateľnica s kamenným schodiskom, datovaná do roku 1523, umiestnená v hlavnej lodi, na južnej strane prvého severného piliera v smere od východu.
Bola pristavaná sakristia, ktorej západný múr využil základové murivo z obdobia medzi rokom 1280 a 1.štvrtinou 14. stor. Pôvodne mala maltovú podlahu.
Z renesančného obdobia sa v kostole zachovala obdĺžniková náhrobná doska z roku 1522, s nemeckým nápisom a erbom s kozorožcom.
Bola pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorej súčasťou je krypta plošne zasahujúca temer celú jej plochu. Vstup do krypty bol pôvodne jeden – na južnej strane, so schodiskom vyúsťujúcim do exteriéru. Podzemný priestor kaplnky zaklenuli tehlovou, nepravidelne valenou klenbou. Na východnej strane sú vstavané kolumbáriá.
Na južnú stenu bol do kaplnky primárne umiestnený architektonický epitaf Štefana Illésházyho v rytierskom brnení, ktorý zomrel v roku 1609. Kaplnka musela byť postavená už pred smrťou palatína, pravdepodobne v 3. tretine 16. storočia, kedy v sakrálnych stavbách ešte čiastočne pretrvávalo gotické tvaroslovie. Na kamennej obrube lomeného oblúka, sa prejavil renesančný prvok – obvodová páska, dokladajúca vzájomnú symbiózu oboch slohových prvkov. Do obdobia konca 16. storočia je možné datovať tiež vytvorenie priezoru v severozápadnom nároží, do ktorého vložili malý renesančný stĺpik.
17. storočie K tejto stavebnej etape je možné zaradiť predstavanú hranolovú vežu. Kostol dočasne, do roku 1628, patril evanjelikom. Potom sa vracia opäť katolíkom. Dochádza k barokizácii kostola, no jeho slohový prejav zanikol neskoršími úpravami. Lomené gotické okná nahradili okná ukončené polkruhom.
Zanikla kaplnka vo východnom poli južnej lode. Odstránené boli priečky ohraničujúce jej priestor, čím sa otvorila južná loď v celej svojej dĺžke. Vo východnom múre južnej lode bol prebúraný otvor ukončený polkruhovým oblúkom, ktorým sa otvoril pohľad do kaplnky sv. Anny a bol zamurovaný priezor v múre víťazného oblúka.
Zo začiatku 17. storočia sa v kostole zachoval reliéf Obetovanie Izáka. V pozadí sa objavuje kozorožec, rodový znak donátora. Ďalším artefaktom je náhrobná doska Štefana Illésházyho, náhrobná doska s nečitateľným erbom a nápisom, šedá kamenná svätenička umiestnená v podveží a kamenná krstiteľnica z červeného mramoru.
Do roku 1645 bola archeologicky datovaná tehlová podlaha v presbytériu aj v lodi, ktorá siahala aj do prebúraných otvorov južnej kaplnky. Renesančná kazateľnica bola premiestnená z lode na severnú stranu triumfálneho oblúka, ku ktorej vybudovali nové schodisko. Orientačne je možné zaradiť do tejto etapy vznik pohrebnej kaplnky v predsieni severného vstupu, ktorej vstup bol už zamurovaný.
Po príchode kapucínov v roku 1674 dostali do správy kostol Panny Márie. Vlastnili ho až do roka 1726. Keď kapucíni dostavali k svojmu kláštoru vlastný kostol, zostal kostol Panny Márie opustený. Až keď v roku 1735 prešlo pezinské a jurské panstvo do vlastníctva Pálffyovcov, opäť sa dostal do centra záujmu.
18. storočie V období do prvej polovice 18. storočia na severnej strane lode, v mieste niekdajšieho bočného vstupu s predsieňou, vznikla kaplnka na oválnom pôdoryse, dnes s oltárom zasväteným Smrti sv. Jozefa. Kaplnka bola zaklenutá kupolou. Súbežne s výstavbou kaplnky k sakristii bola pristavená miestnosť siahajúca až po východný múr severnej lode kostola. Prístavba mohla slúžiť ako archív. Miestnosť presvetľovalo len jedno obdĺžnikové okno zo severu. V polovici 18. storočia pod presbytériom vybudovali kryptu a spojovaciu chodbu s kryptou pod kaplnkou sv. Anny.
Úpravy v 2. polovici 18. storočia sa týkali najmä nového zariadenia kostola. Do presbytéria bol inštalovaný nový hlavný oltár, ktorý zhotovil v roku 1754 Štefan Steinmassler, Tabernákulum a obraz Nanebovzatia Panny Márie bol na oltár umiestnený dodatočne. Dal ho namaľovať Gašpar Helmuth v roku 1789 a pripisuje sa Andrejovi Zallingerovi. K hlavnému oltáru v 60. rokoch 18. storočia pribudli bočné oltáre, na ktorých sú umiestnené erby donátorov. Inštalovaním oltára Piety sa zničilo gotické klenbové pole. Klenba bola nahradená barokovou. V tom čase sa umiestnila nad kazateľnicu rokoková ozvučná strieška.
Ďalšie dva oltáre boli umiestnené pred triumfálny oblúk - bočný oltár sv. Jána Nepomuckého a oltár Smrti sv. Jozefa.
Do kaplnky sv. Anny na východnú stranu sa inštaloval oltár sv. Anny, ktorý si vyžiadal zamurovanie dvoch okien. Pravdepodobne už v tomto období bol zmenený pôvodný epitaf Štefana llésházyho na bočný oltár s ústrednou sochou Panny Márie. Jeho reliéf bol premiestnený vedľa oltára.
Na emporu bol v roku 1767 umiestnený organ. Podlaha lode bola pravdepodobne tehlová. Veža získala novú cibuľovú helmicu.
19. storočie V 19. storočí sa renesančná empora predĺžila, kvôli organu Martina Šašku ml., vyhotoveného v roku 1863.
V tejto etape bolo pristavané schodisko k južnej fasáde veže kostola. Do interiéru bola položená opuková kamenná dlažba, zachovaná v podveží.
20. storočie - súčasnosť Na začiatku 20. storočia prebehli rozsiahle novogotické úpravy kostola so snahou prinavrátiť kostolu gotický výraz, pričom novogotické prvky boli v duchu romantizmu aplikované aj tam, kde sa gotike vôbec nevyskytovali. Prejavom sú pristavané oporné piliere na fasádach lode kostola, v lodi nové okná s jednoduchými vitrážami a novogotické kamenné obruby, vsadené do starších okenných otvorov. Lomenú podobu nadobudli i pôvodné barokové okná severnej bočnej kaplnky a do západného múru veže bol vsadený novogotický lomený kamenný portál s latinským krížikom vo vrchole. Kamennú dlažbu okrem dlažby v podveží nahradili keramické dlaždice. Pri výmene dlažby bol zasypaný vstup do krypty pod presbytériom a na stenu južnej bočnej kaplnky sa inštaloval kamenný epitaf. Vo východnom poli severnej bočnej lode bola vytvorená krížová klenba a obnovené omietky v interiéri kostola.
Súčasťou obnovy bola výmaľba interiéru, ktorú realizoval Július Ádám z Rožňavy. Neskôr pravdepodobne kostol premaľoval Augustín Bárta.
V 60.-70. rokoch 20. storočia, boli premiestnené barokové oltáre po stranách triumfálneho oblúka a na ich mieste sa doplnila dlažba. Oltár sv. Jána Nepomuckého bol osadený k severnej stene presbytéria a oltár Smrti sv. Jozefa do severnej kaplnky.
V 70. rokoch bola výmaľba interiéru zhodnotená ako prehnaná, potláčajúca vlastnú architektúru kostola. Pre vertikálne steny bol určený svetlý pieskový odtieň a na klenby a rebrá náter biely vápenný.
V roku 2000 bola obnovená strecha kostola a následne bola realizovaná obnova omietok a vitráží.
Architektúra Exteriér náhľad|Kaplnka na severozápadnej strane Kostol je situovaný na mierne zvýšenom teréne, zvažujúcim sa severným smerom. Areál je tvaru nerovnomerného lichobežníka z južnej strany - z Farskej ulice a z východnej strany - z ulice M. R. Štefánika. Zo západnej strany areál uzatvára budova Farského úradu a zo severnej plný ohradný múr. náhľad|Interiér kostola