(The) Dark Side of the Moon je ôsmy štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Album dňa 1. marca 1973 na hudobný trh Spojeného kráľovstva vydalo hudobné vydavateľstvo Harvest Records, v Spojených štátoch album vyšiel u značky Capitol.
Hudobné nápady k albumu sa rozvíjali počas koncertných vystúpení. Vznikol tým konceptuálny album, ktorý v deviatich nahrávkach reagoval na tlaky vznikajúce z ich aktuálneho spôsobu života. Album súčasne reagoval na problémy duševného zdravia, t.j. téme, ku ktorej bola kapela inšpirovaná stavom ich bývalého člena, Syda Barretta, ktorý zo skupiny odišiel v r. 1968. Skladby na albume boli produkované v dvoch nahrávacích blokoch, ktoré prebiehali v rokoch 1972 a 1973 vo vtedajších EMI Studios (teraz Abbey Road Studios) v Londýne.
Skladby albumu sú postavené na nápadoch, ktoré mala kapela archivované z nahrávaní predošlých albumov a tých, ktoré vznikli počas koncertov skupiny Pink Floyd. Postupne z týchto nápadov vypadávali inštrumentálne prístupy, ktoré charakterizovali ich predchádzajúcu, psychedelickú tvorbu. Pri výrobe tohto projektu uplatňovali viacstopové nahrávanie, páskové slučky a analógové syntetizátory. Experimentovali s flexibilnou modulárnou syntézou v zariadeniach EMS VCS 3, či Synthi A. Mnohé inovatívne zvukové prístupy tohto albumu boli realizované vďaka hudobnému technikovi, Alanovi Parsonsovi. Parsons najal aj speváčku Clare Torryovú, ktorá naspievala vokály v skladbe „The Great Gig in the Sky“.
Album The Dark Side of the Moon sa sústreďuje na myšlienku šialenstva. Rozvíja aj témy ako je konflikt, chamtivosť, čas, smrť a duševné choroby. Sú na ňom použité útržky monológov, ktoré vznikli po oslovení technikov kapely, ktorí skupinu sprevádzali na koncertoch (tzv. „roadies“), či iných ľudí, ktorí sa v tom čase pohybovali v blízkosti štúdia a spolu s niektorými filozofickými citátmi znejú v nahrávkach.
Dizajn obalu je založený na jednoduchom vyobrazení spektra, ktoré vzniká po prechode lúča cez prizmu. Navrhol ho dlhoročný spolupracovník kapely Pink Floyd, Storm Thorgerson. Návrh bol odpoveďou na požiadavku klávesáka Richarda Wrighta, ktorý chcel, aby bol dizajn „jednoduchý a odvážny“, aby prezentoval osvetlenie kapely a vystihol témy albumu. Album sprevádzali dva hudobné single: „Money“ a „Us and Them“.
The Dark Side of the Moon patrí medzi kritikmi najviac oceňované albumy v histórii populárnej hudby. Je často prezentovaný v profesionálnych zoznamoch najlepších albumov všetkých čias. Priniesol skupine Pink Floyd a všetkým jej štyrom členom medzinárodnú slávu, bohatstvo a uznanie. Album patrí aj medzi komerčné rekordy hudobného priemyslu 70. rokov 20. storočia. V Spojenom kráľovstve bol The Dark Side of the Moon 14-krát certifikovaný Platinou. V americkom rebríčku Billboard 200 bol tento album celých 981 týždňov. V roku 2013 bol pri ňom registrovaný celosvetový predaj 45 miliónov kópií, čím sa stal najpredávanejším albumom 70. rokov a štvrtým najpredávanejších albumom v histórii. V roku 2012 bolo toto dielo „kultúrne, historicky alebo esteticky významné“ zaradené do národného registru zvukových nahrávok, ktorý je v Spojených štátoch založený Kongresovou knižnicou. V roku 1999 bol The Dark Side of the Moon uvedený do siene slávy Grammyhttps://www.grammy.com/awards/hall-of-fame-award#d a v roku 2003 bol tento album časopisom Rolling Stone zaradený na 43. miesto zoznamu 500 najlepších albumov všetkých čias.
Titul Dark Side of the Moon ako jeden z mála zahraničných vydala v čase jeho vzniku aj bývalá česko-slovenská gramofónová firma Supraphon.
Pozadie vzniku Po vydaní albumu Meddle v roku 1971 sa kapela Pink Floyd vybrala na koncertné turné po Spojenom kráľovstve, Japonsku a v decembri po Spojených štátoch. Pri stretnutí v severnom Londýne v dome bubeníka Nicka Masona basgitarista Roger Waters navrhol, že súčasťou turné by mohol byť aj repertoár, ktorý by bol pripravovaným materiálom pre nový štúdiový album. Waters navrhoval koncept albumu, ktorý by sa zaoberal okolnosťami, „privádzajúcich ľudí do šialenstva“. Zamerali pri ňom by sa na tlaky spojené s náročným životným štýlom hudobníkov a na riešenie problémov duševného zdravia, ktoré utrpel ich bývalý člen Syd Barrett. Skupina sa podobným nápadom zaoberala v roku 1969 aj v koncertnom projekte The Man and The Journey z roku 1969. V interview pre časopis Rolling Stone, gitarista David Gilmour hovoril, že v tom čase boli texty príliš nepriame a že by sa v nich mali vyjadrovať konkrétnejšie.
Skupina Watersov koncept spoločnej témy pre celý album odobrila a tak začali všetci spoločne svojimi nápadmi participovať pri realizácii jeho nového hudobného materiálu. Roger Waters vo svojom malom štúdiu v záhrade na severe Londýna v Islingtone vyprodukoval svoje prvé nápady do formy demonahrávky. Niektoré časti albumu boli prebraté z predtým nepoužitého materiálu: napríklad úvod skladby „Breathe“ pochádza zo skoršieho diela Watersa a Rona Geesina, ktoré bolo skomponované pre soundtrack k filmu The Body a základná štruktúra piesne „Us and Them“ bola vybratá z pôvodnej skladby „The Violent Sequence“, ktorú napísal Rick Wright pre soundtrack Antonioniho filmu Zabriskie Point. Na turné sa kapela pripravovala v priestoroch skladu, ktoré vlastnila skupina Rolling Stones a v budove Rainbow Theatru v parku Finsbury v Londýne. Zakúpili si aj ďalšie vybavenie, ktoré zahŕňalo nové reproduktory, PA systém (systém rozmiestnených verejných rozhlasových ampliónov), 28-stopový mixážny pult so štvorkanálovým kvadrafonickým výstupom a na mieru vyrobené osvetľovacie zariadenie. Deväť ton koncertnej sady bolo vtedy prepravovaných v troch kamiónoch. Bolo by to prvýkrát, čo skupina zobrala na turné vybavenie pre celý album. Pracovný titul albumu, Dark Side of the Moon, bol skôr narážkou na šialenstvo, t.j. nebol odkazom na astronomické témy o štruktúrach na povrchu Mesiaca. Po zistení, že názov už používala iná skupina, Medicine Head, bol tento dočasne zmenený na Eclipse. Nový hudobný materiál mal premiéru dňa 20. januára 1972 v koncertnej sále The Dome v Brightone a po komerčnom prepade albumu kapely Medicine Head názov svojho projektu skupina Pink Floyd vrátila do pôvodne plánovanej podoby.
thumb|right|alt=Photograph|Rainbow Theatre v Londýne, miesto, kde bol materiál pre album The Dark Side of the Moon v roku 1972 predstavený médiám
Program, ktorý bol vo svojej dobe známy ako Dark Side of the Moon: A Piece for Assorted Lunatics, bol médiám predstavený dňa 17. februára 1972 v Rainbow Theatre. Bolo to teda viac než rok pred vydaním albumu a tento vtedy ešte len plánovaný projekt mal u kritiky pozitívnu spätnú väzbu. Michael Wale z The Times opísal hudbu ako vháňajúcu slzy do očí. Derek Jewell z novín The Sunday Times o projekte písal ako o veľmi ambicióznom. Časopis Melody Maker bol menej nadšený: písalo sa v ňom o albume ako o projekte s muzikálne skvelými nápadmi, no jeho zvukové efekty vraj nútia premýšľať, či nie ste vo vtáčej klietke londýnskej ZOO. Nasledujúce turné bolo verejnosťou ospevované. Hudobný materiál bol na ňom prezentovaný v rovnakom poradí, v akom bol nakoniec zoradený aj na albume. Rozdiely boli podmienené nedostatkom syntetizátorov v skladbe „On the Run“ a vokály Clare Torryovej z nahrávky „The Great Gig in the Sky“ boli nahradené čítaním z Biblie.
Dlhé turné, s ktorou kapela Pink Floyd prešla Európu a Severnú Ameriku im dalo príležitosť ladiť kvalitu a rozsah ich vystúpení. Práce na albume boli prerušené koncom februára, kedy skupina odcestovala do Francúzska aby nahrala hudbu k filmu režiséra Barbeta Schroedera La Vallée (hudba vyšla na soundtracku Obscured by Clouds). Potom koncertovali v Japonsku, v marci sa vrátili do Francúzska, aby dokončili prácu na filme, odohrali ďalšie predstavenia v Severnej Amerike, potom odleteli do Londýna a v máji a v júni pokračovali v nahrávaní. Po ďalších koncertoch v Európe a Severnej Amerike sa kapela 9. januára 1973 vrátila do Londýna aby tam v štúdiu album dokončila.
Koncept albumu Album The Dark Side of the Moon staval na skúsenostiach, ktoré mala kapela Pink Floyd po svojich predchádzajúcich koncertoch a nahrávaniach. Chýbali na ňom rozsiahle inštrumentálne experimenty, ktoré sa pre Pink Floyd podľa vyjadrenia kritika Davida Frickeho stali po odchode zakladajúceho člena Syda. Barretta v roku 1968 pre skupinu charakteristické. Gilmour, náhrada za Syda Barretta, neskôr nazval tieto inštrumentálne pokusy ako „také psychedelické slíže“. On a Waters sa zhodujú na tom, že album Meddle z roku 1971, bol bodom zlomu k tomu, čo bolo neskôr zrealizované na albume The Dark Side of the Moon a pokračovalo v nasledujúcich projektoch. Medzi lyrické témy Odvrátenej strany Mesiaca patria konflikty, chamtivosť, plynutie času, smrť a šialenstvo, ktoré sčasti bolo inšpirované Barrettovým zhoršujúcim sa duševným stavom. Viacero nahrávok na albume vo svojej kompozícii vychádza z princípov musique concrète.
Každá zo strán vinylového albumu je kontinuálnym hudobným dielom. Päť oficiálnych hudobných častí každej strany reflektuje variabilné stavy v živote človeka: album začína aj končí tlkotom ľudského srdca, vyjadruje skúmanie podstaty ľudskej skúsenosti a podľa autora konceptu, Rogera Watersa aj „empatiu“.
Skladby „Speak to Me“ a „Breathe“ v jeho úvode spoločne zdôrazňujú všedné a márne prvky života, ktoré sprevádzajú vždy prítomnú hrozbu šialenstva, a dôležitosť žitia vlastného života: „Don't be afraid to care“. Po presunutí scény na letisko, v syntetizátorom poháňanej inštrumentálnej kompozícii „On the Run“, album evokuje stres a úzkosť moderného cestovania, ktorá bola inšpirovaná aj Wrightovým strachom z lietania. Nahrávka „Time“ skúma spôsob, akým môže plynutie času ovládať život človeka a varuje tých, ktorí zostávajú sústredení na všedné veci. Na „Time“ plynule nadväzuje ústup do samoty a stiahnutie sa v reprízovanou verziou skladby „Breathe“. Prvá strana albumu končí oduševnenou metaforou smrti od Ricka Wrighta a vokálnej improvizácie na túto tému od speváčky Clare Torryovej, skladbou „The Great Gig in the Sky“.
Prvá skladba na druhej strane pôvodného vinylového LP albumu, „Money“, sa otvára zvukom pokladníc a cyklicky rýmovaným zvukom cinkajúcich mincí. Pieseň svojim sarkastickým textom a zvukovými efektami fyzicky posúvaných mincí zosmiešňuje chamtivosť a konzumný spôsob života. Skladba „Money“ je komerčne najúspešnejšou skladbou skupiny. Často sa stáva používaným symbolom/ zvučkou svojej témy a je z nej aj inými umelcami nahraných viacero coveverzií. Kompozícia „Us and Them“ je symbolikou emocionálneho konfliktu a využívaním jednoduchých dichotómií na opis osobných vzťahov reflektuje izoláciu v depresiách. Skladba „Any Colour You Like“ („akákoľvek farba, ktorú chcete“) rieši ilúziu voľby, ktorú má človek v spoločnosti. Nasleduje „Brain Damage", pieseň, ktorá sa zameriava na duševné choroby vyplývajúce z povýšenia, zo slávy a z úspechu nad potreby seba samého. Najmä veta „... a ak kapela, v ktorej ste, začne hrať v iných tónoch" odráža duševné zrútenie bývalého kolegu zo skupiny, Syda Barretta. Album končí skladbou „Eclipse“, ktorá sa hlási ku konceptu inakosti a jednoty a zároveň povzbudzuje poslucháča, aby rozpoznal spoločné črty ľudstva.
Nahrávanie thumb|right|alt=Photograph|Abbey Road Studios Album The Dark Side of the Moon bol nahrávaný počas asi 60 dní medzi 31. májom 1972 a 9. februárom 1973 vo vtedajších štúdiách EMI (teraz Abbey Road Studios). Na nahrávanie bol kapele Pink Floyd pridelený technik Alan Parsons, ktorý už s nimi spolupracoval pri výrobe ich piateho štúdiového albumu Atom Heart Mother (1970). Ďalšie skúsenosti Parsons nabral ako jeden z nahrávacích technikov, ktorí boli pri nakrúcaní albumov Abbey Road a Let It Be skupiny The Beatles.