Omša je vokálno inštrumentálna forma zhudobňujúca omšové modlitby pôvodne spievané ľudom.
Omša ako hudobné dielo Časti: premenlivé časti (lat. proprium missae) – modlitby, oracio, epištola, evanjelium, prefácia spievané časti – introitus, graduale, aleluja (niekde je miesto spevu aleluja alebo traktu zaradená sekvencia), tractus, ofertórium, comunio pevné časti (lat. ordinarium missae) – kyrie, gloria, credo, sanctus, benedictus, agnus Dei.
Osobitou formou omše je posmrtná omša, rekviem. Nazýva sa podľa prvých slov introitu: „Requiem aeternam dona eis Domine“ – „Odpočinutie večné daj im Pane“. Časti Gloria a Credo sa v nej vynechávajú a nahrádza ich spev „Dies irae, dies illa“.
Proprium missae Hudobne najzaujímavejšími spevmi propria sú: graduale (ešte ozdobnejší ako tractus) aleluja tractus ofertorium
Pre ordinárium poskytovala rímska liturgia len úzke melodické východisko. Dlhý čas boli v popredí časti propria s ich biblickými textami. Až do karolínskeho obdobia sa začína obracať pozornosť na texty ordinária, čo sa prejavilo najmä v neskorostredovekom viachlase.
Kategória:Hudba Kategória:Liturgia