Kyslíkatá kyselina alebo oxokyselina je kyselina tvorená vodíkom, kyslíkom a ďalším centrálnym kyselinotvorným prvkom (N, S, P, ...). Všeobecný vzorec je HaZbOc, kde Z je kyselinotvorný prvok, a koeficienty a, b, c nadobúdajú bežne hodnoty a od 1 do 4, b od 1 do 2, c od 1 do 7 (existujú aj vyššie čísla, ale tie nie sú také bežné). Označujú sa ako kyslíkaté kyseliny kvôli prítomnosti kyslíka v ich chemickej štruktúre, na rozdiel od anorganických kyselín bez kyslíka (bezkyslíkatých kyselín, napr. halogenovodíkových alebo sulfánu).
Medzi oxokyseliny patria kyselina sírová (H2SO4), kyselina siričitá (H2SO3), kyselina dusičná (HNO3), kyselina dusitá (HNO2), kyselina trihydrogénfosforečná (H3PO4), kyselina chlórna (HClO), kyselina chloritá (HClO2), kyselina chlorečná (HClO3), kyselina chloristá (HClO4), kyselina trihydrogénboritá (H3BO3) a mnohé iné.
Príprava oxokyselín Oxokyseliny sa pripravujú reakciou vody a kyselinotvorného alebo amfotérneho oxidu:
SO3 + H2O -> H2SO4
SO2 + H2O -> H2SO3
2 NO2 + H2O -> HNO2 + HNO3
CO2 + H2O -> H2CO3
Pripravovať sa môžu aj "vytlačením" zo soli silnejšou kyselinou (a následnou destiláciou):
2 KNO3 + H2SO4 -> 2 HNO3 + K2SO4
Počas Berzeliovej dualistickej teórie sa uprednostňovali adičné vzorce, kde sa oxokyseliny považovali, za hydráty oxidov:
SO3•H2O , SO2•H2O , N2O5•H2O , P2O5•3 H2O
Tieto vzorce však nezodpovedajú skutočnej štruktúre oxokyselín, preto sa v súčasnosti používajú vzorce už uvedeného tvaru.
Deriváty oxokyselín Poznáme viacero derivátov: oxokatióny, oxoanióny a soli. Oxokatióny vznikajú odčlenením OH- skupiny (napríklad nitrónium, NO2+, ktoré vzniká z kyseliny dusičnej, HNO3), oxoanióny vznikajú odštiepením H+ (napríklad hydrogénsíran, HSO4-, ktorý vzniká z kyseliny sírovej, H2SO4) a soli vznikajú nahradením vodíka za kovový prvok (napríklad chlorečnan draselný, KClO3, ktorý vzniká z kyseliny chlorečnej, HClO3).
Referencie
Pozri aj Kyselina Soli Deriváty oxokyselín
Iné projekty
Zdroj