thumb|Prierez ľudským zubom. A – korunka, B – koreň; 1 – sklovina, 2 – zubovina, 3 – dreň, 4 – ďasno, 5 – cement, 6 – kosť, 7 – cieva, 8 – nerv. Sklovina (iné názvy: zubná sklovinazubná sklovina. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 815, emailzubná sklovina. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 182, zubný emailadamantín. In: Veľký slovník cudzích slov. Bratislava: Samo. 2000, S. 22, adamantín, enamel(um), staršie (zubná) gliedaglieda. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar); zastarano: glazúra, smalt, poleva ; lat. enamelum, substantia adamantinea, substantia vitrea) je čiapočkovitý povlak z tvrdej látky na takmer všetkých zubných korunkách stavovcov, ktorý je ektodermálneho pôvodu a slúži na ochranu zubov pred mechanickým poškodením.Zahnschmelz. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
Sklovina ľudí
V ľudskom tele je sklovina najtvrdším tkanivom (Mohsova stupnica tvrdosti 5). 95% zubnej skloviny tvoria anorganické kryštály fosforečnanov vápenatých, apatit. Tieto kryštály tvoria zmes hydroxylapatitu, fluórapatitu a karbonátapatitu. Čím viac fluórapatitu sklovina obsahuje, tým je kryštálová štruktúra odolnejšia voči dekalcifikácii kyselinami a s ňou súvisiacimi ochoreniami tvrdých zubných tkanív. Preto zohráva aplikácia fluoridových preparátov dôležitú úlohu v rámci profylaxie zubného kazu.
Zdroje
Kategória:Zuby