Konzervativizmus (z lat. conservare = zachovať) je politická ideológia vyznávajúca tradičné kultúrne, ekonomické (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov) a politické hodnoty, odmietajúca radikálny spôsob zmeny aktuálnych spoločenských pomerov. Vo všeobecnosti tento termín znamená odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie a/alebo konvenčný životný štýl.

Politická ideológia Základom ideológie je uprednostňovanie inštitúcií a praktík, ktoré sa vyvíjali postupne a dlhší čas. Konzervatívci ich pokladajú za znak stability a funkčnosti a preferujú ich pred abstraktnými ideálmi, ktorých funkčnosť nie je dokázaná.

Vláda by pri vytváraní zákonov podľa konzervatívcov mala rešpektovať životný štýl väčšiny obyvateľov a nemala by sa ho násilím snažiť pretransformovať.

Konzervatívci sú tiež zastáncami tradičných kultúrnych a sociálnych hodnôt a štátnych inštitúcií (konzervatívci veria, že ľudia sa prirodzene riadia svojimi pudmi, takže sú potrebné reštrikcie vo forme zákonov, aby spoločnosť mohla fungovať). Keďže foriem konzervativizmu je viacero, niektoré atribúty sa môžu v jednotlivých formách od seba navzájom líšiť. Niektorí konzervatívci napríklad uprednostňujú celospoločenské záujmy pred záujmami jednotlivca, kolektivizmus, zatiaľ čo iní si svoju ideológiu stavajú na princípoch individualizmu.

Pojem konzervatizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Za významného intelektuála, ktorý položil základy pre ideológiu konzervativizmu sa považuje Brit Edmund Burke. Burke bol zastancom konštitucionalizmu a parlamentarizmu a jeho ideológia sa stala základom pre konzervativizmus najmä v Spojenom kráľovstve a USA. Inde v Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem. Zástancom tejto formy konzervativizmu bol najmä Francúz Joseph de Maistre, ktorý za najideálnejšiu formu vlády považoval absolutistickú monarchiu s veľkým vplyvom cirkvi na chod štátu.

Dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Party).

Konzervativizmus možno rozdeliť na:

Mierny konzervativizmus - charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné Silný konzervativizmus - silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky Ultrakonzervativizmus - hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a zmeny

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Konzervatívny inštitút Európsky liberalizmus a konzervatizmus

Kategória:Politické ideológie