thumb|250px|ľudský mozog 250px|right|thumb|Ľudský mozog – priečny rez pomocou magnetickej rezonancie (sekvencia „true“ IR)
Mozog ( ← z , en- v, kefalos hlava) je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov – iba niektoré bezstavovce, ako napríklad špongie, medúzy a hviezdice, nemajú mozog, aj keď roztrúsené nervové tkanivo je u nich prítomné. Nachádza sa v hlave, zvyčajne blízko primárnych zmyslových orgánov. Mozog je najkomplexnejším orgánom tela stavovcov. U priemerného človeka sa mozgová kôra (najväčšia časť) skladá z 15 – 33 miliárd neurónov,Pelvig, DP; Pakkenberg, H; Stark, AK; Pakkenberg, B (2008). "Neocortical glial cell numbers in human brains". Neurobiology of Aging 29 (11): 1754–1762. doi:10.1016/j.neurobiolaging.2007.04.013.PMID 17544173. pričom každý z nich komunikuje pomocou synapsií s ďalšími niekoľkými tisícmi neurónov. Hmotnosť mozgu dospelého človeka je približne 1450 g
Mozog človeka Mozog človeka je zložité zoskupenie vyšších a najvyšších nervových centier, ústredný orgán nervovej sústavy človeka.
Skladá sa z niekoľkých oddielov, ktoré sú uložené v lebečnej dutine. Jeho hlavná časť (mozog v užšom zmysle, veľký mozog) je koncový mozog. Jeho nižšie oddiely sa súborne nazývajú mozgový kmeň.
Prostredné závity na mozgovej spodine v koncovom mozgu patria k čuchovému mozgu, ktorý je u niektorých cicavcov výrazne vyvinutý .
Časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy.
Stavba Anatomicky sa mozog skladá z niekoľkých častí: predný mozog v širšom zmysle (veľký mozog v širšom zmysle; lat. prosencephalon): koncový mozog (predný mozog v užšom zmysle; veľký mozog v užšom zmysle; lat. telencephalon) : rozdelený na dve hemisféry medzimozog (lat. diencephalon), stredný mozog (lat. mesencephalon) zadný mozog v širšom zmysle: zadný mozog v užšom zmysle: mozoček (malý mozog; lat. cerebellum), Varolov most (lat. pons Varoli) a predĺžená miecha (lat. medulla oblongata), ktorá plynule prechádza do miechy.
Zadný mozog v širšom zmysle a stredný mozog (okrem mozočka) tvoria tzv. mozgový kmeň. Inými slovami má teda mozog takéto zloženie: veľký mozog (v širšom zmysle) malý mozog (mozoček) mozgový kmeň
Z iného hľadiska mozog obsahuje najmä: sivú hmotu (mozgová a mozočková kôra, mozgové jadrá) bielu hmotu 4 komory (tzv. komorová sústava) mozgové cisterny subarachnoidálne priestory (podpavúčnicové priestory) cievy mozgu mozgovomiechový mok
Vývoj a zrenie mozgu Mozog sa vytvára z kraniálnej časti neurálnej trubice, kde vznikajú tri vzájomne prepojené rozšírenia: prosencephalon (, enkefalon – mozog) – základ pre predný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na: telencephalon () – koncový alebo veľký mozog diencephalon () – medzimozog mesencephalon () – základ pre stredný mozog rhombencephalon () – základ pre zadný mozog. V ďalšom vývoji sa rozdelí na: metencephalon () – Varolov most a mozoček myelencephalon () – základ predĺženej miechy
Vývoj a dozrievanie mozgu je veľmi zložitý a komplexný proces biologických a chemických zmien. Počas zrenia dochádza k rastu počtu i veľkosti neurónov a neuroglie, k tvoreniu nových vzájomných spojení nervových buniek a k myelinizácii. K najdôležitejším procesom patrí gyrifikácia a myelinizácia mozgu.
Dve hemisféry
Referencie
Externé odkazy Čo sa deje s mozgom ľudí vo vyššom veku? Neželané zmeny možno spomaliť špeciálnymi aktivitami (sme.sk)
Iné projekty
Kategória:Centrálna nervová sústava