Rastliny (lat. Plantae, staršie Vegetabilia) sú veľký taxón živých organizmov (v moderných systémoch presnejšie: veľký taxón eukarytov). V závislosti od autora je najčastejšie spravidla hodnotený ako ríša či nadskupina (resp. v niektorých textoch môže ísť len o voľné, súhrnné označenie taxónov). Ak sa rastliny chápu ako ríša, označujú sa niekedy aj ako rastlinná ríša (ríša rastlín) (lat. regnum vegetabile).
Definícia rastlín (čiže názor na to, čo do rastlín patrí) sa líši podľa autora; najmä tradičných definícií rastlín bolo pomerne veľa - podrobnosti pozri nižšie v kapitole Definícia. V moderných čisto fylogenetických systémoch sú rastliny (Plantae) spravidla definované: buď ako synonymum suchozemských rastlín (Embryophyta), alebo ako taxón (po latinsky nazývaný aj Archaeplastida), ktorý pozostáva zo suchozemských rastlín a z určitej časti rias (konkrétne ide o zelené riasy, Charophyta, červené riasy, Rhodelphidia, glaukofyty a prípadne Cryptista) a prípadne aj z riasam podobného taxónu Picozoa. Pozri zdroje uvedené v kapitolách Definícia a Súčasný fylogenetický systém.
Definícia Trochu zjednodušene možno povedať, že rastliny v závislosti od autora môžu byť definované ako: suchozemské rastliny (Embryophyta; t.j. machorasty a cievnaté rastliny), alebo všetky "zelené" eukaryotické (foto)autotrofné organizmy okrem euglén (toto sú tzv. zelené rastliny), alebo to isté ako predchádzajúci bod plus všetky vývojovo bezprostredne príbuzné riasy (toto je definícia v moderných čisto fylogenetických systémoch), alebo všetky eukaryotické (foto)autotrofné organizmy (a často aj huby) alebo všetky fotoautotrofné organizmy, alebo všetky autotrofné organizmy (a často aj huby), alebo všetky mnohobunkové organizmy okrem živočíchov (a prípadne aj okrem húb), alebo všetky živé organizmy okrem prvokov a mnohobunkových živočíchov (čiže tu rastliny zahŕňajú aj prokaryoty).
Nasleduje prehľad rovnakých definícií ako sú uvedené vyššie, ale tentokrát primárne z hľadiska konkrétnych taxónov, ktoré sú do rastlín zahrnuté. Možné definície rastlín teda sú (definície sú zoradené od najužšej po najširšiu, ich poradie nie je celkom zhodné s poradím vyššie uvedených definícií): a) Rastliny sú to isté ako suchozemské rastliny (t.j. cievnaté rastliny a machorasty). Latinský názov takto definovaných rastlín, čiže latinský názov suchozemských rastlín, je aj Embryophyta. b) Rastliny sú suchozemské rastliny + zelené riasy. Iný názov takto definovaných rastlín je zelené rastliny (Viridiplantae alebo Chlorobionta alebo Chloroplastida). Zelené rastliny sú všetky zelené (čiže [aspoň pôvodne] chlorofyl a aj chlorofyl b obsahujúce) eukaryotické autotrofné organizmy okrem euglén (Euglenozoa). c) Rastliny sú suchozemské rastliny + zelené riasy + červené riasy + glaukofyty + Rhodelphidia (prípadne + Cryptista a Picozoa). Latinský názov takto definovaných rastlín je aj Archaeplastida alebo Primoplantae. d) Rastliny sú všetky mnohobunkové organizmy okrem živočíchov a prípadne aj okrem hubových organizmov, t.j. konkrétne napríklad suchozemské rastliny + zelené riasy + červené riasy + hnedé riasy. Vysvetlenie pozri poznámku (3). e) Rastliny sú suchozemské rastliny + riasy (prípadne + huby [resp. hubové organizmy] a/alebo + sinice). Patria sem teda všetky eukaryotické autotrofné alebo všetky fotoautotrofné organizmy, prípadne aj huby. f) Rastliny sú suchozemské rastliny + riasy (prípadne + huby [resp. hubové organizmy]) + autotrofné prokaryoty. Patria sem teda všetky autotrofné organizmy, prípadne aj huby. g) Rastliny sú suchozemské rastliny + riasy (prípadne + huby [resp. hubové organizmy]) + prokaryoty. h) Rastliny sú suchozemské rastliny + riasy + hubové organizmy + prokaryoty (prípadne + vírusy). Patria sem teda všetky živé organizmy okrem živočíchov v širšom zmysle, t.j. okrem prvokov a mnohobunkových živočíchov (t.j. živočíchov v užšom zmysle). V súčasných čisto fylogenetických systémoch sa používajú vyššie uvedené prvé tri definície (a), b) alebo c)) a z nich najčastejšie definície a) alebo c). V ostatnej a staršej literatúre sa však možno stretnúť s ľubovoľnou z vyššie uvedených definícií.
Poznámky:: (1) Zelené riasy sa v tejto kapitole chápu v širšom zmysle, čiže vrátane taxónu Charophyta. (2) Hubové organizmy = vlastné huby + pseudohuby (Pseudofungi) + slizovky + lišajníky. (3) Táto definícia rastlín sa používa v systémoch pracujúcich s taxónom protisty (Protista). Protisty spravidla zahŕňajú jednobunkové organizmy okrem väčšiny jednobunkových hubových organizmov. Vzhľadom na to, viacero skupín rias zahŕňa jedno- aj mnohobunkové druhy, jednotliví autori sa rozchádzajú v tom, ktoré konkrétne taxóny rias patria pod protisty a ktoré pod rastliny. Napríklad Whittacker 1969 do takto definovaných rastlín konkrétne zaraďoval: suchozemské rastliny + zelené riasy + červené riasy + hnedé riasy (hubové organizmy uňho tvoria samostatný taxón). (4) Prokaryotmi sa tu myslia baktérie (v užšom zmysle ), sinice a archeóny (Archaea).
Zdroje tejto kapitoly: TIRJAKOVÁ, E. Protistológia, 2010 rastlina. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1982, S. 508-509Z našej prírody - rastliny, horniny, minerály, skameneliny. Bratislava: Prírody. 1984, S. 15-16BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0.Systém živej prírody 2006 rostliny. In: Malá československá encyklopedie V. 1987. S. 371nižšie rastliny; vyššie rastliny; cievnaté rastliny. In: PyramídaPflanzen. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. Biologie Band 2/ Me – Z. 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 670-671Pflanzen. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.WHITTAKER, R. H. New concepts of kingdoms or organisms. Science 163 (3863) 1969: 150–160. WHITTAKER, R. H., MARGULIS, L. Protist classification and the kingdoms of organisms. Biosystems 1978 10, 3–18.PARKER, S. P. (ed.). Synopsis and classification of living organisms. 2 vols. McGraw-Hill, New York, 1982BENTON 1993 CAVALIER-SMITH, T.. A revised six-kingdom system of life. In: Biol. Rev. 73 1998: 203-266RUGGIERO, M. A. et al. A Higher Level Classification of All Living Organisms. In: PLoS ONE 10(4) 2015SIMPSON, A. G. B., The real ‘kingdoms’ of eukaryotes. In: Magazine Volume 14, ISSUE 17, PR693-R696, September 07, 2004 ADL, S.M. The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. Journal of Eukaryotic Microbiology, 2005 52: 399-451. doi:10.1111/j.1550-7408.2005.00053.xADL, S.M. et al. Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. In: J. Eukaryot. Microbiol. 2019, 66: 4-119. doi:10.1111/jeu.12691Brands, S.J. (ed.), 1989-present. The Taxonomicon. Universal Taxonomic Services, Zwaag, The Netherlands. . prístup: 10.9.2020
Základné delenia Podľa vývinového stupňa rastliny: nižšie rastliny (stielkaté rastliny) vyššie rastliny (telómové rastliny)
alebo
rastliny: výtrusné rastliny semenné rastliny
alebo
rastliny: necievnaté rastliny cievnaté rastliny
Podrobnosti pozri dole v kapitole Systematika.
Podľa dĺžky života jednoročné (v tom istom roku vyklíčia, zakvitnú, prinesú plody a semená a odumrú), napr. hrach dvojročné (v prvom roku vytvoria korene a listové ružice, v druhom roku kvitnú a po dozretí plodov a semien odumrú), napr. mrkva viacročné (niekoľko rokov majú len listové ružice a posledný rok kvitnú a celé odumrú, keď plody dozrejú), napr. agáva americká trváce (každoročne kvitnú a majú plody, žijú mnoho rokov): efemeroid, napr. konvalinka trváca bylina, napr. ďatelina poloker, napr. šalvia lekárska drevina (kry, kríčky a stromy) liana, napr. chmeľ
Najdlhovekejšou nie len rastlinou, ale vôbec živým organizmom je borovica ostitá (Pinus aristata) z Bielych vrchov v Kalifornii. Najstarší exemplár má 4600 rokov.
Podľa kultivovanosti a úžitkovosti Kultivovanosť: divoko rastúce rastliny (vrátane burín) kultúrne rastliny
Úžitkovosť: neúžitkové rastliny úžitkové rastliny – napr. potravinové rastliny, liečivé rastliny (divoké alebo kultúrne), korenia, technicky využívané rastliny okrasné rastliny – napr. izbové rastliny
Základná charakteristika Charakteristika rastlín závisí od toho, ktorá konkrétna definícia rastlín sa použije.
Pre skoro všetky definície rastlín platí, že patria medzi eukaryoty. Z toho vyplýva, že ich bunky majú jadro obklopené jadrovou membránou a ďalšie znaky typické pre eukaryoty, napr. bunkové organely.
Výživa thumb|Nezelená parazitická rastlina hniezdovka hlístová Rastliny (podľa väčšiny definícií rastlín) sú autotrofné. Autotrofný spôsob výživy znamená, že svoje organické látky budujú prostredníctvom fotosyntézy (=fotoautotrofia) alebo chemosyntézy (=chemoautotrofia; existuje len u baktérií) pomocou energie slnečného svetla alebo exotermnej premeny prijatej energie z oxidu uhličitého a vody (v menšej miere aj z rôznych minerálnych látok).
Ak sú rastliny fotoautotrofné, znamená to, že sa u nich sa vyskytuje organela chloroplast, v ktorej prebieha fotosyntéza. Možno poznamenať, že aj ak sú rastliny autotrofné, vo výžive sú samostatné len do určitej miery, pretože veľa z nich rastie v médiu (napríklad v pôde), na ktorého tvorbe sa podieľajú iné skupiny organizmov.
Heterotrofne (t.j. saprofyticky, paraziticky alebo symbioticky) sa živia huby a niektoré prokaryoty (pokiaľ, pravda, sú tieto taxóny vôbec zahrnuté do definície rastlín). Niektoré rastliny podľa užších definícií rastlín (čiže podľa definícií nezahŕňajúcich huby a prokaryoty) sa môžu tiež živiť heterotrofne (buď sa živia heterotrofne aj autotrofne alebo im orgány pre autotrofiu v priebehu vývoja takmer zanikli); konkrétne sa môžu živiť paraziticky (výživu získavajú z iných živých organizmov) alebo symbioticky (živia sa vzájomne), saprofytické typické (t.j. napr. cievnaté) rastliny neexistujú (staršie sa mylne uvádzalo, že existujú).
Charakteristika zelených rastlín Keďže zelené rastliny získavajú energiu fotosyntézou zo slnečného svetla, nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. Ďalším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú tzv. otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najväčšieho množstva slnečnej energie, kým živočíchy majú tzv. uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre reakcie, a od určitého veku prestanú rásť. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými bunkovými stenami a existencia veľmi odlišného oporného pletiva rastlín. Iným rozdielom voči živočíchom je menšia vyvinutosť špecifických orgánov na vnímanie vzruchov (zmyslových orgánov), pretože nie je potrebná koordinácia výkonov rôznych pletivových oblastí.
Bunky rastlín sú menej funkčne diferencované, pretože preprava látok neprebieha v humorálnej obehovej sústave a pretože rastliny sú upevnené na jednom stanovisku. Vo všeobecnosti majú rastliny oproti živočíchom vyššiu regeneračnú schopnosť poškodených častí tela. Podobne ako väčšina živočíchov a ostatné ríše živých organizmov rastliny nemajú stálu teplotu tela.
Rastlina sa skladá z vody (2 – 98 %, najmenej jej je v semenách a výtrusoch) a sušiny (najmä škrob, tuky, cukry, bielkoviny, celulóza).
Stavba bunky
Základná stavebná jednotka rastliny je bunka. Pri skoro všetkých definíciách rastlín (pozri vyššie) patria rastliny pod eukaryoty, čiže ich bunky sú vždy len eukaryotické bunky. Nasledujúci text sa zaoberá len eukaryotickými rastlinnými bunkami.
Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa Acetobularia meria až , niektoré sklerenchymatické vlákna až ). Extrémom sú bunky lykových vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až .