alt=Hermes Ingenui|náhľad|Hermes Ingenui Hermes alebo Hermés (po grécky Ἑρμῆς - Hermes/iný prepis Hermés, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a plejády Maie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.
V starorímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom, ktorého meno pochádza z latinského merx, čo znamená „tovar", a je pôvodom slov „kupec" a „obchod".
Považuje sa aj za ochrancu ľudských zvestovateľov, cestovateľov, zlodejov, obchodníkov a rečníkov. Dokáže sa rýchlo a voľne pohybovať medzi svetom smrteľníkov a božským svetom, k čomu mu pomáhajú jeho okrídlené sandále. Hermes zohráva úlohu psychopompa alebo „sprievodcu duší" - sprievodcu duší do posmrtného života.
Hermes je považovaný za „božského šibala", o ktorom ponúka najznámejšiu správu Homérov Hymnus na Herma. Medzi jeho atribúty a symboly patria herma, kohút, korytnačka, peňaženka alebo vrecko, talária (okrídlené sandále) a okrídlená prilba alebo jednoduchý petasos, ako aj palma, koza, číslo štyri, niekoľko druhov rýb a kadidlo. Jeho hlavným symbolom je však kaduceus, okrídlená palica prepletená dvoma kopulujúcimi hadmi a značkami ostatných bohov. Jeho atribúty boli ovplyvnené starším etruským bohom Turmsom, ktorého meno bolo prevzaté z gréckeho „herma".
Zo spojenia s egyptským bohom Anubisom vznikla v antickom synkretizme postava Hermanubis. V egyptskej mytológii je potom predovšetkým stotožňovaný s bohom Thotom, ktorý neskôr dostal (grécke) označenie Hermes Trismegistos. Toto delenie však nie je jednoznačné, v dôsledku rôzných výkladov dochádza často k prekrývaniu jednotlivých božstiev a k používaniu rôznych mien pre každého z nich.
Hermov kult v gréckej mytológii Hermovi bola pripisovaná úloha vo veľa oblastiach: na začiatku bol Hermes považovaný za boha plodnosti neskôr ako posol prenášal posolstvá bohov ľuďom a sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia; ako božský posol bol aj bohom ciest a pútnikov, ale aj obchodníkov ďalej bol ochránca hlásateľov, sprievodca pocestných a boh všetkých vynálezov Hermes bol zbožňovaný aj zlodejmi a básnikmi a považovaný za ich patróna a ochráncu; ako vynálezca lýry bol považovaný za boha hudby bol aj bohom snov a mágie je tiež označovaný za ochrancu slnečného znamenia Býka
Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.
Hermovým menom nazvali už v staroveku najbližšiu planétu Slnka. Dodnes sa volá podľa latinskej formy jeho mena Mercurius čiže Merkúr.
Zobrazovanie náhľad|HermesZobrazovanie Herma sa vyvíjalo a jeho obraz sa menil spolu s gréckym umením a kultúrou. V archaickom Grécku bol zvyčajne zobrazovaný ako zrelý muž s bradou a oblečený ako cestovateľ, rečník alebo pastier. Toto zobrazenie zostalo bežné na Hermoch, ktoré slúžili ako hraničné značky, značky pri cestách a hroboch, ako aj ako votívne obety.
V klasickom a helenistickom Grécku bol Hermes zvyčajne zobrazovaný ako mladý, atletický muž bez brady. Keď je zobrazený ako Logios (gr. Λόγιος, rečník), jeho postoj zodpovedá atribútu. Feidias zanechal sochu známeho Herma Logiosa a Praxiteles ďalšiu, tiež známu, ktorá ho zobrazuje s malým Dionýzom v náručí.
Vo všetkých dobách, cez helenistické obdobie, rímske a v celej západnej histórii až po súčasnosť, je však ako identifikácia prítomných niekoľko jeho charakterizujúcich predmetov, nie vždy všetky pokope. Medzi tieto predmety patrí jeho klobúk, petasos, ktorý hojne používali vidiecki ľudia v tom čase na ochranu pred slnkom a ktorý bol v neskorších dobách ozdobený párom malých krídel. Niekedy tento klobúk nie je prítomný a mohol byť nahradený krídlami vyrastajúcimi z vlasov. vľavo|náhľad|Socha Herma, ktorý má na sebe petasos a cestovateľský plášť a nesie kaduceus a mešec. Rímska kópia podľa gréckeho originálu (Vatikánske múzeá). Ďalším predmetom je kaduceus, palica s dvoma prepletenými hadmi, niekedy korunovaná párom krídel a guľou. Historicky sa objavil u Herma a je doložený u Babylončanov približne od roku 3500 pred Kr. Dva hady omotané okolo palice boli aj symbolom boha Ningišida, ktorý podobne ako Hermes slúžil ako prostredník medzi ľuďmi a božstvom (konkrétne bohyňou Inanna alebo najvyšším Ninurtom). V Grécku boli s kaduceom zobrazovaní aj iní bohovia, ale spájal sa najmä s Hermesom. Hovorilo sa, že má moc uspať alebo prebudiť ľudí, a tiež uzatvárať mier medzi stranami sporu a je viditeľným znakom jeho autority, pričom sa používa ako žezlo. Podobne vyzerajúcim, ale odlišným symbolom je Asklepiova palica, spojená s patrónom medicíny a Apolónovým synom Asklépiom, ktorá nesie len jedného hada. Asklépiovu palicu, ktorá sa v modernej dobe občas zamieňa s kaduceom, používa väčšina západných lekárov ako odznak svojej profesie. Po renesancii sa kaduceus objavil aj v heraldických erboch a v súčasnosti je symbolom obchodu.
Hermove sandále, Grékmi nazývané pédila a Rimanmi talaria, boli vyrobené z palmových a myrtových vetvičiek, ale opisovali ich ako krásne, zlaté a nesmrteľné, vyrobené vznešeným umením, schopné prekonávať cesty rýchlosťou vetra. Pôvodne nemali krídla, ale neskôr ich nachádzame v umeleckých vyobrazeniach. Na niektorých krídla vyrastajú priamo z členkov. Hermes bol zobrazovaný aj s mešcom alebo vreckom v rukách, v rúchu alebo plášti, ktorý mal moc udeľovať neviditeľnosť. Jeho zbraňou bol zlatý meč, ktorým bol zabitý Argos; požičal ho aj Perseovi, aby zabil Medúzu.
Historické a literárne zdroje
V mykénskom období Najstaršia písomná zmienka o Hermovi pochádza z nápisov v lineárnom písme B z Pylosu, Téb a Knóssu z mykénskeho obdobia doby bronzovej. Hermovo meno sa tu uvádza ako e-ma-a (Ἑρμάhας). Toto meno je vždy zaznamenané spolu s menami viacerých bohyň, vrátane Potnija, Posidaeja, Diwja, Héry, Pere a Ipemedeja, čo naznačuje, že jeho uctievanie bolo s nimi silne prepojené. Tento model pokračoval aj v neskorších obdobiach, keďže uctievanie Herma sa takmer vždy odohrávalo v rámci chrámov a svätýň zasvätených predovšetkým bohyniam, vrátane Héry, Démétér, Hekaté a Despoiny.
V archaickom období V literárnych dielach archaického Grécka je Hermes zobrazovaný ako ochranca aj ako šibal. V Homérovej Iliade sa Hermes nazýva „nositeľom šťastia", „sprievodcom a strážcom" ako aj „vynikajúcim vo všetkých trikoch". V Hésiodových Dielach a dňoch je Hermes' zobrazený ako ten, ktorý dáva Pandore lži, zvodné slová a pochybný charakter.
Najstaršie známe teologické alebo duchovné dokumenty týkajúce sa Herma sa nachádzajú v Homérových hymnách zo 7. storočia pred Kr. V Homérovom Hymne 4 na Herma sa opisuje narodenie boha a to, ako ukradol Apolónov posvätný dobytok. V tomto hymne sa Hermes vzýva ako boh „mnohých zmien" (polytropos), ktorý sa spája s ľstivosťou a zlodejstvom, ale aj ako nositeľ snov a nočný strážca.
V klasickom období alt=Hermes oblečený v petase.|vľavo|náhľad|Hermes oblečený v petase. Attický červenofigurový pohár, asi 480 pred Kr. – 470 pred Kr. alt=Hermova herma. Rímska kópia, 50-100 po Kr.|náhľad|300x300bod|Hermova herma. Rímska kópia, 50-100 po Kr. Hermov kult na Atike prekvital a mnohí učenci píšuci pred objavením dôkazov z lineárneho písma B považovali Herma za výlučne aténskeho boha. V tomto regióne sa nachádzali početné hermy, teda stĺpy podobné ikonám, ktoré boli zasvätené bohu a označovali hranice, križovatky a vstupy. Spočiatku to boli kamenné stĺpy, neskôr stĺpy z dreva, kameňa alebo bronzu s vyrezávanými podobizňami Herma, falusu alebo oboch. V súvislosti s týmito hermami sa v klasickom období začal Hermes uctievať ako patrón cestovateľov a námorníkov. Do 5. storočia pred Kr. sa hermy bežne používali aj ako hrobové pomníky, čím sa zdôrazňovala Hermova úloha chtonického božstva a psychopompa. To bola pravdepodobne jeho pôvodná funkcia a do olympijského panteónu sa možno zaradil až neskoro; Hermes sa opisuje ako "najmladší" z bohov Olympu a niektoré mýty, vrátane jeho krádeže Apollónových kráv, opisujú jeho prvý kontakt s nebeskými božstvami. Hermes sa preto začal uctievať ako sprostredkovateľ medzi nebeskou a chtonickou ríšou, ako aj ako ten, kto uľahčuje interakciu medzi smrteľníkmi a božstvom, pričom sa často zobrazuje na obetných nádobách.
Vďaka svojej pohyblivosti a toho, že sa pohybuje na hrane a sprostredkúva protiklady (napríklad obchodník/zákazník), bol považovaný za boha obchodu a spoločenského styku, bohatstva, ktoré prinášal obchod, najmä náhleho alebo nečakaného obohatenia, cestovania, ciest a križovatiek, hranice a hraničných alebo prechodných podmienok, zmeny malej povahy, dohody a zmluvy, priateľstva, pohostinnosti, pohlavného styku, hry, žrebovania, šťastia, obety a obetných zvierat, stád a pastierov, ako aj úrodnosti pôdy a plodnosti dobytka.
V Aténach začal Hermes Eión predstavovať aténsku námornú prevahu pri porážke Peržanov pod velením Cimona v roku 475 pred Kr. V tomto kontexte sa Hermes stal bohom spojeným s aténskou ríšou a jej expanziou a so samotnou demokraciou, ako aj so všetkými, ktorí s ňou boli úzko spojení, od námorníkov v námorníctve až po obchodníkov, ktorí poháňali ekonomiku. Časť agory v Aténach sa stala známou ako Hermai, pretože bola zaplnená veľkým množstvom hermov, ktoré tam ako votívne dary umiestňovali obchodníci a iní, ktorí si chceli pripomenúť osobný úspech v obchode alebo inú verejnú záležitosť. Hermai bol pravdepodobne zničený pri obliehaní Atén a Pirea (87 – 86 pred Kr.).
V helenistickom období alt=Hermes si zapína sandál|náhľad|Hermes si zapína sandál, ranorímska mramorová kópia Lysippanovho bronzu (Múzeum Louvre). Keď sa po výbojoch Alexandra Veľkého rozšírila grécka kultúra a vplyv, v období synkretizmu alebo interpretatio graeca sa mnohé tradičné grécke božstvá stotožnili s cudzími náprotivkami. Napríklad v ptolemaiovskom Egypte grécky hovoriaci obyvatelia identifikovali egyptského boha Thovta ako egyptskú podobu Herma. Títo dvaja bohovia boli uctievaní ako jeden v Thovtovom chráme v meste Khemenu, ktoré sa v gréčtine začalo nazývať Hermopolis. To viedlo k tomu, že Hermes získal atribúty boha prekladu a výkladu alebo všeobecnejšie boha poznania a učenia. Ilustruje to príklad listu z 3. storočia pred Kr., ktorý poslal kňaz Petosiris kráľovi Nechopsovi, napísaný pravdepodobne v Alexandrii okolo roku 150 pred Kr., v ktorom sa uvádza, že Hermes je učiteľom všetkých tajných múdrostí, ktoré sú prístupné vďaka zážitku náboženskej extázy.
Thovtov epiteton nájdený v chráme v Esne, „Thovt veľký, veľký, veľký", sa začalo používať na Herma prinajmenšom od roku 172 pred Kr. To Hermovi prepožičalo jeden z jeho najznámejších neskorších titulov Hermes Trismegistus (Ἑρμῆς ὁ Τρισμέγιστος), „trikrát najväčší Hermes". Postava Herma Trismegista neskôr absorbovala celý rad ďalších ezoterických poučných tradícií a stala sa hlavnou súčasťou hermetizmu, alchýmie a príbuzných tradícií.
V rímskom období Už v 4. storočí pred Kr. prijali Rimania Herma do svojho náboženstva a spojili jeho atribúty a uctievanie s predchádzajúcim etruským bohom Turmsom pod menom Merkúr. Podľa sv. Augustína môže byť latinský názov titulom odvodeným od medio currens, čo je odkaz na Hermovu úlohu sprostredkovateľa a posla, ktorý sa pohybuje medzi svetmi. Merkúr sa stal jedným z najpopulárnejších rímskych bohov, o čom svedčia početné svätyne a zobrazenia na umeleckých dielach nájdených v Pompejach. V umení rímsky Merkúr pokračoval v štýle zobrazovania, ktorý sa vyskytoval na skorších vyobrazeniach Herma aj Turmov, teda mladý, bezfúzatý boh s okrídlenými topánkami alebo klobúkom, ktorý nesie kaduceus. Jeho úloha boha hraníc, posla a psychopompa zostala nezmenená aj po jeho prijatí do rímskeho náboženstva (tieto atribúty boli podobné aj atribútom v etruskom uctievaní Turmsa).