PhDr. Ondrej R. Halaga, CSc., DrSc. h. c. (* 4. marec 1918, Lipovce – † 13. február 2011, Košice) bol slovenský historik. Zaoberal sa stredovekými a ranonovovekými dejinami východného Slovenska, predovšetkým Košíc, v celoeurópskom kontexte. Publikoval v slovenských, československých, poľských, nemeckých, rakúskych, maďarských a talianskych odborných časopisoch.
Bol členom Poľskej akadémie vied a umení.
Mladosť a štúdiá Ondrej R. Halaga vyrastal vo veľmi chudobnej rodine vo Veľkom Šariši spolu so svojou matkou, štyrmi sestrami a otčimom, svojho biologického otca nepoznal. Stredoškolské vedomosti získaval súkromne v Banskej Bystrici, v roku 1937 absolvoval prijímacie skúšky do 4. ročníka na gymnáziu v Prešove, štúdium ukončil maturitou v roku 1941. V rokoch 1941 – 1945 študoval históriu na Slovenskej univerzite v Bratislave (dnes Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), avšak posledný ročník pre vypuknutie Slovenského národného povstania dokončil len formálne a v skutočnosti ukončil iba 6 semestrov. Po skončení druhej svetovej vojny sa vrátil na východné Slovensko. V Prešove a okolí organizoval občianske demokratické hnutie a súčasne začal pôsobiť v Košiciach.
Pôsobenie v Košiciach Vo februári 1945 sa v Košiciach stal redaktorom denníka Demokrat a obnovil spolok Východoslovenský akademik, ktorého rovnomenný časopis aj redigoval. V tomto čase začal používať skratku druhého mena R., ktoré môže znamenať meno Rodmil alebo Rodmír, sám Halaga ich však nikdy v oficiálnych dokumentoch nepoužíval. Spolok Východoslovenský akademik bol rozpustený, preto sa Halaga zaslúžil o vytvorenie jeho nástupcu – spolku Svojina, ktorý sa stal centrom východoslovenskej kultúrnej elity do jeho zrušenia v roku 1951. V roku 1951 sa Halaga stal vedúcim Archívu mesta Košíc a v roku 1961 pracovníkom SAV v Bratislave na vysunutom pracovisku v Košiciach, najprv Československo-sovietskeho inštitútu SAV (1961 – 1966), potom Ústavu dejín európskych socialistických krajín SAV (1966 – 1975; 1979 – 1980), Spoločenskovedného ústavu SAV (1975 – 1976; 1990 – 1992) a Ekonomického ústavu SAV (1976 – 1978). V roku 1981 odišiel do dôchodku.
V čase normalizácie V 70. rokoch mu čiastočne obmedzili publikovanie, napriek tomu po celý čas publikoval v odborných časopisoch v celom Československu, ale aj v lokálnych a regionálnych novinách. Obmedzenie nemalo politické pozadie, ako to Halaga neskôr v 90. rokoch 20. storočia zdôrazňoval. Príčinou boli jeho osobné spory s niektorými funkcionármi Východoslovenského krajského výboru KSS v Košiciach, najmä s tajomníkom Rudolfom Blahom. V roku 1968 publikoval v týždenníku Literární listy článok, v ktorom vystúpil na obranu gréckokatolíkov na Slovensku. V polovici 70. rokov Halagovi nebolo umožnené ukončiť proces habilitácie ani obhajoby vedeckej hodnosti doktor vied (DrSc.). V roku 1985 bol prepadnutý v pracovni na Hlavnej ulici (vtedy Leninovej) v Košiciach. Halaga bol presvedčený, že prepad mala na svedomí Štátna bezpečnosť, čo sa výskumom dokumentov v Archíve Ústavu pamäti nepotvrdilo, ale nemožno to ani vylúčiť.
Ocenenia V roku 2001 mu SAV udelila vedeckú hodnosť DrSc. h. c. (Doctor scientiarum honoris causa).
Najvýznamnejšie knižné publikácie Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. Košice – Balt. Výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom (1275 – 1526). Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1975. Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1993. Acta Iudicaria Civitatis Cassoviensis 1393 – 1405. Das älteste Kaschauer Stadtbuch. München: Oldenbourg, 1994.
Zdroje
RÍMSKY, Marek. Proti prúdu. Zo života historika Ondreja R. Halagu. Košice: Vienala, 2025.
Kategória:Slovenskí historici Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry Kategória:Dejiny Košíc Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Kategória:Osobnosti z Lipoviec