Mechelen (, ) je belgické mesto a správne centrum jedného z obvodov provincie Antverpy vo Flámskom regióne.

Obec Mechelen okrem vlastného mesta zahŕňa bývalé obce Heffen, Hombeek, Leest, Muizen a Walem a patrí k nej i osady Nekkerspoel a Battel.

S 80 176 obyvateľmi je Mechelen desiatym najväčším mestom v Belgicku.

Mechelen sa nachádza v metropolitnej oblasti známej ako flámsky diamant na pol cesty medzi Bruselom a Antverpami vo vzdialenosti asi od oboch. Leží na rieke Dijle, a preto býva označované ako „Dijlestad“.

V roku 1559 sa Mechelen stal sídlom arcibiskupstva a od roku 1962 zdieľa túto funkciu s Bruselom.

Dejiny Archeologické nálezy, ktoré dokazujú osídlenie území medzi Bruselom, Leuvenom a Antverpami v dobe laténskej, sa koncentrujú najmä v okolí Mechelenu, kde boli pôvodne mokrade. Medzi tieto nálezy patrí dlhá kanoe z dubového kmeňa a osada s asi piatimi drevenými domami pri Nekkerspoele.

Územie Mechelenu pri rieke Dijle bolo osídlené aj v období Galorománov, ako to dokazuje niekoľko rímskych ruín a ciest.

V 3. - 4. storočí bola oblasť za slabnúceho vplyvu Rimanov osídlená germánskymi kmeňmi. Podľa tradície oblasť v 8. storočí pokresťančil škótsky alebo írsky misionár svätý Rumold (holandsky Rombout) a pravdepodobne tu založil aj kláštor.

V roku 1303 Mechelenu udelil mestské práva brabantský vojvoda Ján II. V tom čase sa začala aj rivalita medzi Mechelenom a Antverpami.

V 15. storočí sa Mechelen dostal pod vládu burgundského vojvodstva a nastalo obdobie rozkvetu. V roku 1473 Karol Smelý do mesta presunul niekoľko politických inštitúcii a až do Francúzskej revolúcie bol Mechelen sídlom vrchného súdu.

V neskorom stredoveku Mechelen bohatol vďaka obchodu so súknom a v prvej polovici 16. storočí za vlády Margaréty Habsburskej sa stal dokonca hlavným mestom Nizozemska (približne dnešné Holandsko, Belgicko a Luxembursko).

V druhej polovici 16. storočia prudko poklesol politický vplyv Mechelenu, pretože veľa vládnych inštitúcií bolo presunutých do Bruselu. Stratu politickej moci však vynahradil vzostup v cirkevnej hierarchii – roku 1559 sa stal Mechelen sídlom arcibiskupstva, a teda duchovným hlavným mestom Nizozemska. V roku 1572 počas osemdesiatročnej vojny mesto vypálili a vyplienili Španieli. Po tejto udalosti muselo byť mesto prestavané. V tomto období tu začala výroba nábytku, ktorá pretrváva dodnes.

V roku 1781 nariadil cisár Jozef II. Habsburský zbúranie mestských hradieb. Na ich mieste je dnes vnútorný cestný okruh.

19. storočie znamenalo nástup priemyslovej revolúcie. V roku 1835 bola otvorená prvá železničná trať v Európe medzi Bruselom a Mechelenom, ktorý sa stal belgickým železničným uzlom. To viedlo k rozvoju rôznych odvetví kovospracujúceho priemyslu, okrem iného železničného strojárenstva, ktoré je v meste dodnes.

Pamiatky thumb|left|Socha Margaréty Habsburskej a katedrála sv. Rumolda Katedrála svätého Rumolda (Sint-Romboutskathedraal) bola postavená v 13. až 16. storočí v štýle brabantskej gotiky. Jej veža má výšku (hoci pôvodné plány počítali s výškou ) a je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Má dve zvonkohry, každú so 49 zvonmi. V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov, ako napr. Sint-Janskerk (Kostol svätého Jána), Kerk van Onze-Lieve-Vrouw-over-de-Dijle, baroková bazilika Basiliek van Onze-Lieve-Vrouw-van-Hanswijk alebo Sint-Pieter en Pauluskerk (Kostol svätých Petra a Pavla). Na námestí Grote Markt sa nachádza radnica a početné historické domy. K budove radnice patrí bývalá gotická tržnica so súknom (Lakenhal) a zvonica (Belfort) zapísaná ma zozname svetového dedičstva. Klein Begijnhof a Groot Begijnhof (malý a veľký dvor bekýň) boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Palác Margaréty z Yorku, nevlastnej starej matky Karola V., má gotickú fasádu a slúži ako divadlo. Palác Margaréty Habsburskej, tety Karola V., bol pôvodne sídlom vrchného súdu a dnes slúži ako justičný palác. Jeho renesančné záhrady sú prístupné verejnosti.

Významné osobnosti Margaréta z Yorku (14461503), burgundská vojvodkyňa Margaréta Habsburská (14801530), habsburská miestodržiteľka v Nizozemsku, dcéra Maximiliána I. Habsburského, rímskeho cisára, a poručníčka Karola V. John Heywood (1497cca. 1575), anglický básnik Karol V. (15001558), rímsky cisár, žijúci do 17 rokov v Mechelene Rembert Dodoens (15171585), botanik, bylinkár a lekár Philippe de Monte (15211603), renesančný hudobný skladateľ François René Mallarmé (17551835), francúzsky politik žijúci v exile v Mechelene, kde i zomrel

Partnerské mestá Arvada, Colorado, USA Helmond, Holandsko Čcheng-tu, Čína Sibiu, Rumunsko Sucre, Bolívia

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Mestá v Belgicku