Rytmické krátenie (iné názvy: rytmický zákon, rytmické striedanie dĺžok) je zmena dlhej slabiky na krátku po predchádzajúcej dlhej slabike.
Slovenčina Je to typická vlastnosť spisovnej slovenčiny (na úrovní nárečí typická vlastnosť stredoslovenských nárečí) a typický znak, ktorý slovenčinu odlišuje napríklad od češtiny.
Rytmické krátenie sa týka jednotlivých slov (nie skupín slov). Za dlhé slabiky sa považujú nielen slabiky s dlhou samohláskou, ale aj s dvojhláskou a dlhým l a r. Skracovanie dlhej slabiky znamená, že sa dlhá samohláska mení na krátku a dvojhláska sa mení na obyčajnú samohlásku tak, že vypadne jej začiatočné i (ô sa mení na o).
Príklad: Hoci sa povie knihám, povie sa láskam a nie láskám, pretože v slove láska je prvá slabika dlhá (lebo má v strede dlhé a).
Existuje viacero výnimiek z rytmického krátenia. Podrobnosti sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu.
V Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1991 došlo v oblasti rytmického krátenia k viacerým zmenám (presnejšie k redukcii počtu výnimiek); uvedené sú v bode 11. v úvode v Krátkom slovníku slovenského jazyka (napr. predtým píšúci - dnes píšuci; predtým prevádzkár(eň) - dnes prevádzkar(eň), predtým kamzíčí - dnes kamzičí).
Referencie
Ďalšia literatúra rytmické krátenie. In:
Kategória:Slovenčina Kategória:Gramatika