Maršová-Rašov je obec na Slovensku v okrese Bytča. Nachádza sa v tesnej blízkosti obce Predmier.

Symboly obce Erb má v modrom štíte, na striebornej pažiti zlatý trón, na ktorom sedí zlato odetý kráľ s červeným plášťom a zlato–červenou korunou. V pravici drží zlaté ríšske jablko, v ľavej ruke zlaté žezlo. Tróniaci kráľ je sprevádzaný strieborno-červeno odetými vojakmi so zlatými čižmami, pásmi a čapicami. Obaja držia strieborné šable so zlatými rukoväťami. V heraldike je zlatá farba identická so žltou a strieborná farba s bielou.

Prírodné podmienky Nadmorská výška je najvyššia na vrchu Hradište (), najnižšia () je zároveň najnižšou nadmorskou výškou v okrese Bytča, na mieste, kde rieka Váh opúšťa okres.

V oblasti prevažujú druhohorné a piesčité vápence, vápencové zlepence. Okolie rieky Váh tvoria štrky, štrkopiesky, piesky a slienité íly. Prevažujú hnedé lesné, štrkové nivné pôdy a z pôdnych typov prevažujú ílovité pôdy. Povrchové celky tvoria Vnútorné Západné Karpaty – Súľovské vrchy. Bytčianska kotlina tvorí hranicu medzi Javorníkmi, ktoré patria do vonkajších Západných Karpát a Strážovskými vrchmi, ktoré patria do vnútorných Západných Karpát.

Územie patrí podnebím do mierne teplej, vlhkej oblasti. Počet letných dní v roku je 50, s maximálnou teplotou 25°C a vyššou, s priemernou teplotou vzduchu v júli 16°C. Zima je chladná, s teplotou v januári pod −3°C.

Obec leží v povodí Váhu; preteká ňou Rašovský potok, ktorý pramení v lokalite pod Rehorom a vlieva sa do rieky Váh. Tá patrí do povodia rieky Dunaj a úmoria Čierneho mora.

Rastlinstvo a živočíšstvo V okolí rastú prevažne bukové a zmiešané lesy, popri Váhu zostatky lužných lesov. Územie sa vyznačuje bohatou a pestrou vápencovou flórou. Rastú tu chránené druhy rastlín, napr. vstavač vojenský, ľalia zlatohlavá.

Z poľovnej zveri tu žije najmä zver jelenia, srnčia, diviačia, muflónia (tá bola nasadená na obohatenie fauny v roku 1959). Z chránených živočíchov napr. bystruška zrnitá, jašterica krátkohlavá, bocian biely, volavka popolavá, či drozd čvíkota.

V blízkosti sú chránené územia CHKO Strážovské vrchy, NPR Súľovské skaly a Manínska tiesňava, PR Kostolecká tiesňava, prírodná pamiatka Hričovská skalná ihla, Hričovské rífy a jaskyňa Šarkania diera. V roku 2002 k nim pribudla krajským úradom v Žiline vyhlásená prírodná pamiatka Súľovský hrádok.

Názov Pomenovanie Maršová dostala obec po feudálnych pánoch Maršovských, ktorí túto oblasť vlastnili. Meno Rašov pochádza údajne od rastliny rasso, ktorej sa v týchto miestach dobre darilo. Počas Rakúsko-Uhorskej monarchie boli obidve časti obce spojené pod jedným menom Rassó-Marsófalu. Po vzniku ČSR dostala obec meno Maršová-Rašov. Nariadením vlády SR z 3. marca 1998 číslo 71/1998 Z. z. sa názov úradne potvrdil na Maršová-Rašov.

Dejiny V lokalite Na skladzie sa našli atypické črepy preukazujúce existenciu sídliska zo staršej doby železnej – halštatu. V lokalite Kopánka na východnom úpätí kopca Na skladzie tesne pod cestou a nad potokom výskyt črepov preukazuje sídlisko mladšej doby železnej neskorolaténskeho rázu. Na temene lokality Hradište sa nachádza malé valové opevnenie, datované je pórovitou keramikou dokumentujúcou koniec doby železnej – laténu. Uvedené opevnenie sa viaže ku križovatke historickej cesty zo Súľova s považskou hradskou v miestach pri Predmieri. V lokalite Hrabie na horskom výbežku rozhrania chotárov Rašov – Plevník – Jablonové sa nachádzajú tri slovanské mohyly. Na vysokom brehu Váhu Na sedlišti sa pri výkope plynovodu prerezala mladohradištná chata; predpokladá sa, že ďalšie sa nachádzajú vedľa.

Obyvateľstvo Národnosti žijúce v obci sú slovenská, česká a poľská. Prevládajúce vierovyznanie je rímskokatolícke. Hlavní zamestnávatelia sú Aladin Lux, s.r.o. a Vojenský útvar Rašov. Obyvatelia dochádzajú za prácou do Bytče, Považskej Bystrice a Žiliny.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Hradište, archeologické lokalita z doby laténskej, súčasť púchovskej kultúry.

Kaplnka povýšenia sv. Kríža, jednopriestorová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1845. Obnovou prešla v roku 2004. Nachádza sa na miestnom cintoríne. Priečeliu dominuje trojosový portikus pripomínajúci chrám typu in antis. Stĺpy portiku majú štvorcový a kruhový prierez. Ukončený je trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s negatívnymi šambránami.

Dedinská zvonica v časti Maršová, murovaná ľudová stavba na pôdoryse štvorca s ihlancovou helmicou z 19. storočia. Úpravami prešla na začiatku 20. storočia. Fasády sú hladké, rezonančné otvory majú segmentový záklenok.

Kaštieľ Maršovských, dvojpodlažná neogotická stavba na pôdoryse štvorca z 90. rokov 19. storočia. V období socializmu bol kaštieľ znárodnený, využívali ho Považské strojárne a MNV. V roku 1982 prešiel obnovou. Fasády kaštieľa sú členené priebežným pásovanním, korunná rímsa a terasy sú ukončené dekoratívnym cimburím. Okná s lomeným oblúkom sú lemované šambránami. Nárožia sú dekorované vežicami s cimburín a kuželovými helmicami. V areáli kaštieľa sa nachádza krajinársky park vysadený asi v polovici 19. storočia.

Zaujímavosti Príbehy, vtipy, piesne, maľby o miestnej krajine možno nájsť v knihe Vladimíra Ferku, napríklad príslovie: "Poslať ho do Rašova, kde rozum predávajú".Existujú dve vysvetľujúce historky. Prvá hovorí, že v Rašove, v bývalej budove školy, bolo okresné hajtmanstvo. Neposlušní poddaní, ktorí sa priečili vrchnosti, sem boli predvedení, aby im okresný hajtman a jeho pomocníci "natĺkli rozumu" a priviedli ich k poslušnosti. A preto, keď niekoho predvolali do Rašova, povedali, že "ide po rozum". Druhá historka hovorí, že rašovci pred vojnou schovali kusovú soľ vo vreciach do Váhu a zastavili ju rebrinami, aby ju voda neodniesla. Keď bolo po vojne, išli soľ hľadať, tej už však nebolo, pretože sa, samozrejme, rozpustila. Aby bol z nej nejaký osoh, vyhnali všetok dobytok z dediny povyše rebrín napájať.

Občianska vybavenosť Súčasťou obce je Kostol Panny Márie pomocnice kresťanov, cintorín, dom kultúry a futbalové ihrisko.

Šport V obci pôsobí telovýchovné a športové zariadenie ŠK Maršová-Rašov. V miestnej TJ začínal napr. známy futbalový brankár F. Smak st.

Osobnosti obce Rodáci Jozef Urbanovský (* 1793 - † 1865), národný a osvetový pracovník, kultúrny činiteľ a katolícky kňaz. V roku 1850 ho za činnosť v slovenskom národnom hnutí arcibiskup J. Scitovský pozbavil kňazskej stanice. Bol zástanca používania bernolákovčiny ako úradného aj liturgického jazyka na území obývanom Slovákmi. Pričinil sa o zblíženie katolíckych a evanjelických subjektov v procese slovenského národno-zjednocovacieho hnutia, úzko spolupracoval so štúrovcami, od roku 1844 stály člen a prispievateľ Tatrína. Neskôr sa aj v jazykovej otázke stotožnil s programom štúrovcov.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Bytča Kategória:Sídla na Váhu