Pier Luigi Nervi (* 21. jún 1891, Sondrio, Taliansko† 9. január 1979, Rím) bol taliansky inžinier a architekt, medzinárodne preslávený svojou technickou dômyselnosťou a zmyslom pre dramatický dizajn, ktorý uplatňoval pri návrhu železobetónových konštrukcií na veľký rozpon.
Životopis Narodil sa v lombardskom meste Sondrio. V roku 1913 promoval na Bolonskej univerzite v odbore konštrukcie. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako poručík v ženijnom vojsku talianskej armády. Po vojne, v roku 1920 si založil stavebnú firmu v Ríme. Oženil sa v roku 1924, za manželku si vzal Irene Calosi, s ktorou mal 4 synov. V rokoch 1926-1927 navrhol prvé významné dielo, kino Augusteo v Neapole.
V roku 1932 založil s bratancom v Ríme firmu Nervi a Bartoli v ktorej zotrval až do konca svojej kariéry. V rokoch 1947-1961 pôsobil ako univerzitný profesor v Ríme.
Zomrel v roku 1979 v Ríme na zlyhanie srdca.
Tvorba
Staviteľské začiatky Piera Luigiho Nerviho sú spojené s obdobím pred druhou svetovou vojnou. Vtedy navrhol budovu kina v meste Neapol a mestský štadión vo Florencii. Neskôr, v rokoch 1935 až 1941 pre talianske vojenské letectvo postavil hangáre v Obertelle, Orviete a v Torre del Lago. Konštrukcia pozostávala z prefabrikovaných železobetónových profilov, na ktoré v roku 1939 získal patent. V druhej svetovej vojne boli stavby zničené. Jeho kreativita sa nesústredila len na navrhovanie budov. Po vojne sa venoval navrhovaniu betónových plavidiel pre talianske námorníctvo. Postavil dva typy betónových plachetníc s použitím vlastného vynálezu, materiálu ‘‘ferrocemento‘‘ (1946). Je vytvorený z ťažkého betónu husto stuženého rovnomerne rozloženou oceľovou sieťovinou. Tento materiál sa naplno uplatnil v návrhu stavieb pre výstavu v Turíne (1949 - 1950). Prefabrikované konštrukcie vo forme vlnitých cylindrických oblúkov zložené z modulových dielcov zo skla a ferrocementa‘‘, preklenuli rozpon 93 metrov. V roku 1950 sa Pier Luigi Nervi podieľal na návrhu centrály UNESCO v Paríži. V období rokov 1955 - 1969 spolupracoval na projektoch niekoľkých mrakodrapov v Európe aj Amerike. V nasledujúcom období postavil v USA viacero stavieb. V roku 1963 bol za svoju tvorbu ocenený zlatou medailou AIA (The American Institute of Architects). Na konci 60. rokov Pier Luigi Nervi staviteľské aktivity obmedzil a začal sa sústrediť na dizajn. V tomto období vzniklo viacero stavieb na ktorých spolupracoval so synmi a zahraničnými architektmi.
Veril, že architektúra a staviteľstvo sú dve časti jedného celku. Tvrdil, že pre návrh dobrej budovy je nevyhnutné poznať materiály. Jeho návrhy vychádzali z mnohých experimentov so stavebným betónom, v ktorých ustavične hľadal riešenia konštrukčných problémov. Železobetón mu umožňoval vytvoriť pevné, jednoduché, no pôvabné konštrukcie. Svojimi riešeniami ustanovil železobetón ako hlavný súčasný stavebný materiál. I keď sa Pier Luigi Nervi nikdy primárne nezaujímal o estetiku, mnoho z jeho prác tak pôsobí. Jeho budovy dosahujú neobyčajnú silu výrazu. Prostredníctvom prelínajúcich sa rovín, skladaných a ohýbaných plôch a deformovaných povrchov Pier Luigi Nervi zaviedol trojrozmerný dizajnérsky slovník do architektonického navrhovania. Prízvukoval, že „materiály, statika, technológia, ekonomická efektivita a funkčné požiadavky sú základom architektonickej tvorby“.
Diela štadión Artemio Franchi, Florencia, taliansko (1931) Výstavná hala, Turín, Taliansko (1949). Centrála UNESCO, Paríž, Francúzsko (1950) (spolupráca s Marcel Breuer a Bernard Zehrfuss) administratívna budova Pirelli Tower, Miláno, Taliansko (1950) (spolupráca s Gio Ponti) štadión Pala Lottomatica, Rím, Taliansko (1956) štadión Palazzetto dello sport, Rím, Taliansko (1958) Olympijský štadión, Rím, Taliansko (1960) Sacro Cuore , Firenze, Taliansko (1962) autobusová stanica George Washington Bridge, New York, USA (1963) Tour de la Bourse, Montreal, Kanada (1964) Audienčná sieň Pavla VI, Vatikán (1971) Norfolk Scope, Norfolk, USA (1971)
Iné projekty
Zdroje Pier Luigi Nervi na greatbuildings.com
Pier Luigi Nervi na Encyclopædia Britannica Online Pier Luigi Nervi na nndb.com
Kategória:Talianski architekti Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky Kategória:Členovia Académie des beaux-arts