Lúžňanské súvrstvie označované aj ako spodnotriasové kremence je súvrstvie spodnotriasového veku známe z tektonických jednotiek tatrika, fatrika, severného veporika a zemplinika v Západných Karpatoch. Súvrstvie definovala O. Fejdiová v rokoch 1980 a 1985.Fejdiová, O., 1980: Lúžňanské súvrstvie – formálna spodnotriasová litostratigrafická jednotka. Geologické práce, Správy 74, s. 95 – 101Fejdiová, O., 1985: Nové poznatky o spodnotriasovom klastic kom – lúžnianskom súvrství v centrálnych Západných Karpatoch. Západné Karpaty, Sér. Mineral. Petrogr. Geochém. Metalogen., 10, 111 – 160. Typové lokality sa nachádzajú pri Liptovskej Lúžnej (južne od Ružomberka) a Donovaloch, na severných svahoch Ďumbierskych Tatier.

Analóg lúžňanského súvrstvia z hronika sa nazýva benkovské súvrstvie. V alpskej literatúre sú ich ekvivalenty známe ako semeringské kvarcity.

Horninové zloženie Súvrstvie je možné členiť na 3 čelny (samostatné časti), ktoré nateraz nemajú oficiálne názvy: Prvý člen - stredno- až hrubozrnné kremenné pieskovce až zlepence, menej arkózy a droby najčastejšie hnedej, no niekedy ružovej či sivej farbyMišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s., vystupuje lokálne v spodnej časti súvrstvia. Druhý člen - jemnozrnné až strednozrnné kremence s častým šikmým zvrstvením, miestami so zelenými ílovcami, predstavuje objemovo najväčšiu časť súvrstvia. Tretí člen (v minulosti označovaný ako verfénske vrstvy, tento termín sa však v súčasnosti neodporúča používaťOlšavský, M., 2024: Litostratigrafia spodnotriasových súvrství Západných Karpát. Geologické práce, Správy 139, 3 – 90, https://doi.org/10.56623/gps.139.1) - jemnozrnné fialové až červené sľudnaté arkózové pieskovce, červené a fialové prachovité bridlice, predstavuje najvyššiu časť súvrstvia.

Pieskovce lúžňanského súvrstvia sa usadzovali vo fluviálnom až plytkomorskom prostredí. Vrstevný sled odráža prechod zo silne až stredne silných divočiacich riek (rieky so strmým spádom a väčšou rýchlosťou prúdenia, tvorené spleťou viacerých korýt) do piesčitých až blatistých pobrežných rovín. Toto pobrežie sa vyznačovalo silným pôsobením vetra a arídnym až semiarídnym podnebím. Vrchná časť súvrstvia, (v minulosti označovaná ako verfénske vrstvy) je tvorená červenými a pestrými sľudnatými pieskovcami až prachovitými bridlicami.

Rozoznávané sú 3 cyklyVozárová, A., 2005: Reconstruction of fluvial bars from the lower Triassic "Buntsandstein facies" (Lúžnna formation) in the Western Carpathians (Slovakia). Geologica Carpathica, 56, 1, s. 41 – 55. Prvý s hrubo až stredne zrnitými pieskovcami striedajúcimi sa s jemnozrnnými zlepencami, o celkovej hrúbke asi 10 – . Zlepence lúžňanského súvrstvia tvoria samostatný člen označovaný zlepence Zlatého vrchu. Druhý cyklus sa vyznačuje prítomnosťou zelenkavých až červených piesčitých bridlíc, je hrubý 20 až . Telesá bridlíc sú hrubé asi , smerom nahor sa zvyšuje frekvencia ich výskytu, nie však ich hrúbka. Tretí cyklus tvoria fialové a pomerne jemnozrnné pieskovce a prachovcové a piesčité bridlice. Dosahuje hrúbku 10 – .

Miestami, hlavne v spodnej časti a tiež naspodku riečnych cyklov, obsahuje telesá zlepencov, obvykle obsahujúce žilný kremeň, ale aj exotické horniny ako ryolity, ryodacity a ich tufy alebo klasty s vysokým obsahom turmalínov. Zdrojom týchto hornín bolo zrejme predpolie Západných Karpát. Badateľný je väčšinou smer transportu klastov zo severozápadu až severu generálne na juh a juhovýchod. Smerom na východ klesá veľkosť klastov. Zdrojom klastického materiálu lúžňanského súvrstvia je pravdepodobne Armorický alebo Český masívMišík, M., Jablonský, J., 2000: Lower Triassic quartzites of the Western Carpathians: Transport directions, source of clastics. Geologica Carpathica, 51, 4,s. 251-264. Presné určenie tejto zdrojovej oblasti je však komplikované.

Vo vrchných častiach súvrstvia pieskovce prechádzajú pozvoľne do svojich jemnozrnnejších variet ale aj prachovcov a bridlíc, prípadne sa tu nachádzajú šošovky dolomitov alebo rauvakov. Ílovce a ílovité bridlice majú zelenkastú farbu a veľký objem piesčitej prímesy.Andrusov, D., Samuel, O., 1985: Stratigrafický slovník Západných Karpát 2. L - Z. Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, s. 40-41 Miestami sa dokonca objavujú karbonatické pedogénne horizonty.

Vzťah k nadložiu a podložiu V niektorých oblastiach (ako napr. v seleckom bloku Považského Inovca) možno sledovať pozvoľný prechod medzi podložnými vrchnopermskými sedimentami (v prípade Považského Inovca napr. krivosúdskym súvrstvím) a kremencami lúžňanského súvrstvia. V mnohých oblastiach leží transgresívne priamo na kryštaliniku. Inde (napr. vo federátskej jednotke veporika) súvrstvie nasadá na podložné predajnianske súvrstvie diskordantne. náhľad|vpravo|Kremence Lúžňanského súvrstvia tatrika z oblasti Donovál v Nízkych Tatrách. Hrúbka Hrúbka súvrstvia je variabilná, miestami dosahuje iba okolo 30 –  (na typovej lokalite), bežne . V tatriku sú známe výskyty s hrúbkou okolo . Vo veporiku dosahuje hrúbku maximálne 250 – . Výskyty vo fatriku sú iba ojedinelé a väčšinou predstavujú iba zlomok pôvodného vrstevného sledu.

Vek Vek súvrstvia sa pre nedostatok biostratigraficky vhodných skamenelín nepodarilo presne určiť. Dosiaľ v ňom nebolo uskutočnené ani rádiometrické datovanie. Všeobecne sú považované za horniny seiského (griesbach) veku (najspodnejší trias). Autori tak usudzujú na základe superpozície jeho spodných členov v nadloží permských sekvencií a tiež pozície v podloží strednotriasových karbonátov. Analogické horniny vo Východných Alpách sú považované za permo-skýtske, teda vrchnopermské až spodnotriasové.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Trias Kategória:Súvrstvia Západných Karpát