Vought F4U Corsair („Korzár“) bola americká stíhačka, ktorá slúžila predovšetkým počas druhej svetovej vojny a kórejskej vojny. Vyrábali sa v rokoch 1942 až 1953 a v niektorých letectvách slúžili tieto stroje až do 60-tych rokov. Spolu sa vyrobilo 12 571 kusov.
Vývoj a použitie thumb|F4U-1 Corsair v službách amerického vojenského námorníctva počas letu, cca 1942 thumb|F4U-1A Corsair stíhacej letky VF-17 Jolly Rogers amerického námorníctva počas letu nad juhozápadným Pacifikom, 1944 thumb|F4U-4 Corsair stíhacej letky VF-74 Be-Devilers amerického námorníctva počas letu nad Stredozemným morom, október 1953
Vývoj lietadla Vought F4U Corsair, ktoré malo byť podľa zadania námorná stíhačka, sa začal v roku 1938. Na lietadle sa použil Pratt & Whitney R-2800 Double Wasp. Na maximálne využitie výkonu motora bolo potrebné nainštalovať vrtuľu veľkého priemeru aj zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému tvarovému znaku Corsaira – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Prototyp nového lietadla s označením XF4U-1 po prvý raz vzlietol v máji 1940 a čoskoro vykázal rýchlosť 651 km/h. Námorníctvo zbadalo, že ide o stroj mimoriadnych výkonov, preto po úpravách objednalo v roku 1941 prvú sériu. Jediný problém boli nevhodné vlastnosti lietadla pri pristátí na palube lietadlovej lode – obmedzený výhľad dopredu pri záverečnom priblížení (cez dlhý mohutný kryt motora). Preto tieto stroje pridelili do jednotiek leteckých síl námornej pechoty, štartujúcich z pozemných základní. Na prvých bojových operáciách sa lietadlá zúčastnili na jar r. 1943 z Guadalcanalu. VMF-124 tu svoje F4U-1 prvýkrát nasadila v boji 14. februára. Vzhľadom na to, že problémy s technikou pristátia na palubu riešili Američania dosť dlho, štartovali prvé Corsairy III. a IV. z britských lietadlových lodí. Briti vtedy nemali dostatok vlastných stíhačov porovnateľných parametrov, a tak piloti na priblíženie používali manéver, keď prilietavali na palubu šikmo a na poslednú chvíľu lietadlo vyrovnali. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tom čase licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové zlepšené verzie, pričom najvýkonnejšia bola F4U-4, ktorá mala motor s výkonom 2070 k, ktorý dával lietadlu rýchlosť až 717 km/h. Verzia F4U-5 bola už povojnová a zúčastňovala sa na vojne v Kórei.
Technické údaje F4U-1A Corsair Posádka: 1 Dĺžka: 10,10 m Rozpätie: 12,50 m Výška: 4,90 m Plocha krídla: 29,17 m2 Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg Vzletová hmotnosť: 6 300 kg Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-8W, s výkonom 1 678 kW
Najvyššia rýchlosť: 684 km/h Dostup: 11 200 m Dolet: 1 633 km
Výzbroj 6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm 8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm 910 kg bômb
F4U-4 Corsair Posádka: 1 Dĺžka: 10,20 m Rozpätie: 12,50 m Výška: 4,50 m Plocha krídla: 29,17 m2 Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 174 kg Vzletová hmotnosť: 6 653 kg Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-18W, s výkonom 1 827 kW
Najvyššia rýchlosť: 718 km/h Dostup: 12 649 m Dolet: 1 617 km
Výzbroj 6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm alebo 4× kanón M2 kalibru 20 mm 8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm 1 800 kg bômb
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Stíhacie lietadlá USA Kategória:Palubné lietadlá USA Kategória:Lietadlá druhej svetovej vojny Kategória:Lietadlá Vought