Sklabiňa je obec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis Obec sa nachádza na východnom okraji Turčianskej kotliny, na úpätí Veľkej Fatry, v údolí Sklabinského potoka. Od okresného mesta Martin je vzdialená 7 km.

Dejiny Prvá písomná zmienka o obci sa datuje od roku 1242.

Sklabiňa s okolím sa stala strediskom partizánskeho hnutia. Obyvatelia Sklabine podporovali partizánske skupiny v Kantorskej doline. Od júna do augusta roku 1944 sa tam stretlo viacero partizánskych skupín. V júli 1944 sa tam presunula parašutistická skupina nadporučíka P. A. Veličku. Veličko bol veliteľ 11-člennej organizátorskej partizánskej skupiny vysadenej v noci z 25. na 26. júla 1944 pri Liptovskej Osade. Vo svojom štábe v Sklabini 13. augusta 1944 rokoval s Jánom Golianom o spolupráci s povstalcami a príprave SNP. Prakticky sa včlenil do vznikajúcej partizánskej brigáda M. R. Štefánika pod velením majora Viliama Žingora. Veličko a jednotky pod jeho velením zišli 21. augusta 1944 z Kantorskej doliny a v Sklabini opäť vyhlásili Česko-Slovenskú republiku. Spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu ako prvú obec na Slovensku za slobodné územie ČSR a na Samčíkov dom vztýčili československú zástavu.

Od 25. augusta 1944 sa v Sklabini oficiálne spojila skupina Piotra Velička so Žingorovým oddielom, ktorý sa rozrástol na brigádu (2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika) a Veličko sa stal veliteľom slovenského oddielu 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Žingor spolupracoval s francúzskymi utečencov z Maďarska, z ktorých bol neskôr sformovaný oddiel pod vedením kpt. de Lannuriena.

27. na 28. 8. 1944 do Sklabine prišiel podporučík Theodora Pola ktorý tam v priebehu mesiaca zorganizoval Partizánsku brigádu Jana ŽižkuCséfalvay, F., 2013, Žingor, Viliam. in Cséfalvay, F. (editor), Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Vojenský historický ústav, Bratislava, s. 275-276 Pola bol z Opavy, jeho prvým zástupcom bol hrdina ZSSR Dmitrij Rezuto.

Tieto jednotky mali v auguste 1944 vyše 1000 mužov.

Dňa 29. septembra 1944 ustúpili partizáni do hôr. Nemci deň potom internovali 144 občanov z obce, 24 z nich zavraždili (Bukoviny) a desiatky odvliekli do Nemecka (7 z nich zahynulo).

Žingor (aj Veličko) boli zodpovední za smrť tzv. zradcov. Po zatlačení partizánov, nemecká komisia v novembri 1944 exhumovala pri Sklabine 140 mŕtvolVilo Žitňan: Týždenník NOVÝ SVET, november 1944... z ktorých minimálne sto bolo príslušníkov nemeckej menšiny a ďalších stúpencov a funkcionárov režimu (členovia alebo funkcionármi HSĽS alebo HG).

Obec je vyznamenaná Radom Vlasteneckej vojny I. stupňa, Radom SNP I. triedy, francúzskym Radom čestnej légie, Radom Červenej zástavy, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP. Na pamiatku padlých a umučených v SNP je v dedine postavený pomník pri škole so symbolickým náhrobkom a sochou partizána od R. Hornáka (1954), na cintoríne je Spoločný hrob, v ktorom je pochovaných 24 padlých a umučených občanov obce.

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Pamätný dom číslo 93, jednopodlažná dvojtraktová stavba z 19. storočia. Pôvodnými majiteľmi domu bola zemianska rodina Lamošovcov. Partizánske skupiny s revolučným národným výborom tu vyhlásili 21. augusta 1944 obec za slobodné územie Československa. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu pokrytú škridlou. Ľudový dom číslo 22, jednopodlažná štvorpriestorová murovaná stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z roku 1905. V dome sídlil štáb 2. československej brigády M. R. Štefánika počas druhej svetovej vojny. Uličná fasáda je dekorovaná nárožným kvádrovaním a rímsou so zuborezom. Okná sú prepojené spoločnou profilovanou rímsou.

Občianska vybavenosť V obci sa nachádza poľnohospodárske družstvo, mäsovýroba, stavebná firma a niekoľko živnostníkov.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Martin