Šalgovík je mestská časť Prešova, bývalá samostatná obec. Od roku 1971, kedy bola obec pričlenená k mestu, patrí medzi 4 katastrálne územia mesta. Nachádza sa tu kostol sv. Františka Xaverského. Do mestskej časti premáva linka MHD číslo 22.
Polohopis Šalgovík sa nachádza približne 4 kilometre na východ od centra mesta Prešov na vyvýšenine vo výške 320 m n. m. Takmer odlesnený chotár zaberá mierne zvlnenú nižšiu pahorkatinu, ktorú tvoria mlado-treťohorné usadeniny. Prevládajú nivné, hnedozemné a ilimerizované pôdy.
Katastrálne územie Šalgovíka na severe susedí s obcou Ľubotice, na východe susedí s obcou Vyšná Šebastová, na juhovýchode s obcou Teriakovce, na juhozápade s mestskou časťou Prešova – Solivarom a na západe s katastrálnym územím Prešova, konkrétne so sídliskom Sekčov.
Na hranici katastrálnych území Šalgovíka a Teriakoviec a Šalgovíka a Solivaru tečie Šalgovícky potok.
Dejiny vľavo|náhľad|Bývalá budova školy Šľachtic Juraj, syn Šimona, v roku 1298 daroval Petrovi a Tomášovi, synom Hypolita, územný majetok vyčlenený z chotára dediny Soľ (Sópatak), ktorý mal prv názov Borsos, ale vtedy už Šalgov. Z opisu chotára darovaného majetku vyplýva, že na ňom jestvovala osada, resp. niekoľko roztrúsených usadlostí. Je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo už v 13. storočí. Jeho pôvod ostáva nejasný. Od roku 1298 Šalgovík zostal vo vlastníctve tunajších zemanov aj v 16. storočí. Pravda, v 16. storočí časť dediny patrila aj mestu Prešov a zemanom Dukovcom a Bornemisovcom. V roku 1427 boli tunajšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej zdanené od 6 port. Neskôr väčšina sedliakov stratila užívané pozemky a upadla medzi želiarov. Väčšinu 16. storočia tu nebolo sedliackych domácností. V roku 1588 vtedajších sedliakov zdanili len od jednej porty. V roku 1600 bolo v sídlisku 13 poddanských domov a kúria zemanov. Koncom 16. storočia bol Šalgovík stredne veľkou dedinou. Okrem zemanov tu žili chudobné poddanské domácnosti. V roku 1913 bola postavená škola. V roku 1959 bolo zriadené JRD. V roku 1968 bolo vydané rozhodnutie o začatí výstavby hydinárskych závodov. Rozhodnutím plenárneho zasadnutia MsNV bola obec 1. júla 1971 pričlenená k Prešovu. Dňa 1. júna 1973 boli uvedené do prevádzky Hydinárske závody Šalgovík, ktoré patrili k najmodernejším a najväčším hydinárskym závodom v strednej Európe.
História pomenovaní pred rokom 1298 Borsous 1298 – 1427 Salgow 1773 Salgocska, Salgowik 1786 Schalgócschka, Ssalgowik 1808 Salgócska, Ssalgowá, Ssalgowík 1863 Salgo 1873 –1902 Salgó 1907 – 1913 Sebessalgó 1920 – 1970 Šalgovík http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1algov%C3%ADk&s=exact&c=8d89&d=kssj4&d=psp&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=ma&d=obce&d=priezviska&d=un&ie=utf-8&oe=utf-8
Ulice Sekčovská Hruny Kamenná Jantárová Medová Tichá Teriakovská Levandúľová Púpavová Šalviová Mätová Nevädzová TulipánováBažantia Sokolia Lastovičia Jastrabia Orlia Labutia Pávia Holubia Drozdia Astrová Muškátová Sovia
Priemyselný areál Šalgovík vľavo|náhľad|215x215bod|Vstup do priemyselného areálu, bývalých hydinární. Priemyselný areál sa nachádza na východ od mestskej časti na konci Sekčovskej ulice v areáli bývalých hydinárskych závodov, ktoré boli jednými z najvýznamnejších v strednej Európe. Hydinárne sa pretransformovali v roku 2004 na priemyselný areál, kde v 50 halách o celkovej ploche našli priestory desiatky firiem s výrobným či obchodným zameraním.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského z roku 1764. Kostol dal postaviť Ladislav Péchy. Pred rekonštrukciou v roku 1981, bol kostol jednoloďovou stavbou postavenou v neskorobarokovom štýle, zakončenou zakriveným presbytériom – konchou. Loď kostola mala strop zaklenutý v podobe českej placky. V jej strede bol biblický výjav o Jakubovej studni. Po vonkajšej strane kostola boli železné kotvy, ktorými bol kostol spevnený proti tlaku. Na čelnej fasáde bol lomený štít, nad ním situovaná hranolová strešná vežička s ihlanom. Nad portálom do kostola bol štít, na ktorom boli očividne zotreté znaky zemianskeho erbu. Z čias opravy kostola v rokoch 19241925 sa do rekonštrukcie zachovali nástenné maľby majstra Mikuláša Jordána. V roku 1955 bola ku kostolu pribudovaná sakristia. Počas rekonštrukcie v roku 1981 bol odstránený poškodený pôvodný oltár, bol postavený nový chór a osadené nové okná a lavice. Neobarokový hlavný oltár, ktorý sa nezachoval, mal na zadnej doske obraz sv. Františka Xaverského z druhej polovice 19. storočia. V roku 2013 prešiel kostol rozsiahlou rekonštrukciou.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Mestské časti Prešova