náhľad|vpravo|Bazalt z okolia Žiaru nad Hronom, typický predstaviteľ bázických hornín. Bázické horniny sú vyvreté horniny, ktoré neobsahujú kremeň, majú vysoký obsah živcov (hlavne vápnitých) a môžu obsahovať tiež pyroxény a olivíny a v malom množstve i amfiboly a biotit. Horniny ako také kremeň buď neobsahujú, alebo je prítomný iba ako akcesória. SiO2 je však zastúpené v mnohých iných mineráloch a tvorí 52-44% objemu horniny. Typickým predstaviteľom bázických hornín sú bazalt (výlevná hornina), gabro (plutonická hornina) a dolerit (subvulkanická hornina).
Pri zvýšenom obsahu sodíku v živcoch možno pozorovať prechod do intermediárnych hornín, ktoré majú i celkovo vyšší obsah SiO2. Pri poklese obsahu živcov a prevládaní mafických minerálov ako sú olivíny a pyroxény (kde je obsah SiO2 nižší ako 44%) sa takéto horniny nazývajú ultrabázické.
Napriek tomu, že termín možno považovať za zastaraný, v geologickej reči sa naďalej bežne používa.Philpotts, A.R., 2003: Igneous and Metamorphic Rocks. Waveland Press, Illinois, 179 s. Termín bázický nie je totožný s termínom mafický, i keď sú významovo veľmi blízke.
V počiatkoch petrológie sa vedci domnievali, že kremík sa v magme spája s vodou a vytvára kyselinu kremičitú a preto sa horniny bohaté na kremeň označovali ako kyslé, zatiaľ čo horniny bohaté na MgO a FeO mali vytvárať zásady (bázy) a horniny, ktoré vytvárali sa označovali ako bázické.
Referencie
Kategória:Vyvreté horniny