Giorgione, vl. menom Giorgio Barbarelli da Castelfranco (* okolo 1477/1478, Castelfranco Veneto – † 1510, Benátky) bol taliansky renesančný maliar. Je považovaný za zakladateľa benátskeho maliarstva 16. storočia.
V dejinách umenia patrí Giorgioneho dielo k najproblematickejším. Vzniklo v rozpätí iba desiatich rokov (1500 – 1510), v čase veľkých zmien v benátskom maliarstve, kedy intenzívnel prílev nových maliarskych námetov a techník.
Život a dielo
O jeho živote je veľmi málo poznatkov. Nie je bezpečne dokázaný dátum jeho narodenia ani pôvod. Do povedomia svetovej verejnosti sa dostal najmä vďaka svojim dielam. Spomína sa iba v dvoch dobových dokumentoch z rokov 1507 – 1508. Prvý potvrdzuje, že namaľoval obraz pre Dóžov palác v Benátkach (ten však pri požiari paláca v roku 1577 zhorel) a v druhom sa uvádza, že namaľoval fresky na fasádu sídla nemeckých obchodníkov v Benátkach (tie sú okrem nepatrných zvyškov rovnako zničené).
Jeho spolupracovníkom na spomínaných freskách bol jeho súčasník Tizian, s ktorým sa spolu učili pravdepodobne v dielni Giovanniho Belliniho. Veľký význam pre jeho ďalší rast malo dielo Leonarda da Vinci, do kontaktu s ktorým prišiel v roku 1500 pri Leonardovom pobyte v Benátkach.
left|230px|thumb|Spiaca Venuša, okolo 1510, olej na plátne, Galéria starých majstrov, Drážďany. Dielo patrí k najznámejším obrazom vôbecGiorgoneho dielo je skromné, autorstvo mnohých obrazov, ktoré sa mu pripisujú, nie je isté. Znalec talianskeho umenia Marcantonio Michie vo svojich záznamoch z roku 1530 uvádza sedem Giorgioneho diel v benátskych súkromných zbierkach. O troch z nich existujú poznatky dodnes: ide o jeho najslávnejšie diela Búrka, Traja filozofi a Spiaca Venuša. Dva posledne spomínané obrazy pritom dokončili iní umelci – Troch filozofov Sebastiano del Piombo a Venušu Tizian. Niekedy pred rokom 1510 vznikol obraz Koncert v prírode, dnes vystavený v parížskom Louvri.
I keď s Giorgioneho menom je spojené autorstvo iba niečo vyše dvadsiatich obrazov (z nich iba pri šiestich je jeho autorstvo bezpečne doložené), jeho výtvarný prejav bol taký silný, že i tento malý počet diel reprezentuje nástup obdobia vrcholnej renesancie v maliarstve nielen v Benátkach ale v celom Taliansku.
Presný dátum jeho smrti nie je známy. Zomrel predčasne na následky morovej nákazy. Od polovice 16. storočia už o Giorgionem chýbajú akékoľvek autentické záznamy.
Výber z tvorby
right|180px|thumb|Chlapec so šípom, okolo 1505, olej na dreve, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň Búrka, 1506 – 1508, Galleria dell'Accademia, Benátky Traja filozofi, okolo 1509, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň Klaňanie troch kráľov, Národná galéria, Londýn Klaňanie pastierov, 1505 – 1510, Národná galéria umenia, Washington Judita, okolo 1504, Ermitáž, Sankt Peterburg Madona so svätcami, okolo 1505, Katedrála, Castelfranco Veneto Koncert v prírode, 1508 – 1509, Louvre, Paríž Spiaca Venuša, okolo 1510, Galéria starých majstrov, Drážďany Šalamúnov súd, 1500 – 1501, Galleria degli Uffizi, Florencia Laura, okolo 1506, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň
Galéria obrazov
Iné projekty
Zdroje
R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004 M. Levey, Stručné dejiny maliarstva, Tatran, Bratislava 1972
Externé odkazy
Giorgione na Web Gallery of Art
Kategória:Narodenia v 1477 Kategória:Úmrtia v 1510 Kategória:Talianski maliari Kategória:Renesanční maliari Kategória:Úmrtia na mor