Michaél Psellos (* 1018 KonštantínopolPSELLOS, MICHAEL In: † 1078/po 1081/1096), Konštantinopol) bol byzantský mních, rétor, právnik, filozof, najvýznamnejší systematik byzantskej filozofie, polyhistor, literát a politický činiteľ. Jeho pôvodné (občianske) meno bolo Konštantín. Za vlády cisára Konštantína IX. Monomacha viedol Konštantínopolskú univerzitu a bol mu udelený titul hypatos tón filosofón (konzul filozofov).
Život Michaél Psellos sa narodil ako tretie dieťa priemernej meštianskej rodiny pravdepodobne v Konštantínopole. Vychovávaný bol svojou vzdelanou a nábožnou matkou Theodotou, ktorá dbala na to, aby bol aj Psellos vychovávaný k zbožnosti a rozumnosti. Ako päťročný začal v Konštantínopole navštevovať nižšiu školu, ktorú ukončil ako osemročný. Psellova rodina chcela, aby sa Psellos venoval remeslu, proti čomu výrazne vystúpila jeho matka, podľa Psella údajne vedená mystickými zážitkami. Psellos teda pokračoval v štúdiách. Pretože však Psellova rodina potrebovala peniaze na veno Psellovej staršej sestry, Michaél sa ako zhruba šestnásťročný stal pomocníkom provinčného sudcu. Po nečakanej smrti Psellovej sestry sa Michaél vrátil do Konštantínopola, kde pokračoval v štúdiách. Jeho učiteľom bol významný byzantský učenec Ióannes Mauropous. Počas štúdií sa spoznal s neskoršími patriarchami Konštantínom Lauchoudom a Jánom Xifilinom. Po ukončení štúdií opäť pracoval v štátnej správe, tentoraz ako sudca. Po ľudovej revolúcii proti Michalovi V. sa v roku 1042 vrátil do Konštantínopola, kde ako nižší sekretár () započal svoju kariéru v cisárskej kancelárii. Počas vlády Konštantína IX. Monomacha sa stal vedúcim učiteľom na Konštatínopolskej univerzite, kde za svoju činnosť od cisára získal titul „konzul filozofov“ ().
Krátko pred koncom vlády Konštantína Monomacha (1054) Psellos pre podporu cisárovho plánu na zmier so Západom upadol do nemilosti a rozhodol sa odísť z cisárskeho dvora do kláštora na hore Olymp v Bytýnii. Tu prijal svoje mníšske meno Michaél. Na cisársky dvor sa vrátil na pozvanie cisárovnej Theodory, počas ktorej vlády pôsobil ako dvorský minister. Svoju pozíciu si udržal aj za vlády Michala VI. a svoj význam preukázal pri nástupe Izáka I. Komnena a Konštantína Duka na cisársky trón. Neskôr spolu s cézarom Jánom Dukom pomáhal cisárovnej regentke Eudokii. V nasledujúcom období Psellov vplyv pre cisársky prevrat upadol. Na výslnie dejín sa na krátku dobu znovu dostal po zajatí a neskoršej smrti Romana IV., keď sa moci ujal Michal VII., ktorého učiteľom Psellos bol. Psellos však krátko na to znovu upadol do nemilosti a musel sa stiahnuť do ústrania, kde zvyšok svojho živote prežil v skromných podmienkach.
Učenie Byzantská filozofia nikdy neinklinovala k aristotelizmu tak ako západné kresťanské učenia a i napriek odporu niektorých ortodoxných cirkevných autorít sa byzantskí myslitelia skôr opierali o Platóna. Psellos podobne ako jeho učiteľ Ióannes Mauropous taktiež obracal svoje štúdium na Plátónove dialógy a na učenie jeho žiakovnajmä novoplatonikov. Predovšetkým Prokla, Psellos chápal ako predstupeň ku kresťanskému učeniu. Psella označujú ako kresťanského humanistu, ktorý organicky spájal antickú a kresťanskú tradíciu. Pre poznanie systému Psellovho filozofického myslenia sú dôležité jeho komentáre ku Gregoriovi z Nazianzu a ďalším cirkevným otcom. Psellos sa zaujímal aj o iné prírodné vedy, najmä o matematiku a logiku. Psellos navrhol logický štvorec. Bol presvedčený, o tom, že prírodné javy sa riadia prírodnými zákonmi a možno ich vysvetliť rozumom, avšak zároveň tento racionalizmus spájal s teologickým a stredovekým myslením. Psellos sa snažil filozofiu podľa platónskeho vzoru systematizovať, rozdelil ju na dve častiprvú bez citu, rozumovú a druhú spoločenskúvyznačujúcou sa láskou k človeku. Výrazne odmietal astrológiu.
Psellovo učenie sa viackrát dostalo do rozporu s inými byzantskými autoritami, ktoré sa zväčša pridŕžali pre Byzantskú ríšu typického mysticizmu. Dokonca bol svojim bývalým priateľom, neskorším patriarchom Xifilinom obvinený z pohanstvahelénizmu, na čo Psellos reagoval plamennou obhajobou svoje snahy o prepojenie Platóna a kresťanského učenia. Jeho žiak a nástupca Ióannes Italos v učení platonizmu zašiel ešte ďalej a z helénizmu bol aj verejne obvinený a postihnutý cirkevnou kliatbou.
náhľad|Compendium mathematicum (Prehľad matematiky) 1647 Významné diela historiografia: Chronografia (aj Chronographia, Letopisy), Historia syntomos Chronografia je Psellovým vrcholným dielom a predstavuje jedno z najlepších byzantských historických diel. Zachytáva udalosti rokov 976 (začiatok vlády Bazila II.) až 1078 (koniec vlády Michala VII.). Dielo pútavo podáva informácie nielen o politickom dianí v krajine, ale aj o osobnostiach byzantských cisárov a cisárovien, či ich obľúbencov. filológia: Homérove alegórie, Alegória o sfinge, Právnická terminológia, Prehľad zákonov (veršovaný) Zbierka rétorických myšlienok,... filozofia: O Platónových ideách, Zhrnutie podľa Aristotelovej logiky Komentár k Aristotelovej fyzike, Krátka prednáška o chaldejských dogmách,... teológia: Stvorenie sveta za šesť dní, Komentár k spisom Gregora Naziánskeho, Komentár k spisom Bazila Veľkého, komentár k spisom Gregora z Nyzy, O názvoch žalmov, Timotheos é peri daimonón (Timotheos alebo a démonoch) - autorstvo posledného býva spochybňované,... teologicko-filozofické dielo : Didaskalia pantodapé (Všelijaké učenie/Celé učenie) matematika: O geometrii, Prehľad matematiky medicína: Stručný prehľad lekárskych vied, O kúpaní, O nových názvoch chorôb diela o vojne: Vojenská taktika epitafy: pre: Michaéla Keroularia, Konštantína III. Leichouda, Ján Xifilina, jeho matku Theodotu... homílie, hagiografie, liturgické hymny, dogmatické, exegetické spisy,.. asi 500 listov
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Pozri aj byzantská filozofia Náboženstvo v Byzantskej ríši Byzantská ríša
Iné projekty
Kategória:Narodenia v 1018 Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Byzantskí filozofi Kategória:Byzantskí historici Kategória:Byzantskí kronikári Kategória:Byzantskí astronómovia Kategória:Byzantské osobnosti z Konštantínopola Kategória:Byzantskí filológovia