náhľad|Brokolica

Kapusta obyčajná špargľová alebo brokolica (lat. Brassica oleracea var. italica; ďalšie názvy pozri nižšie) je taxón z druhu kapusta obyčajná.

Do tohto taxónu sa niekedy zaraďuje aj brokolica karfiolová alebo jej časť - vysvetlenie pozri v článku brokolica (stonková a karfiolová). Nasledujúci text nezahŕňa brokolicu karfiolovú.

Názvy Slovenské názvy sú: kapusta obyčajná špargľová , brokolica, kel špargľovýkapustovité. In: Pyramída. s. 1826., špargľový kel , kapusta špargľovávyhláška č. 309/2015 Z. z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o pochutinách, jedlej soli, dehydrovaných pokrmoch, polievkových prípravkoch a o ochucovadlách, špargľová kapusta LOOS, J. Slovník maďarskej, nemeckej a slovenskej reči I, Pešť, 1869, S. 74, brokolica stonková, brokolica výhonková, stonková/výhonková brokolicaSTRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989 (Pozn.: Tu je názov brokolica stonková uvedený ako slovenský, brokolice výhonková ako český)Beseda, zv. 4, Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR v Prírode, 1964, str. 74 .

Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. italica , Brassica oleracea var. asparagoides MACHEK, Václav. Česká a slovenská jména rostlin. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd, 1954. S. 58, Brassica oleracea convar. italica , Brassica oleracea skupina Italica , Brassica oleracea Skupina Broccoli WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: World Economic Plants (A Standard Reference) . 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 114, Brassica oleracea Skupina Cymosa Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online a , prístup 11. 12. 2017, Brassica oleracea cv. group Broccoli SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 111 dostupné online, Brassica oleracea subsp. oleracea convar. italica DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647 , Brassica oleracea convar. botrytis var. italica HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1445, Brassica oleracea ssp. capitata (convar. botrytis) var. italica GLADIS, T., HAMMER, K. Die Brassica-oleracea-Gruppe. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. SBN 3-9807551-0-X. dostupné online S. 28JÄGER, E. J. (ed.) et al. Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250, Brassica oleracea var. botrytis subvar. cymosa , Brassica botrytis subsp. italica BREŽNEV, D. D. et al. Kuľturnaja flora SSSR – XI – Kapusta. Leningrad: Kolos, 1984. S. 57 , Brassica cauliflora ssp. simplex , Brassica oleracea var. botrytis (!) Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online , Brassica cretica ssp. botrytis var. cymosa , Brassica oleracea subsp./var. botrytis podskupina cymosa/italica RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: , dátum prístupu 13. 12. 2017 (a ) , Brassica oleracea italica Derwent Publications. Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177

Rozšírenie V starovekom Ríme to bola cenená pochúťka. Do začiatku 20. storočia sa pestovala len v Taliansku a na pobreží Atlantického oceána. Až v 20. rokoch 20. storočia sa dostala do USA a až v 2. pol. 20. storočia aj do západnej a strednej Európy. U nás sa vyskytuje najmä v záhradách.STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 4, 1989

Charakteristika Je to jednoročná alebo dvojročná rastlina. Pestuje sa pre dužinaté stonky s ružicami. Ružice sú najčastejšie zelené, ale môžu byť aj fialové či žlté. Existujú dva typy: Starší (a pôvodný) typ je remontantná rastlina - po zbere centrálnej ružice vyrastajú vedľajšie stonky ukončené menšími ružicami, ktoré sa zberajú postupne v priebehu roka; hlavná ružica má okolo 9 cm, vedľajšie ružice okolo 5 cm. Neskôr bola vyšľachtená a dnes je rozšírený neremontantný typ, ktorý má len jednu veľkú ružicu, ktorá sa zberá jednorázovo. Konzumovať sa dá väčšinou aj hlúb. Výhodou je, že táto rastlina je málo náročná, pestovateľná aj vo vyšších polohách a bez závlahy. Problémom môžu byť len príliš vlhké a kyslé pôdy. Pekárková, Eva. Nejnovější směry ve šlechtění zelenin (7.). Košťáloviny. In: živa 6/2005, S. 259 dostupné online

Zloženie Je to hodnotná zelenina so značným obsahom vitamínu C (80 - 90 mg %), karoténu (0,9 - 1,1 mg %) a najmä vitamínu E (8 mg %). Obsahuje aj sulforafán, ktorý údajne pôsobí proti Helicobacter pylori.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Hlúbová zelenina Kategória:Kapustovité