Schleicherova bájka je najznámejší pokus o rekonštrukciu spoločného predka indoeurópskych jazykov - praindoeurópčiny. Napísal ju v roku 1868 nemecký lingvista August Schleicher. Jeho cieľom bolo ukázať ako asi mohol vyzerať predpokladaný indoeurópsky prajazyk. Ako sa menili vedomosti o jazykoch a zákonitostiach ich vývoja, vznikali novšie verzie Schleicherovej bájky odrážajúce aktuálny stav poznatkov alebo osobné názory lingvistov. Jestvujú tiež verzie pre neskoršie štádiá vývoja jazykov - protoslovanská, protoitalická, protogrécka, protoiránska, protogermánska, protokeltská, protoanatólska.
Ovca a kone Verzia Schleichera z roku 1868
Verzia Hirta z roku 1939
Verzia Lehmanna a Zgustu z roku 1979
Verzia Adamsa z roku 1997
Verzia Kortlandta z roku 2007
Verzia Lühra z roku 2008
Preklad do slovenčiny Ovca a kone
Ovca, ktorá nemala vlnu, videla kone - jeden ťahal ťažký povoz, druhý niesol veľký náklad, tretí rýchlo niesol človeka. Ovca povedala koňom: "Srdce ma bolí, keď vidím, čo človek káže robiť koňom". Kone odpovedali: "Počuj, ovca, nás bolia srdcia, keď vidíme, ako človek, pán, berie ovci vlnu a robí si z nej teplý odev. A ovca nemá žiadnu vlnu." Ovca, počujúc to, ušla cez lúku.
Pozri aj Indoeurópsky prajazyk Europaio
Externé odkazy Hlavná stránka projektu Europaio Schleicherova bájka v rôznych verziách na stiahnutie vo formáte pdf
Kategória:Indoeurópske jazyky