Galaxia: 350px|Mliečna cesta na zábere zo Spitzerovho vesmírneho teleskopu Pozorovacie dáta Typ SBbc (špirálová galaxia s priečkou) Priemer 100 000 ly Hrúbka 1 000 ly Množstvo hviezd 200400 miliárd (1–4×1011)http://www.universetoday.com/guide-to-space/milky-way/how-many-stars-are-in-the-milky-way/ Najstaršia známa hviezda 13,2 miliardy rokov Hmotnosť 5,8 M☉ Vzdialenosť Slnka od stredu galaxie 25 000 ly Doba galaktického obehu Slnka 250 miliónov rokov (záporná rotácia) Doba špirálovej rotácie 50 miliónov rokov Doba rotácie priečky 1518 miliónov rokov Relatívna rýchlosť ku reliktovému žiareniu /s Pozri aj: galaxia
Galaxia (s veľkým G; iné názvy: Galaxia Mliečna cesta, Galaxia Mliečnej cesty, Sústava Mliečnej cesty, Hviezdna sústava Mliečnej cesty, najmä Mliečna cesta, nesprávne (bohemizmy) Galaxia Mliečna dráha, Galaxia Mliečnej dráhy, Sústava Mliečnej dráhy, Mliečna dráha) je názov galaxie, ktorej súčasťou je naša slnečná sústava. Je to špirálová galaxia s priečkou, ktorá je časť miestnej skupiny galaxií. Patrí medzi miliardy galaxií v pozorovateľnom vesmíre. Jej názov Mliečna cesta je preklad z latinského Via Lactea, čo je preklad gréckeho Γαλαξίας (Galaxias). Názov odkazuje na bledý pás svetla vytvoreného početnými vzdialenými hviezdami vzdialenejších galaktických ramien, ktoré vidíme zo Zeme.
Niektoré zdroje uvádzajú, že názov Mliečna cesta sa striktne vzťahuje len na charakteristický pohľad na svietiaci pás oblohy nazývaný Mliečna cesta, kým galaxia by sa mala nazývať celým názvom Galaxia Mliečna cesta alebo alternatívne Galaxia. Nie je však jasné v akom rozsahu sa tieto názvy používajú, lebo názov Mliečna cesta sa používa v obidvoch súvislostiach.
Podoba zo Zeme Všetky hviezdy, ktoré je oko schopné rozlíšiť na nočnej oblohe, sú súčasť Galaxie Mliečna cesta. Zriedkavé výnimky tvoria len príležitostné supernovy v blízkych galaxiách, ako SN 1987 A vo Veľkom Magellanovom mračne. Okrem týchto relatívne blízkych hviezd sa Galaxia javí ako matné zoskupenie svetiel vypínajúcich sa okolo celej nebeskej sféry. Toto svetlo pochádza z hviezd a ďalšieho materiálu, ktorý sa nachádza vo vnútri galaktickej roviny. Tmavé oblasti vo vnútri tejto skupiny, ako napríklad Veľká trhlina a hmlovina Uhoľné vrece, sa zhodujú s oblasťami, kde je svetlo zo vzdialených hviezd blokované tmavými hmlovinami. Galaxia má relatívne nízku povrchovú jasnosť vďaka medzihviezdnej hmote, ktorá vypĺňa galaktický disk, pričom ten nám bráni v pozorovaní jadra Galaxie. Preto je problematické pozorovanie Mliečnej cesty z mestských a predmestských pozícií zasiahnutých svetelným znečistením.
Jadro Galaxie leží v smere súhvezdia Strelec, a v tomto mieste je Mliečna cesta najjasnejšia. Od súhvezdia Strelca sa Mliečna cesta javí, že prechádza západne k súhvezdiam Škorpión, Oltár, Pravítko, Južný trojuholník, Kružidlo, Kentaur, Mucha, Južný kríž, Kýl, Plachty, Korma, Veľký pes, Jednorožec, Orión a Blíženci, Býk, Povozník, Perzeus, Androméda, Kasiopeja, Cefeus a Jašterica, Labuť, Líška, Šíp, Orol, Hadonos, Štít a naspäť ku súhvezdiu Strelec. Skutočnosť, že Galaxia rozdeľuje nočnú oblohu na dve, približne rovnaké pologule naznačuje, že slnečná sústava leží v blízkosti galaktickej roviny.
Galaktická rovina má inklináciu približne 60° k ekliptike (rovina obežnej dráhy Zeme). Je to vysoká inklinácia tak voči rovine zemského rovníka, ako aj voči rovine ekliptiky. Relatívne k nebeskému rovníku, prechádza na sever až k súhvezdiu Kasiopeja a na juh až k súhvezdiu Južný kríž. Severný galaktický pól sa nachádza na rektascenzii 12h 49m, deklinácii +27,4° (B1950) v blízkosti Beta Comae Berenices, a južný galaktický pól sa nachádza v blízkosti Alfa Sculptoris.
Panorámy
Veľkosť thumb|upright=1|Galaktická rovina z pohľadu ATLASGAL survey, rozdelená do sekcií (ESO) Galaktický disk Mliečnej cesty má v priemere približne 100 000 svetelných rokov (9×1017 km alebo 6×1017 mi) a predpokladaná priemerná hrúbka je 1 000 ly, (9×1015 km). Odhadované množstvo hviezd je 200 miliárd a možno až 400 miliárd. Skutočné číslo závisí od počtu veľmi malých hviezd, ktorý je ťažké odhadnúť a môže byť až porovnateľné s jedným biliónom (1012) hviezd v susednej galaxii Androméda. Galaktický disk nemá ostré okraje. Neexistuje jasná hranica, za ktorou už nie sú žiadne hviezdy (nie je pevne stanovený polomer), množstvo hviezd rovnomerne ubúda so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od centra galaxie. Za polomerom približne 40 000 ly (4×1017 km) začína množstvo hviezd ubúdať rýchlejšie.http://arxiv.org/abs/0909.3857
Za galaktickým diskom sa nachádza oveľa menší disk z plynu. Nedávne pozorovania naznačujú, že plynový disk Mliečnej cesty má dĺžku okolo 12 000 ly (1×1017 km) – dvojnásobok predchádzajúcej predpokladanej hodnoty. Na lepšiu predstavu fyzickej veľkosti Galaxie Mliečna cesta: ak by sme jej veľkosť zredukovali na , tak veľkosť slnečnej sústavy vrátane Oortovho mraku by nepresahovala .
Galaktické halo sa rozširuje smerom von z galaxie, ale jeho veľkosť je obmedzená obežnými dráhami dvoch satelitov Mliečnej cesty, Veľkým a Malým Magellanovým mrakom, ktorých apsida je vo vzdialenosti približne 180 000 svetelných rokov (2×1018 km). V tejto alebo väčšej vzdialenosti by obežné dráhy väčšiny objektov galaktického hala boli rušené Magellanovými mrakmi a pravdepodobne by boli vyvrhnuté z dosahu Galaxie.
Vek
thumb|upright=1|Zelené a červené meteoritické pruhy Perzeidov na oblohe tesne pod svietiacim pásom Mliečnej cesty, August 2007. V roku 2007 tím vedcov – Luca Pasquini, Piercarlo Bonifacio, Sofia Randich, Daniele Galli a Raffaele G. Gratton, odhadol hviezde HE 1523-0901 (guľová hviezdokopa NGC 6397) v galaktickom hale vek na 13,2 miliardy rokov, čo je takmer vek celého vesmíru. Ako najstarší známy objekt v Galaxii Mliečna cesta v tom čase určil dolnú hranicu veku Galaxie. Tento odhad bol zistený použitím UV-vizuálneho Ellecheovho spektrografu umiestneného na Very Large Telescope na meranie relatívnych síl spektrálnych čiar spôsobených prítomnosťou tória a ďalších chemických prvkov vytvorených pri R-reakcii. Sila čiar naznačuje prebytok rôznych elementárnych izotopov, z ktorých môže byť odvodený vek hviezdy použitím nukleokozmochronológie.
Vek hviezd v tenkom galaktickom disku sa dá odhadnúť podobným spôsobom ako pri HE 1523-0901. Merania hviezd v tenkom disku odhadujú, že tento disk sa sformoval pred 8,8 ± 1,7 miliardami rokov. Z tohto vzniká predpoklad medzery 5 miliárd rokov medzi sformovaním galaktického hala a tenkého disku.
Pred 8 až 11 miliardami rokov nastala zrážka s trpasličou galaxiou označenou ako „Sausage“ (z anglického , podľa tvaru galaxie). Minimálne 8 guľových hviezdokop bolo pridaných do Mliečnej cesty, spolu s masou rovnajúcou sa 50 miliárd Sĺnk, plynov a tmavej hmoty
Zloženie a štruktúra thumb|upright=1|Jadro Galaxie v smere súhvezdia Strelec. Hlavné hviezdy súhvezdia sú označené červenou. Galaxia sa skladá z jadra obsahujucého čiernu dieru s priečkou obklopeného diskom plynu, prachu a hviezd formujúcich jednotlivé špirálové štruktúry ramien vychádzajúcich zo stredu smerom von v tvare logaritmickej špirály.
Tvar galaktického disku nie je v reze plochý ale na koncoch je ohnutý. Je to spôsobené slabšou gravitáciou ďalej od stredu galaxie.
Rozdelenie hmoty vo vnútri Mliečnej cesty pripomína triedu Sbc v Hubblovej schéme, čo je špirálová galaxia s relatívne nevýraznými poškodenými ramenami. Astronómovia si už od začiatku mysleli, že Mliečna cesta je skôr špirálová galaxia s priečkou ako len obyčajná špirálová galaxia. Ich názor bol potvrdený vďaka pozorovaniam Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu v roku 2005, keď sa ukázalo, že centrálna priečka Galaxie je ešte väčšia ako sa pôvodne predpokladalo.
Odhady celkovej hmotnosti Galaxie sa líšia v závislosti od metódy a použitých informácií. Nedávne odhady predpokladajú hmotnosť 5,8×1011 hmotností Slnka (M☉), čo je trocha menej ako hmotnosť galaxie Androméda. Iné merania, pomocou Very Long Baseline Array (VLBA) objavili rýchlosti vyššie ako /s u hviezd na okraji Galaxie, vyššie ako predchádzajúce akceptované hodnoty /s. Nakoľko obežná rýchlosť je úzko spojená s hmotnosťou, je pravdepodobné že Mliečna cesta je masívnejšia, s hmotnosťou rovnajúcou sa približne hmotnosti galaxie Andromédy, čo je 7×1011 hmotností Slnka (M☉) vo vnútri 50 kiloparsekov od jej centra. Nedávne merania radiálnej rýchlosti hviezd galaktického hala zistili hmotnosť vo vnútri 80 kiloparsekov na 7×1011 hmotností Slnka. Väčšinu hmoty v Mliečnej ceste predstavuje tmavá hmota, ktorá vytvára tmavé galaktické halo. Halo sa rozširuje relatívne rovnomerne do vzdialenosti za 100 kiloparsekov od jadra Galaxie. Celková hmotnosť celej Mliečnej cesty sa odhaduje na 600 – 1000 miliárd hmotností Slnka (M☉). Táto hmotnosť baryónovej hmoty zahŕňa 200 až 400 miliárd hviezd. Ich komplexná absolútna hviezdna veľkosť bola odhadnutá na -20,9.
Jadro Galaxie thumb|upright=1|Pozorovaná štruktúra špirálových ramien Mliečnej cesty. Slnko označené žltou farbou.
Galaktický disk, ktorý sa v strede Galaxie vydúva smerom von, má priemer medzi 70 000 až 100 000 ly. Vzdialenosť medzi Slnkom a stredom Mliečnej cesty je podľa dnešných odhadov 26 000 ± 1 400 svetelných rokov, zatiaľ čo staršie odhady uvádzajú túto vzdialenosť až 35 000 svetelných rokov.
V jadre Galaxie sa nachádzajú objekty s veľmi veľkou hmotnosťou, čo sa zistilo z pohybov materiálu v jadre. Hviezdy v galaktickom disku obiehajú okolo stredu galaxie. Silný rádiový zdroj Sagittarius A*, je pokladaný za stred Mliečnej cesty. Najlepším vysvetlením koncentrácie hmoty v strede je supermasívna čierna dieraPre fotografiu pozri: .Vedci sa zhodujú, že najpravdepodobnejším kandidátom na pozíciu tejto čiernej diery je práve Sagittarius A*.Chandra X-ray Observatory; Jan. 6, 2003 Supermasívna čierna diera má hmotnosť 4,1 – 4,5 milión krát väčšiu ako je hmotnosť Slnka. Rýchlosť obiehania jednotlivých hviezd v Galaxii príliš nezávisí od vzdialenosti od stredu galaxie: vždy je to medzi 200 a /s. Z toho dôvodu je doba obiehania priamo úmerná vzdialenosti hviezdy od galaktického stredu. Predpokladá sa, že väčšina galaxií má vo svojom jadre podobnú supermasívnu čiernu dieru.
Priečka Galaxie je približne 27 000 svetelných rokov dlhá, prechádzajúca cez jadro pod 44 ± 10 stupňovým uhlom s líniou Slnka a jadra Mliečnej cesty. Skladá sa hlavne z červených hviezd ako sú červený trpaslík a červený obor. Priečka je obklopená prstencom nazývaným "5-kpc prstenec", ktorý obsahuje veľkú časť molekulárneho vodíka nachádzajúceho sa v Mliečnej ceste, tak ako aj väčšinu novovznikajúcich hviezd v Galaxii. Pri pohľade z galaxie Androméda by to bola najjasnejšia časť Mliečnej cesty.
V roku 2010, objavili na severe a juhu jadra dve gigantické sférické bubliny s vysokou emisiou energie. Použili údaje z Fermi Gamma-ray Space Telescope. Priemer každej bubliny je okolo 25 000 svetelných rokov. Tiahnu sa do súhvezdia Žeriav a Panna na južnej pologuli. Následne pozorovania z Parkes Observatory na rádiových frekvenciách identifikovali polarizovanú emisiu, ktorá je spojená s Fermiho bublinami. Tieto pozorovania sa najlepšie interpretujú ako magnetizovaný tok poháňaný tvorbou hviezd v centrálnej časti galaxie veľkosti 640 ly.
Neskôr, 5. januára 2015, NASA hlásila pozorovanie röntgenového záblesku 400-krát jasnejšieho ako, najsilnejšieho, Sagittarius A*. Neobvyklá udalosť mohla byť spôsobená rozpadom asteroidu, ktorý padol do čiernej diery, alebo zapletením magnetických čiar s plynom prúdiaceho do Sagittarius A*.
Špirálové ramená Každé špirálové rameno opisuje logaritmickú špirálu (podobne ako ramená iných špirálových galaxií) so sklonom približne 12 stupňov. Až donedávna sa predpokladalo, že všetky štyri hlavné špirálové ramená začínajú v blízkosti jadra Galaxie.
Pomenovanie ramien s farbami podľa obrázka: