Rosomák severský (iné názvy: rosomák sibírsky, rosomák tajgový, staršie: rosomach (?)sibírsky, zastarano: mnohožráč; lat. Gulo gulo) je jediný recentný druh z rodu rosomák (Gulo). Charakteristika Rosomák je svojimi telesnými rozmermi najväčší zástupca kunovitých šeliem. Pripomína malého medveďa, no správanie má typicky lasicovité. Váži nanajvýš 20 až 30 kilogramov, dĺžka tela sa pohybuje okolo 65 až 105 cm bez chvosta. Má silnú stavbu zubov, čo mu umožňuje drviť aj veľké kosti. Farba srsti je zvyčajne tmavohnedá v kombinácii s pásom svetlohnedej, nachádzajúcim sa v oblasti ramien a po bokoch zadnej časti tela. Široké tlapy majú kožnú riasu medzi prstami, čo napomáha k lepšiemu pohybu v hlbokom snehu. Samec je väčší ako samica.
Potrava Rosomák je predátor. Živí sa mäsom (zajace, myši, vtáky), vajcami a plodmi, no jeho potravu tvoria aj zdochliny (napr. kopytníkov), ktoré po sebe zanechali väčší predátori. Aj preto si vyslúžil prezývku „hyena severu“. Napriek tomu dokáže rosomák byť zdatným lovcom - zdokumentované prípady dokazujú, že mu nerobí problém skoliť aj dospelého jeleňa. Pri hľadaní potravy vie precestovať aj desiatky kilometrov denne.
Výskyt Rosomák je rozšírený cirkumpolárne, a to severne na východ po celej Eurázii až po Kanadu a severné časti Spojených štátov. V Európe obýva horské oblasti Škandinávskeho polostrova (s najvyššie zastúpenou populáciou vo Švédsku) a severného Ruska. Nemá stále obydlie, ukrýva sa v jaskyniach či v norách pod snehom, ktoré si sám vyhrabáva.
Keďže je rosomák rozšírený cirkumpolárne, v arktickej oblasti sa považuje za málo dotknutý druh a aktuálne sa nenachádza na zozname ohrozených druhov. V prípade Škandinávie s populáciou niekoľkých stoviek členov je ale evidovaný ako zraniteľný, ohrozený až kriticky ohrozený. V súčasnosti rosomákov ohrozujú klimatické zmeny a zásah ľudí do ich teritória.
Rozmnožovanie Rosomák vedie samotársky život, zoskupuje sa prevažne za účelom párenia. Toto obdobie nastáva v mesiacoch apríl až august. Samci sa pária s niekoľkými samicami, pri výchove mláďat nie sú prítomní. U samíc je bežná tzv. latentná gravidita. Oplodnené vajíčko zostáva v štádiu blastocysty až do obdobia prvých zimných mesiacov, následne sa plod začne opäť vyvíjať. Celková dĺžka gravidity tak trvá okolo 215 dní, čas pôrodu nastáva okolo februára až marca. náhľad|248x248bod|Gulo gulo Úkryt pre mladé hľadajú samice v dlhých tuneloch pod snehom. Priemerný vrh obsahuje dve mláďatá. Tie sa rodia slepé, bez zubov, s takmer bielou srsťou. Prvých desať týždňov zostávajú s matkami v brlohu, dospievajú okolo ôsmeho mesiaca života.
Zdroje
Iné projekty
Kategória:Lasicovité Kategória:Najmenej ohrozené druhy