Ursida je veľký taxón mäsožravcov. V mnohých systémoch (podrobnosti pozri nižšie) je úplne alebo takmer zhodný s nadčeľaďou medvede (lat. Ursoidea) a čeľaďou medveďovité (Ursidae) či podčeľaďou medveďorodé/medvede (Ursinae). Rody z tohto taxónu (okrem rodov zo skupiny Ailuropidini, teda okrem (časti) pánd) sa po slovensky volajú medveď, pokiaľ vôbec majú slovenské meno.
Maco Domácky ekvivalent slova medveď je od 19. storočia slovo maco (odvodené zdrobneniny sú: macko alebo macík). Tvar macko bolo zo slovenčiny prebraný aj do maďarčiny (maď.: mackó). Jeho etymológiu pozri nižšie.
Etymológia Slovo medveď (v staršej slovenčine aj: nedv(i)eď) sa v rôznych obmenách vyskytuje u všetkých Slovanov a znamená medojed, t.j. pojedač medu, ten, kto je(dáva) med. Rekonštruovaná praslovanská (a doložená staroslovienska) podoba tohto slova je *medvědь; táto vznikla zo spojenia praslovanských slov *medъ (význam: med) a ěsti (význam: jesť). Je ale možné, že toto slovo je už praindoeurópske; jeho praindoeurópska podoba by potom bola *medhu-(h1)ed-. Dokladom správnosti tejto etymológie je aj staroindické slovo madh(u)vád, ktoré znamená ten, kto je sladké (príp. med) alebo pojedač sladkého (príp. medu). Spomínané praslovanské (a prípadne aj praindoeurópske) slovo je pravdepodobne tabuistická náhrada pôvodného, úplne odlišného názvu tohto zvieraťa, pretože vysloviť (skutočné) meno nebezpečného zvieraťa sa považovalo za nevhodné. Tento pôvodný názov mal v praindoeurópčine rekonštruovanú podobu *r̥kthos (*r̥kþos), *r̥ktos, *r̥ksos alebo *r̥tkos (je sporné, ktorý z týchto tvarov je správny), pričom z tohto praindoeurópskeho tvaru vzniklo napríklad latinské slovo ursus a grécke slovo arktos (obe znamenajú medveď). V praslovančine mal vyššie spomínaný pôvodný názov rekonštruovanú podobu *rъsь.medvě̀dь. In: TRUBAČOV, O. N. (ed.). Etimologičeskij slovar slavjanskich jazykov. T. 18. Moskva: Nauka. S. 65-66medvě̀dь, medъ. In: DERKSEN, R. Etymological Dictionary of the Slavic Inherited Lexicon. Leiden, Boston: Brill. 2008медведь. In: ČERNYCH, P. J. Istoricko-etimologičeskij slovar russkogo jazyka. Vol. 1. Moskva. 1999. S. 519medvěd. In: GEBAUER, J. Slovník staročeský, I–II. Praha: Česká akademie… . 1903 a 1916; Praha: Academia, 1970.
Slovo maco pôvodne znamenalo domácky tvar mena Matej. Aj tu asi ide o tabuistickú náhradu pôvodného odlišného názvu tohto zvieraťa, ktorým je v tomto prípade názov medveď.
Anatómia Medveďovité majú veľmi robustnú postavu, veľkú lebku, krátky chvost a silné nohy s dlhými nezatiahnuteľnými pazúrmi, ktorými môžu jediným úderom zabiť aj veľké zviera. Samce sú až o 20 % väčšie než samice. Srsť býva čiernej, hnedej alebo bielej farby, obvykle majú na prsiach žltý alebo biely znak. Podľa dlhého ňufáku, malých očí a uší sa dá usudzovať, že majú výborný čuch, ale zároveň zlý zrak a sluch. Stoličky niektorých druhov stratili rezaciu a trhaciu funkciu. Miesto toho sú ploché s hrbolkami a sú výborným nástrojom na drvenie vegetácie.
Medveďovité chodia pomaly a pri chôdzi sa dotýkajú zeme všetkými piatimi prstami aj pätou, ale v prípade potreby dokážu veľmi rýchlo zrýchliť a tiež veľmi dobre šplhajú.
Medzi medveďmi nájdeme najväčšieho žijúceho mäsožravca (šelmu) vôbec, je nim poddruh medveďa hnedého – kodiak, ktorý vo vztýčenej polohe na zadných nohách dosahuje výšku až 3,5 m.
Potrava Potrava väčšiny druhov medveďovitých sa skladá väčšinou zo zmesi mäsa, vrátane rýb a hmyzu, a rastlinného materiálu ako sú korene a bobule. Výhradne na mäso sa špecializuje len medveď biely, pretože nežije v prostredí s vegetáciou, zatiaľčo panda veľká je takmer výlučne vegetarián. Živí sa bambusovými výhonkami. Medvede zbierajú potravu predovšetkým vo dne a na rastlinnú stravu sa zameriavajú viac než ostatné šelmy, a preto trávia omnoho viacej času kŕmením.
Pôvod Predkom súčasných medveďov je podľa niektorých názorov oligocénny rod Cephalogale, dosahujúci približne veľkosti dnešnej pandy červenej. V tom období mali ešte všetci predchodcovia medveďov dlhý chvost a dosahovali podobné rozmery. V priebehu evolúcie zväčšovali medvede postupne svoje rozmery, až sa nakoniec stali najväčšími suchozemskými šelmami s masívnou hlavou, silným telom a krátkym chvostom. Miestom pôvodu medveďov bola Eurázia.
Systematika parvrad/infraradJACKSON, S., GROVES, C. Taxonomy of Australian Mammals. 2015. S. /(bližšie nešpecifikovaný) klád Ursida (iné názvy: nadčeľaď Ursoidea v širšom zmysle/ čeľaď Ursidae A):Jiangzuo, Qigao; Flynn, John J. (2020-06-26). "The Earliest Ursine Bear Demonstrates the Origin of Plant-Dominated Omnivory in Carnivora". iScience. 23 (6) 101235. LINDBURG, D. et al. Giant pandas - biology and conservation. 2004. S. 47 ROSE, K. D. The beginning of the age of Mammals. 2006. S. 121 (prístup v marci 2010; archivovaná verzia z roku 2010: ) (prístup v marci 2010) L. de Bonis, A. Gardin, and C. Blondel. 2019. Carnivora from the early Oligocene of the ‘Phosphorites du Quercy’ in southwestern France. Geodiversitas 41(15):601-621 EVERETT, Ch. J. The Systematics, Evolutionary History, and Ecomorphology of Early Pan-pinnipeds. A dissertation submitted in partial satisfaction of the requirements for the degree Doctor of Philosophy in Earth Science. 2024 Taxonomicon (prístup v marci 2010; archivovaná verzia z roku 2013 )BARYŠNIKOV, G. F., LAVROV, A. V. EARLY MIOCENE BEAR BALLUSIA (CARNIVORA, URSIDAE) FROM THE LOCALITY KHIRGIS-NUR-I IN MONGOLIA. Proceedings of the Zoological Institute RAS Vol. 319, No. 3, 2015, рр. 341–350 Marciszak, A., Lipecki, G., 2020. The history of bears (Ursidae, Carnivora, Mammalia) from Silesia (southern Poland) and the neighbouring areas. Geological Quarterly, 64 (4): 876–897, ?rod †Adracon ?rod †Adelpharctos - alternatívne zaraďovaný do Pinnipedia (plutvonožce) v širšom zmysle čeľaď †Subparictidae (podčeľaď Subparictinae)Wang, X., Emry, R. J., Boyd, C. A., Person, J. J., White, S. C., & Tedford, R. H. (2022). An exquisitely preserved skeleton of Eoarctos vorax (nov. gen. et sp.) from Fitterer Ranch, North Dakota (early Oligocene) and systematics and phylogeny of North American early arctoids (Carnivora, Caniformia). Journal of Vertebrate Paleontology, 42(sup1), 1–123. https://doi.org/10.1080/02724634.2022.2145900 - alternatívne zaraďovaná do Pinnipedia v širšom zmysle alebo ako súčasť čeľade Amphyconodontidae/podčeľade Amphicynodontinae alebo medzi bazálne mäsožravce: rod †Subparictis rod †Parictis (synonymá: Parietis) rod †Eoarctos rod †Nothocyon čeľaď †Amphicynodontidae (podčeľaď Amphicynodontinae) - pravdepodobne je parafyletická alebo polyfyletická; alternatívne sa zaraďuje do Pinnipedia v širšom zmysle alebo medzi bazálne mäsožravce alebo do Ursoidea v užšom zmysle alebo do Ursinae B: rod †Amphicynodon (synonymá: Cynodon, Paracynodon) rod †Campylocynodon - niekedy uvádzaný ako synonymum rodu Parictis rod †Drassonax rod †Pachycynodon rod †Allocyon rod †Wangictis nadčeľaď Ursoidea v užšom zmysle: čeľaď Ursidae B (podčeľaď Ursinae A): podčeľaď Hemicyoninae (čeľaď Hemicyonidae) v širšom zmysle tribus Proberocyonini (podčeľaď Phoberocyoninae/čeľaď Phoberocyonidae) rod †Phoberocyon rod †Plithocyon [podčeľaď] Hemicyoninae (čeľaď Hemicyonidae) v užšom zmysle tribus Cephalogalini rod †Adelpharctos rod †Cyonarctos rod †Phoberogale rod †Filholictis rod †Cephalogale tribus Hemicyonini rod †Zaragocyon rod †Dinocyon rod †Hemicyon (synonymum: Harpaleocyon) podčeľaď Ursinae B (čeľaď Ursidae C) rod †Ballusia - incertae sedis, niekedy zaraďovaný ako súčasť rodu Ursavus rod †Kolponomos - incertae sedis, niekedy zaraďovaný do Amphicynodontidae tribus Ailuropodini (podčeľaď Ailuropodinae) v širšom zmysle rod †Miomaci [tribus] †Agriotheriini (podčeľaď Agriotheriinaе/čeľaď Agriotheriidae) rod †Agriotherium - alternatívne zaraďovaný inde v Ursidae, napr. do tribusu Ursavini alebo do Hemicyoninae v užšom zmysle rod †Huracan rod †Indarctos - alternatívne zaraďovaný do tribusu Ursavini [tribus] Ailuropodini (podčeľaď Ailuropodinae) v užšom zmysle rod †Kretzoiarctos rod †Agriarctos rod †Ailurarctos rod Ailuropoda (synonymá: Aelureidopus, Ailuropus, Pandarctos) - panda/staršie bambusiar tribus Ursavini (podčeľaď Ursavinae) rod †Ursavus – alternatívne zaraďovaný do tribusu Ursini rod †Aurorarctos - alternatívne zaraďovaný do tribusu Ursini tribus Arctotheriini (podčeľaď Arctotheriinae/ tribus Tremarctini/ podčeľaď Tremarctinae) rod †Arctodus (synonymum: Tremarctotherium) - medveď rod †Arctothermium (synonymum: Pararctotherium) - alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Arctodus rod †Plionarctos rod Tremarctos – medveď tribus Ursini (podčeľaď Ursinae C) rod Helarctos – medveď – alternatívne zaraďovaný ako súčasť rodu Ursus; jediný druh je medveď malajský (Helarctos/Ursus malayanus) rod Melursus – medveď (synonymá: Arceus, Chondrorhynchus, Prochilus) - často zaraďovaný ako súčasť rodu Ursus; jediný druh je medveď pyskatý (Melursus/Ursus ursinus) rod Ursus - medveď (synonymá: Arcticonus, Danis, Euarctos, Melanarctos, Mylarctos, Myrmarctos, Selenarctos, Thalarctos, Thalassarctos, Thalassiarchus, Ursarctos, Ursulus, Vetularctos)
Medzi bazálne Ursida sa niekedy zaraďuje aj: čeľaď †Amphicyonidae taxón plutvonožce v širšom zmysle (Pinnipedimorpha, Pinnipedia v širšom zmysle, Phoicoidea v širšom zmysle)
Staršie sa niekedy vedľa Ailuropodinae zaraďovala aj podčeľaď Ailurinae (dnes zaraďovaná inak alebo ako čeľaď pandovité).
Pôvodne, t. j. v 19. storočí, sa názov Ursida používal jednoducho ako variant slova Ursidae, čiže išlo o názov čeľade dnes nazývanej Ursidae.
Referencie
Iné projekty
Zdroj - okrem kapitol Maco, Etymológia a Systematika