Križovany nad Dudváhom – kedysi Keresztúr je obec na Slovensku v okrese Trnava. Obec leží 5 km juhovýchodne od Trnavy. Písomne dokumentovaná história obce siaha do roku 1296. V súčasnosti sa obec vyznačuje bohatým kultúrnym a spoločenským životom.
V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. kríža z roku 1937, ktorého bočnou kaplnkou je dobre zachovaná románska rotunda postavená v prvej polovici 13. storočia. V obci je zriadený aj Obecný športový klub „OŠK Križovany nad Dudváhom“ aktuálne hrajúci V. ligu.
Dejiny Cez obec prechádzala konská železnica, ktorá bola neskôr prestavaná na parnú prevádzku a dnes jej časť využíva železničná trať číslo 133 spájajúca Trnavu a Sereď. Išlo o vôbec prvú železnicu na území Slovenska i v celom Uhorsku.
27. september 1840 – začiatok prevádzky konskej železnice medzi Bratislavou a Svätým Jurom 1. november 1846 – predĺženie konskej železnice do Serede ; (výstavba 1839 – 1846) 1872 – trať zatvorená kvôli rekonštrukcii na parostrojnú prevádzku 1. máj 1873 – otvorenie trate pre parnú prevádzku
Rotunda sv. kríža História Dátum postavenia rotundy nie je známy, niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého prestavali, alebo opravili pravdepodobne z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium sv. Kríž dalo meno aj celej obci (prvá písomná zmienka z roku 1296 - possesio Kerechur), ktorej slúžil ako farský kostol.
Počas Tökölyho povstania v rokoch 1678 – 1687 rotundu obsadili povstalci a premenili ju na stajňu pre kone. V období baroka, v rokoch 1760 až 1780 bola rotunda začlenená do nového kostola ako jeho presbytérium. Išlo o jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a dvoma postrannými kaplnkami, vytvárajúcimi transept – priečnu loď. Nová stavba bola prepojená s rotundou vybúraním muriva na západnej strane. V lodi rotundy boli vytvorené dve barokové okná a stredoveké prvky – okná a vlys – boli zamurované. Rovnako tak víťazný oblúk, keďže z pôvodnej svätyne sa stal sakristia. V tejto dobe bol aj upravené patrocínium kostola.
V roku 1937 bol barokový kostol zbúraný, aby uvoľnil miesto pre väčší. Pôvodne s ním mala byť zbúraná aj rotunda. Po vzbure miestneho občana, slovenského amatérskeho archeológa Viliama Kráľoviča na zásah Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku k tomu nedošlo. Románsku rotundu tak začlenili do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku. Pri tej príležitosti bola aj obnovená. V roku 1967 sa začal umelecko-historický výskum, po ktorom boli odkryté pôvodné stredoveké prvky. V roku 2000 bola opravená drevená strecha.
Zaujímavosti Rotunda predstavuje zaujímavý príklad postupného prenikania gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s kruhovým svorníkom v strede typickou už pre gotiku. Apsida je zaklenutá tradičnou konchou. O datovaní stavby sa viedli diskusie, ako doba vzniku sa udávalo zvyčajne 12. storočie, niekedy až 11. stor. Výskum však potvrdil, že rebrová klenba v lodi je pôvodná, nie dodatočne osadená. V apside, v malej nike na severnej strane slúžiacej ako pastofórium, bol v roku 1967 objavený čierny letopočet 1246 napísaný arabskými číslicami. Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Múry sú hrubé jeden meter. Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené tzv. strieškovým vlysom z tehál. Loď rotundy bola osvetlená dvoma štrbinovými oknami po stranách južného portálu (dnes zamurované), na apside sa južné a východné okno zachovali. V lodi sú dve románske sedílie so stredovými stĺpikmi.
Súčasný stav Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Rotunda je v dobrom stave. V relatívnej nedávnej dobe boli okolo kostola vysadené smreky, ktoré zakryli výhľad na rotundu, predovšetkým z východnej strany. Navštívili sme ju v apríli a júli 2007.
Významné osobnosti Gejza Dusík, ktorého si do svojich dejín píše susedná obec Zavar, kde sa tento významný hudobný skladateľ „iba“ narodil. Svoje detstvo, rovnako ako aj zvyšok života, už ale prežil v Križovanoch nad Dudváhom. Jozef Slezák (Szlezák) významný podnikateľ, založil vychýrený cukrovar v susednej obci Vlčkovce, stal sa po roku 1918 prvým starostom mesta Trnava Viliam Kráľovič, nestor slovenskej archeológie a spoluzakladateľ Archeologického ústavu v Nitre Jozef Štibrányi, bývalý reprezentant Československa, strieborný z majstrovstiev sveta v Čile, hráč Spartaka Trnava a Dukly Praha, učiteľ na križovianskej ZŠ Igor Bališ, bývalý slovenský reprezentant, hráč Fc Spartaka Trnava a West Bromwich Albion Fc. Jozef Šturdík, maliar, kresliar, ilustrátor, národný umelec. Anton Bernadič, herec, dramatik, režisér. Ako režisér bol viackrát ocenený ministerstvom školstva a kultúry ČSR.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Profil románskej rotundy v Križovanoch nad Dudváhom
Kategória:Obce okresu Trnava