Andrej Barčík (* 20. november 1928, Závodie† 6. jún 2004, Žilina) bol slovenský maliar, grafik a tvorca koláží. Ako jeden z hlavných predstaviteľov slovenskej moderny inicioval v roku 1957 založenie Skupiny Mikuláša Galandu. V roku 1968 obdržal Cenu Cypriána Majerníka. Sústreďoval sa najmä na portréty, krajiny, ale aj zátišia a akty, ktoré sa stali osobitnou kapitolou jeho tvorby. Ako jeden z prvých umelcov na Slovensku sa v druhej polovici päťdesiatych rokov začal venovať koláži. V rokoch 19591970 vystavoval v Československu a s „galandovcami“ vystavoval aj na kolektívnych výstavách v zahraničí. Po dlhej odmlke začal opäť pravidelne vystavovať po roku 1989.
V rokoch 19461948 študoval na súkromnej škole dekoratívnych umení v Prahe a v rokoch 19481950 ako mimoriadny poslucháč na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. Ján Mudroch). V rokoch 19501951 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Ľudovít Fulla), ale štúdium bol nútený prerušiť.
Začiatkom päťdesiatych rokov sa venoval kubistickému a predkubistickému umeniu, kde sa vyrovnával s novým videním klasickej maliarskej moderny. Už v začiatkoch svojej tvorby vymedzoval tvary pomocou línií, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších prvkov celej jeho tvorby. V ranom, ale už zrelom tvorivom období, sa sústredil na redukciu foriem a v jeho tvorbe sa ustálil purizmus tvarov - čistý tvar vymedzuje neprerušovanou, súvislou líniou. Výtvarnú striedmosť podporuje prísnou výstavbou kompozície, ktorá sa tiež stáva nosnou črtou jeho tvorby. Podobne ako ostatní galandovci, k podstate vecí sa dostáva aj cez geometrizáciu tvarov.
Život a dielo 192820. novembra sa narodil v Závodí pri Žiline. 1940Začal študovať na gymnáziu v Žiline. 1944Ako 15-ročný odišiel z kvarty gymnázia bojovať do Slovenského povstania, bol členom partizánskeho oddielu majora ČA Murzina v brigáde Jána Žižku. 1946Súkromná škola dekoratívnych umení v Prahe na Vinohradoch. Prijal ho jeden z bývalých spolužiakov Vincenta Hložníka. 1947Realistické figurálne a portrétne štúdie v kresbe a maľbe. 1948Bol prijatý na Oddelenie kreslenia a maľovanie pri slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave (prof. J. Mudroch). 1949Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, oddelenie dekoratívnej maľby doc. Ľudovíta Fullu, ktorému asistoval Ernest Zmeták. 1950Pre výtvarnú revoltu a osobnú nedisciplinovanosť bol z VŠVU vylúčený napriek podpore Fullu a Zmetáka. 1951Monumentálne komponované kresby krajiny v Zázrivej. 1952Kresby dedinských interiérov v Rabči, akty v grafike. 1953Kresbové zátišia „s chlebom“. 1954Bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. 1957Bol jeden z hlavných iniciátorov a organizátorov Skupiny Mikuláša Galandu. Trvá záujem o zátišia, kontúrové kresby portrétov a aktov. 1959Séria protivojnových plagátov, začiatok experimentovania v koláži, komponovanej zo strihaných monotypových papierov, farebné serigrafie zátiší. 1960Kombinácia koláží a akvarelu, motívy priemyselnej krajiny z Ostravy. 1961Nové koláže. 1962Motívy štylizovanej stojacej figúry v kolážach, motív štylizovaného letiaceho vtáka, terč. 1964Koláže – krajiny a moria. 1967Ženské akty a torzá, stély, terče, koláže s hracími kartami, predmetné asambláže. 1968Ocenenie Cypriána Majerníka. 1971Ťažká autohavária a následné dva roky liečenia. 1973Veľké, tvarovo štylizované a symbolicky znakové kompozície v grafike. 1974Štylizované vidiecke motívy v grafike. 1975Veľké tvarové kompozície krajín. 1977Motívy „veľkého aktu“ a torzá v kresbe, motívy sediacich a stojacich aktov v kresbe a v grafike, kresby a koláže s fľašami. 1980Variácie predchádzajúcich figurálnych motívov a zátiší v kresbe, grafike a koláži, precizovanie lineárneho prejavu, rast lyrickej potencie kresby a vyhraňovanie námetovo-tematických oblastí. 1981Maľuje oleje s kolážami, na ktorých sa opäť objavuje rysovanie, kresby čiernou kriedou. Pracuje na litografiách aktov a vytvára osobitú kombinovanú techniku. ’90-96Pracoval na sérii kombinovaných farebných techník, ktoré vychádzajú z jeho farebnej fotografie. 1991Vznikajú akty v technike koláže a obrazy, na ktorých sa menia kamene na ľudské torzá. 2001/02Spracúva svoje kresby ženských aktov od štyridsiatych rokov do súčasnosti. Xeroxuje ich a dokresľuje v detailoch, strieka akrylovými farbami. 20046. júna, po rokoch zápasu s leukémiou podlieha chorobe.
Tvorba Kroky Andreja Barčíka, výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom modernom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami. Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zdaní priestoru naznačovaného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet. Od polovice päťdesiatych rokov 20. storočia vznikali v jeho ateliéri premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obrazovej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou.
Zátišia Podstatnú časť Bačíkovho diela tvoria zátišia. V roku 1957 vystavoval s galandovcami pastely, ktoré mali morandiovské črty, ale Morandiho maľby objavil až v jednej českej monografii zo šesťdesiatych rokov. Barčík často ponechal predmetom iba ich čisté tvary, z ktorých vyťažil všetko potrebné pre vyvážené a premyslené kompozície.
Ľudové a prírodné motívy, morény Tematický súhrn diel galandovcov netvoril široko rozvetvený strom. Umelci vychádzali z pevných koreňov vlastnej osobnej skúsenosti. Ich tvorba reflektovala najmä vidiecky charakter krajiny a života. V tradičnej Koľaji sa viezla aj časť Barčíkovej tvorby, a to napriek tomu, že niektoré jej kapitoly písali iný príbeh, odklonený od vidieckej tematiky. Na jeho obrazoch sa objavovali pluhy, hospodárske a domáce zvieratá, včelie úle, či interpretácia mýtickej Moreny. Ženská postava spájaná so zimou, cyklom prírody a samotného života a smrti sa na jeho obrazoch týčila ako štíhla figúra.
Barčíkova tvorba však nie je návratom do krajiny detstva, v ktorej sa umelecky pohyboval skôr Vladimír Kompánek alebo Milan Laluha. Barčíka s galandovcami spájalo najmä základné riešenie výtvarných problémov a hľadanie archetypálnej prapodstaty.
Koláže, hracie karty, terče Barčík sa ako jeden z prvých umelcov na Slovensku začal v druhej polovici päťdesiatych rokov venovať koláži. Od roku 1958 sa začal odkláňať od klasickej maľby a v koláži našiel svoje ďalšie smerovanie, od roku 1960 ju začal kombinovať s akvarelom. Na kolážovú tvorbu používal monotypiou upravený papier. S počiatku pracoval najmä s čiernou a sivou, neskôr pribúdali aj pestrejšie farby, napríklad hnedá, zelená a žltá. Základnú úlohu začala preberať štruktúra výtvarného materiálu a umeleckým okom vypočítané striedanie hladkých a farebných plôch gradientov.
Ako metaforický prostriedok sa na mnohých Barčíkových obrazoch objavujú hracie karty. Z kariet skladal aj terče, čím ich posúval do nového kontextu. Rôzne varianty terčov sa v jeho tvorbe začali objavovať v prvej polovici šesťdesiatych rokov. Tvorili ich sústredenú kruhy, ale aj siluety postáv, prípadne horizontálna línia.
Fotografia Začiatkom osemdesiatych rokov pridal Barčík k osobitej koláži aj východiskovú čiernobielu fotografiu. Fotografiou rozličnými spôsobmi upravoval, pretváral. Spájal ju potom s kolážou pozadia a tlačil na ručnom lise. Neskoršie pracoval s farebnou fotografiou, ktorá bola – po rozličnom tvarovaní, kombinovaní, dokresľovaní – opäť tlačená xeroxom.
Akty Na prelome rokov 20012002 pracoval Andrej Barčík na výberovom zozname svojej kresliarskej tvorby. Išlo o kresby z rokov 19492001. Sústredil sa na prehľad kresieb ženského aktu, ktorému sa mimoriadne intenzívne venoval. Súčasné akty nepracovali so zväčšovaním. Naopak, zmenšovali formát kresby. Potom ho rozlične dokresľovali alebo vyškrabávali. Záverečným procesom bolo striekanie akrylovými farbami. Využíval rozličné farby a tóny, hustoty, kontrasty a spájania. Od dokumentácie a reprodukcie dospel v novej ponáške na predlohu a k osobitej kombinovanej technike. Súbor týchto kombinovaných techník, aplikovaných na predlohy z posledných päťdesiatich rokov, je základom publikácie Andrej Barčík – Akty.
Výber z výstav Samostatné výstavy 1966Andrej Barčík – Výber z tvorby, Československé kultúrne stredisko Havana, Kuba 1967Andrej Barčík 1967, Galéria Cypriána Majerníka, Česko-Slovensko 1984Andrej Barčík – Kresby, koláže, maľby, grafiky, Oblastná galéria v Banskej Bystrici, Česko-Slovensko 1984Andrej Barčík – Výber z diela, Považská galéria umenia v Žiline, Česko-Slovensko 1989Andrej Barčík – Z tvorby, Výstavná sieň ZSVU (UBS), Bratislava, Česko-Slovensko 1989Andrej Barčík – Kresby a grafika, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica, Česko-Slovensko 2012Andrej Barčík – Pre teba, Galéria Plusmínusnula, Žilina, Slovensko 2013Andrej Barčík, Považská galéria umenia v Žiline, Slovensko 2018Andrej Barčík (90. výročie narodenia), Považská galéria umenia v Žiline, Slovensko 2019Andrej Barčík – Známy neznámy, SOHO1 MiniGallery, Žilina, Slovensko 2020Andrej Barčík – Osou cez horizont, Galéria Nedbalka, Bratislava, Slovensko
Kolektívne výstavy 1957Obrazy a sochy – Výstava mladej generácie, Pavilón ZSVU, Bratislava, Česko-Slovensko 1957Výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Výstavná miestnosť Krajskej správy lesov, Žilina, Česko-Slovensko 1959II. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava, Česko-Slovensko 1959Súčasná slovenská grafika, Moskva, ZSSR 1959Výstava na Svetovom festivale demokratickej mládeže a študentstva, Viedeň, Rakúsko 1959Výstava česko-slovenskej grafiky, Československé kultúrne stredisko, Budapešť, Maďarsko 1959Výstava česko-slovenskej grafiky, Londýn, Spojené kráľovstvo 1960Výstava česko-slovenskej grafiky, Budapešť, Maďarsko 1961Výstava česko-slovenskej grafiky, Drážďany, Nemecko 1961Mladá európska grafika, Bayreuth, Nemecko 1962III. výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Výstavná sieň 29. Augusta, Bratislava, Česko-Slovensko 1963Súčasné slovenské výtvarné umenie, Jízdárna Pražského hradu, Praha, Česko-Slovensko 1963Česko-slovenská expozícia na Bienále Sao Paolo, Sao Paolo, Brazília 1963Výstava slovenskej grafiky, Československé kultúrne stredisko, Budapešť, Maďarsko 1963Výstava česko-slovenskej grafiky, Kolín nad Rýnom, Nemecko 1965IV. Výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Pavilón ZSVU, Bratislava, Česko-Slovensko 1965IV. Výstava Skupiny Mikuláša Galandu, Galéria V. Špálu, Česko-Slovensko 1965Sedem Slovenských maliarov, Galéria Penelope, Rím, Taliansko 19655. Medzinárodné bienále súčasného umenia, San Marino, Taliansko 1966Tvorba strednej a mladej generácia zo zbierok SNG, Bratislava, Česko-Slovensko 1966Wspólczesna plastyka Slowacka Sopoty, Poznaň, Poľsko 1966Súčasné slovenské umenie, Mexico City, Mexiko 1966Súčasné slovenské umenie, Caracas, Venezuela 1967Obraz 67 – Celostátní výstava současné malířské tvorby, Moravská galerie, Brno, Česko-Slovensko 196850 rokov česko-slovenského maliarstva zo zbierok galérií, Slovenská národná galéria, Bratislava, Česko-Slovensko 196850 rokov česko-slovenského maliarstva zo zbierok galérií, Jízdárna Pražského hradu, Praha, Česko-Slovensko 1968Maľba a plastika výtvarníkov Stredoslovenského kraja, Oblastná galéria Banská Bystrica, Česko-Slovensko 1970Slovenské výtvarné umenie 1965-1970, Valdštejnská jízdárna, Praha/ Palác Kinských, Praha / Alšova jihočeská galerie, Hluboká nad Vltavou / Moravská galerie, Brno, Česko-Slovensko