Hraboš tatranský (iné názvy: hrabošík tatranský, hrabáč tatranský; lat. Microtus tatricus; staršie: Terricola tatricusBARKASZI, Z. DIAGNOSTIC CRITERIA FOR IDENTIFICATION OF MICROTUS S. L. SPECIES (RODENTIA, ARVICOLIDAE) OF THE UKRAINIAN CARPATHIANS. Vestnik zoologii, 51(6): 471–486, 2017 DOI 10.1515/vzoo-2017-0057 , Pitymys tatricus) je druh hlodavca z rodu Microtus (po slovensky hraboš). Je endemitom Karpát.
Nominátny poddruh Microtus tatricus tatricus žije v Západných Karpatoch na Slovensku a v Poľsku, zatiaľ čo poddruh Microtus tatricus zykovi žije vo Východných Karpatoch na Ukrajine a v Rumunsku. Celková početnosť sa odhaduje na 200 000 – 250 000 jedincov.
Rozšírenie na Slovensku Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 39 (9,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 10, 2,3 %) v nadmorských výškach 500 (Veľká Fatra) – (sedle Váhy vo Vysokých Tatrách). Na Slovensku obýva klimaxové horské lesy najčastejšie v nadmorských výškach 1 100 – v týchto pohoriach: Veľká Fatra, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Muránska planina a Chočské vrchy.
Biotop Preferuje vlhké, chladnejšie stanovištia so silnejšou vrstvou organickej hmoty (humusu) a bohatým podrastom. Osídľuje vegetáciou zarastené skalné sutiny a to od alpských lúk až po zapojené horské inverzné doliny, ktorými zostupuje do nižších polôh.ŠOP SR: Hraboš tatranský http://www.sopsr.sk/natura/doc/priaznivy_stav/43.doc
Evolúcia druhu Spoľahlivým rozlišovacím znakom hraboša tatranského je jeho karyotyp – diploidný počet chromozómov a základný karyotyp (2N=32, NF=46) sú jedinečným znakom v rámci rodu Microtus. Geneticky je hraboš tatranský príbuzný s hrabošom alpínskym (Microtus multiplex), Microtus liechtensteini a Microtus bavaricus (Martinková et al., 2007). Od spoločného predka sa oddelil v holocéne.
Referencie
Literatúra Jurdíková N., Žiak D., Kocian Ľ. 2000. Habitat requirements of Microtus tatricus: microhabitat and macrohabitat. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku 4, 41-49. Martínková N., Dudich A. 2003. The fragmented distribution range of Microtus tatricus and its evolutionary implications. Folia Zoologica 52, 11-22. Martinkova, N., J. Zima, M. Jaarola, M. Macholan and F. Spitzenberger, F. 2007. The origin and phylogenetic relationships of Microtus bavaricus based on karyotype and mitochondrial DNA sequences. Folia Zool. Brno: 56, 39 – 49. Musser, G. G. and M. D. Carleton. 2005. Superfamily Muroidea. Pp. 894 – 1531 in Mammal Species of the World a Taxonomic and Geographic Reference. D. E. Wilson and D. M. Reeder eds. Johns Hopkins University Press, Baltimore.
Iné projekty
Kategória:Chrčkovité Kategória:Karpatské endemity Kategória:Živočíchy európskeho významu Kategória:Cicavce na Slovensku Kategória:Najmenej ohrozené druhy Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku