Dolná Streda je obec na Slovensku v okrese Galanta. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu.
Dejiny Po prvýkrát je obec spomínaná ako Zeredahel 28. augusta 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred našim letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Osídlenie dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Pohnutá história obce bola sa druhýkrát zaznamenaná v roku 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.
Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečaťnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Ďalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712.
V roku 1553 sa je obec opätovne spomínaná ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch. V r. 1571-1574 je Dolná Streda uvádzaná ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako pletenie košov, výroba kočov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a garbiareň. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo.
Druhá polovica 16. storočia, celé 17. storočie a začiatok 18. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v rokoch 1710-1711.
Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v roku 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Velkonočnú nedeľu 1. apríla 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznačil obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1964 prešlo pod Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v ďalších vznikajúcich podnikoch.
V roku 1990 sa obec osamostatnila a začala zvelaďovať. Bola vykonaná plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec.
Politika (stav po voľbách z 10.11.2018) Starosta PhDr. Mgr. Ľuboš Šúry, SMER-SD
Obecné zastupiteľstvo Martin ANDEL, nezávislý poslanec Ing. Slávka LOŠONSKÁ nezávislý poslanec Štefan FRAŇO, KDH Emil BOROVIČKA, SMER-SD Stanislav Rajninec, SMER-SD Ing. Mgr. Marek DOBIŠ, KDH Eva VÁLKYOVÁ, nezávislý kandidát Ing. Vít VRANKA, KDH Miloš ORAVEC, nezávislý kandidát
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky Kostol sv. Jakuba staršieho, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1781. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby spomínanej v písomnej správe z 8. marca 1312. Neskoršia listina z roku 1313 hovorí o kostole zasvätenom sv. Jakubovi a spomína sa aj dolnostredský farár Andrej. Tento kostol bol zničený pravdepodobne vojskami Matúša Čáka. Interiér súčasného kostola je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium konchou. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba staršieho z konca 18. storočia. Z rovnakého obdobia sú aj bočné oltáre. Kazateľnica je rokoková z dielne Ľudovíta Godeho, žiaka a spolupracovníka slávneho Rafaela Donnera. Naľavo od oltára je prezentovaný neskorogotický kaenný portál do sakristie z pôvodného kostola. Krstiteľnica je kamenná klasicistická. Fasády kostola sú členené zdvojenými lizénami a elipsovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Priečelie s rizalitom je ukončené konkávnym štítom. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.
Socha sv. Jána Nepomuckého, neskorobaroková kamenná socha z druhej polovice 18. storočia. Stojí pri katolíckom kostole.
Trojičný stĺp, súsošie z roku 1914. Donátorom sochy bol Jozef Szerencsés a jeho žena Veronika Sztaroba.
Kultúra Obec bola známa vysokou úrovňou ochotníckeho divadla a hodov.
Turizmus Na Kostolnom námestí sa rozprestiera nádherný park, ktorý prešiel v roku 2011 rozsiahlou rekonštrukciou. Návštevníkom ponúka príjemný relax v podobe prechádzok. V parku sa nachádza aj Pomník padlých v 1. a 2. svetovej vojne (rokonštruovaný v roku 2015), viac ako storočná lipa venovaná cisárovnej Alžbete Bavorskej, prezývanej Sisi, artézska studňa, ako aj Kostol sv. Jakuba.
Osobnosti obce Rodáci Ján Majko (* 1900 - † 1985), jaskyniar, objaviteľ jaskyne Domica Vojtech Mihálik (* 1926 - † 2001), básnik a politik František Benkovský (* 1922 - † 1987), operný spevák a interpret tanečných piesní
Pôsobili tu Ferdinand Juriga (* 1874 - † 1950), rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, politik, publicista, prvý slovenský poslanec v uhorskom sneme
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Kategória:Obce okresu Galanta