Pavlovce nad Uhom sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Polohopis Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške Medzi susedné obce patria: na severe – Senné a Bežovce, na juhu – Veškovce, Čierne Pole a Krišovská Liesková, na východe – Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe – Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.
Prírodné podmienky Geológia a geomorfológia Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraďAtlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava 2002. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentmi, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.
Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.
Vodstvo a klimatické pomery Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí , z toho na slovenskej strane , a celková dĺžka Uhu predstavuje , z toho na slovenskej strane . Priemerný prietok predstavuje hodnotu /s a maximálny nameraný /s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.
Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až , so zimami nad −3°C až −5°C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C.
Dejiny Po páde Veľkomoravskej ríše sa postupne oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala na nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové strážne osady strategického významu.
Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov (rusky Polovci). Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce, resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta následným pomaďarčením a poslovenčením v priebehu času.
Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného kresťanského mužského mena Pavol, latinského pôvodu.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.
Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (? – 1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a ZáhorMaksay F., Magyarorsyág birtokviszonyai a 16. század középen, Budapešť 1990, str. 852. Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechal(i) v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (? – 29. 8. 1526) v bitke pri Moháči roku 1526, novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska).
Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, protitureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horváthovci z Pavloviec.
Po Satmárskom mieri (1711) boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horvátha, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1793. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorý je doložený už v 13. storočí. V roku 1843 prešiel úpravami, boli realizované figurálne nástenné maľby s vyobrazením pavlovského kostola a ostrihomskej baziliky na víťaznom oblúku. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Na južnej strane je umiestnená trojosová empora s organom, ku ktorej vedú točité schody. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti víťazného oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800 s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami dekorovanými klenákmi a prepásaním. Veža vyrastá zo štítového priečelia s pilastrami, dekorovaného volútami. Veža má nárožné zaoblenia, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Na priečelí sú umiestnené dve niky so sochami Ježiša Krista a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neoklasicistická stavba z roku 1899. V kaplnke je umiestnená neskorobaroková socha svätca z druhej polovice 18. storočia. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku. Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karlovom moste. Vyobrazený odev sochy pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke, palmovú vetvičku.
Anglický krajinársky park, park bývalého kaštieľa s rozlohou z polovice 19. storočia. Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako Letná. V západnej časti, uprostred močiara, sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný Hurka. V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan. V parku sa pôvodne nachádzal záhradný pavilón, bol situovaný na severnej hranici parku a oddeľoval ho od záhradnej časti. Postavený bol v empírovom štýle s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40 x .
Panská jazdiareň, ľudovo nazývaná rajčuľňa (z nemeckého Reitschule), jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 19. storočia. Fasády jazdiarne sú členené lizénami a nárožnými štítmi. Gréckokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v časti Ťahyňa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z prvej polovice 90. rokov 19. storočia.Schématizmus gréckokatolíckeho prešovského biskupstva, Prešov 1994, s. 60 Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, členená je lizénami a ukončená zvonovitou helmicou. Židovský cintorín, nachádza sa približne južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve. V obci pôvodne stál barokovo-klasicistický kaštieľ Barkóciovcov, dvojpodlažná bloková stavba s nárožnými vežami z 18. storočia. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku. Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne južne od kostola a západne od súčasnej hlavnej cesty. Kaštieľ bol v druhej svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený, a tak ho v 50. rokoch zbúrali.Archív Pamiatkového úradu (APÚ) SR Bratislava, Pavlovce nad Uhom, Správa z výskumu z dňa 18.6. 1954 Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia.
Osobnosti obce Rodáci Dominik Palóci (* ? – † 1403), prepošt opátstva v Lelesi. Matúš Palóci (* ? – † 1437), župan viacerých uhorských stolíc, uhorský palatín Žigmunda Luxemburského. Juraj Palóci (* ? – † 1439), sedmohradský biskup, ostrihomský arcibiskup, uhorský kancelár a organizátor boja proti husitskému hnutiu. Ladislav Palóci (* ? – † 1470), šľachtic, župan Zemplínskej stolice, rytier Žigmunda Luxemburského. Anton Palóci (* ? – † 1526), šľachtic zastávajúci úrad župana Zemplínskej stolice. Ján Horvát (*/† 17. storočie), šľachtic, tajomník Juraja Rákociho, autor historickej štúdie. František Barkóci († 1709), zastával úrad zemplínskeho župana, neskôr sa stal kuruckým generálom, bol povýšený na grófa. Adam Horvát (* 1691 – † 1746), šľachtic, autor opisného diela o Užskej stolici s názvom Descriptio comitatus Unghvariensis. Andrej Budiš (* 1824 – † 1890), rímskokatolícky kňaz Satmárskej diecézy, známy svojou sociálnou činnosťou. Andrej Budiš (* 1837 – † 1864), spisovateľ, rímskokatolícky kňaz a publicista. Ján Hadik (* 1863 – † 1933), poslanec Uhorského snemu, neskôr pôsobiaci na poste štátneho tajomníka ministerstva vnútra, gróf, dôstojník. Jozef Jóna (* 1863 – † ?), rímskokatolícky farár pôsobiaci v Pavlovciach, pápežský komorník (Mukačevo). Adalbert Kazinci (* 1871 – † 1947), rímskokatolícky kňaz a novinár pôsobiaci v SŠA. Juraj Čalfa (* 1905 – † 1962), rímskokatolícky kňaz v 50. rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom. Ján Bubán (* 1914 – † 1989), profesor teológie, etik a filozof v 50. rokoch 20. storočia prenasledovaný komunistickým režimom. Pavol Balla (* 1930), ukrajinský výtvarný umelec. Štefan Bubán (* 1932), výtvarný umelec venujúci sa kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe. Ján Kondor (* 1953), redaktor košického štúdia Slovenského rozhlasu, básnik, publicista. Zuzana Berešová (* 1980), klavírna virtuózka. Iné osobnosti
V roku 1930 pôsobil v obci kňaz Emil Szmutko, ktorý zahynul 23. novembra 1944 počas presunu frontu pri obci Čičarovce. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, na tento účel bola arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená špeciálna komisia.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka obce
Kategória:Obce okresu Michalovce