Françoise Sagan, vlastným menom Françoise Quoirezová (* 21. jún 1935, Cajarc, Francúzsko – † 24. september 2004, Équemauville) bola francúzska spisovateľka, prozaička a dramatická autorka, scenáristka a textárka. Svoj pseudonym si vybrala z diela Marcela Prousta - Princesse de Sagan (Hľadanie strateného času).
Osobný život Narodila sa v Cajarcu (department Lot), kde strávila detstvo obklopená zvieratami. Bola najmladším a rovnako tak i rozmaznaným členom meštianskej rodiny. Jej otec pôsobil ako riaditeľ spoločnosti a matka bola dedička bohatých statkárov. Rodina Quoirezových strávila 2. svetovú vojnu v provincii Dauphiné a neskôr vo Vercors. Mladosť prežila v Paríži. V roku 1953 bola neúspešná na prijímacích pohovoroch na Sorbonne. I keď žila nekonvenčným životným štýlom, napokon začala študovať na parížskej univerzite, avšak svoje štúdiá riadne neukončila. Od svojich 17 rokov raňajkovala v kaviarni "Closerie des Lilas", okrem iných aj so svojím učiteľom Jeanom-Paulom Sartrom, čo ju zrejme inšpirovalo k písaniu.
Sagan sa vydala dvakrát. Prvýkrát vyskúšala manželský život s Guyom Schoellerom, ktorý bol o 20 rokov starší (svadba sa uskutočnila 13. marca 1958). Toto manželstvo trvalo približne dva roky (rozviedli sa v júni 1960). Jej druhým svadobným pokusom bol Bob Westhof, mladý americký sukničkár a zdanlivý keramik. Tento zväzok vydržal asi rok (svadba sa konala 10. januára 1962 a v roku 1963 sa rozviedli). Z tohto vzťahu vzišlo i dieťa – Denis. Po manželských skúsenostiach sa vybrala inou cestou – vytrvala v lesbickom mileneckom vzťahu s módnou návrhárkou Peggy Roche a milencom Bernardom Frankom – ženatým esejistom, ktorý bol posadnutý čítaním a jedením. Svoju nekonvenčnú rodinu rozšírila o Annicku Geille, redaktorku Playboy magazínu, ktorá o nej napísala článok.
Zbožňovala cestovanie a veľakrát ju v USA videli s Trumanom Capotem, či s Avou Gardnerovou. 14. apríla 1957, za volantom svojho športového auta Aston-Martin, dostala šmyk, zišla z cesty a utrpela ťažké zranenie: mnohonásobné zlomeniny hlavy, hrudníka a brucha. V nemocnici jej od bolesti pichali pálfium a odvtedy bojovala so závislosťou na liekoch a drogách. Milovala rýchle automobily a veľakrát navštívila Monte Carlo, aby sa pri hraní v kasínach zrelaxovala. Všetky jej biografie obsahujú informáciu, že vyhrala veľké množstvo peňazí v kasíne, rada jazdila na drahých autách a užívala si nočný život na Côte d´Azur, no nezabudla písať ďalšie romány. Françoise Saganová sa stala ikonou úspechu vo Francúzsku.
90. roky boli pre Saganovú v znamení závislosti na drogách. Dlhodobo užívala tabletky, amfetamíny, kokaín, morfium a alkohol.
O nedobrom zdravotnom stave Saganovej sa svet dozvedel v roku 2000. O dva roky ju obvinili z krátených daní, ale vďaka bývalému prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi dostala len podmienečný rozsudok.
Koncom života sa ocitla opustená a bez luxusu, na ktorý bola zvyknutá. 24. septembra 2004 zomrela vo veku 69 rokov na pľúcnu embóliu v Équemauville - Calvados. Na jej vlastnú žiadosť boli jej pozostatky spálené v rodnom Cajarcu.
Prezident Jacques Chirac po smrti spisovateľky povedal: „Bola vedúcou postavou svojej generácie a pomohla zlepšiť postavenie žien vo Francúzsku. S jej odchodom Francúzsko stráca jednu z najlepších a najcitlivejších autoriek. S citom a bystrosťou odhaľovala ducha a vášne ľudského srdca.“
V roku 2010 založil Saganovej syn Denis Westhoff literárnu cenu "Le prix Françoise-Sagan".
Literárna tvorba Jej prvý román – Dobrý deň, smútok, bol publikovaný v roku 1954, keď mala 18 rokov. Jej debut zaznamenal okamžitý a medzinárodný úspech. Hlavnú postavu Cécile – 17-ročnú dievčinu vychováva iba otec, blazeovaný sveták.
Hrdinami jej kníh sú členovia a členky zlatej mládeže bojujúci s dezilúziou. Až do roku 1998 bola aktívnou autorkou, ktorá napísala veľa diel. Viaceré jej diela boli sfilmované. Striktne dodržiavala štýl francúzskeho psychologického románu, i keď v tom čase bol v obľube iný štýl – nový román. Jej postavy majú často v konverzáciách existenciálny podtón. Jej tvorba sa neobmedzovala len na romány, divadelné hry a autobiografiu, ale rovnako tak obsahovala i texty piesní a filmové scenáre.
V 60. rokoch sa Saganová vo väčšej miere venovala písaniu hier, ktoré boli skutočne skvelé v dialógoch, avšak nezaznamenali mimoriadny úspech. Napokon svoju kariéru najväčšmi rozvíjala ako romanciérka.
Najlepšie vystihuje jej metódu písania tento jej citát: "Literárna tvorba je otázka nachádzania určitého rytmu. Prirovnávam to k džezovému rytmu. Veľká časť života je druh rytmického postupu s troma notami..." Françoise Sagan
Politické angažovanie Françoise Sagan nebola členkou žiadnej politickej strany, no rada sa vyjadrovala podpisovaním manifestov a petícií. Podľa vlastných slov bola ľavičiarka. Podpísala Manifest 121, ktorý deklaroval právo Alžírska na nezávislosť a Manifest 343 žien, ktoré hlasujú za právo na potrat. Ako mladá 25-ročná žena išla na Kubu a napísala z cesty reportáž, ktorá mala vplyv na názory parížskej inteligencie na komunizmus. Po Manifeste o Alžírsku poškodila explózia vidiecky majetok jej rodiny, ktorú zavinila francúzska tajná armáda OAS.
Prívlastky François Mauriac ju nazval „Le charmant petit monstre“ (šarmantná príšerka), novinári zas „Coco Chanel francúzskej literatúry“.
Diela Romány
Dobrý deň, smútok (Bonjour, tristesse, 1954) Akýsi úsmev (Un certain sourire, 1956) O mesiac, o rok (Dans un mois dans un an, 1957) Máte radi Brahmsa? (Aimez-vous Brahms?, 1959) Odtrúbené, La Chamade, 1966 Zázračné oblaky, Les Merveilleux Nuages, Éditions Julliard, 1961. Strážca srdca, Le Garde du cœur, Éditions Julliard, 1968. Trochu slnka v studenej vode, Un peu de soleil dans l'eau froide, Éditions Flammarion, 1969.
Modriny na duši, Des bleus à l'âme, Éditions Flammarion, 1972 - rééd. Éditions Stock, 2009. Nejasný profil, Un Profil perdu, Éditions Flammarion, 1974. Rozostlaná posteľ, Le Lit défait, Éditions Flammarion, 1977. Namaľovaná žena, La Femme fardée, Éditions Ramsay, 1981. Strnulá búrka, Un Orage immobile, Éditions Julliard, 1983. Obojok, La Laisse, Éditions Julliard, 1989. Výhovorky" Les Faux-Fuyants, Éditions Julliard, 1991. Prechodný zármutok, Un Chagrin de passage, Éditions Plon, 1993.
V týchto a ďalších románoch sa prejavuje jej vzťah ku francúzskemu psychologickému románu. Príbehy mladých žien s existenciálnym postojom k životu plynú s typickou francúzskou kultivovanosťou, no obvykle končia v bezvýchodiskovej situácii. Povahy Parížaniek, ktoré dusia v sebe svoje smútky a pocity porážky, aby odišli ako dámy zo životov mužov, sú Saganovej evergreenom. Spisovateľka buduje na základoch existencializmu psychologickú mapu ženskej duše.
V roku 1978 jej vychádza prvý román, v ktorom reaguje na politickú situáciu: Akvarelová krv, Un sang d’aquarelle (1978) Driemajúci pes, Le Chien couchant (1980) Po márnom boji / Zunovaný vojnou, De guerre lasse (1985) Zrkadlo, Le Miroir égaré (1996)
Novely, zbierky noviel Hodvábne oči (Des yeux de soie), zbierka obsahuje novelu Modré papradie (Les Fougères bleues) Scénická hudba (Musiques de scènes), zbierka Dom Raquel Vega (La maison de Raquel Vega), novela
Dramatická tvorba Zámok vo Švédsku (Château en Suède) (1959)
Filmové scenáre Landru (Parížsky vrah žien), réžia Claude Chabrol, 1963 Bál u grófa d´Orgel (Le Bal du comte d’Orgel), réžia Marc Allégret, podľa románu Raymonda Radigueta, 1970 Ešte jednu zimu (Encore un hiver), réžia a scenár F. Sagan Borgiovci alebo zlatá krv (Les Borgia ou le Sang doré), TV film, spoluautorka scenára, 1977 Les fougères bleues (Belasé papradie), 1977, vlastný scenár a réžia Sagan, film o jej živote, réžia Diane Kurys, 2008
Biografia Sarah Bernhardt: Neutíchajúci smiech, Sarah Bernhard, Le Rire incassable, 1987
Hudobné texty Text „Sans vous aimer“ (Bez lásky k vám) - šansón Juliette Gréco (Sagan napísala pre Gréco ďalšie tri texty) La Valse (Valčík), Vous, mon cœur (Vy, srdce moje) Les Jours perdus (Stratené dni), Pour toi et moi (Pre teba i pre mňa), Le Jour (Deň), Ciel et Terre (Nebo a zem), Va vivre ta vie (Ži svoj život) Le Doux Oiseau de la jeunesse (Sladký vták mladosti)
Autobiografie a pamäti Moje najkrajšie/najmilšie spomienky (Avec mon meilleur souvenir), Gallimard, 1984 memoáre o ľuďoch, ktorých mala rada a o príjemných veciach v jej životeAvec mon meilleur souvenir ... A všetky moje sympatie (... Et toute ma sympathie), Julliard, 1993 Cez plece (Derrière l’épaule), (Plon, 1998)
Ocenenia Prix du Brigadier, 1960, za hru Zámok vo Švédsku Prix d´Albert de Monaco za celé dielo, 1985
Referencie
Bibliografia Sagan à toute allure'' - Marie-Dominique Lelièvre, vydavateľ Denoël, Paríž, 2008, 343 strán, ISBN 978-2207256947
Iné projekty
Zdroje
Gallica - texty Saganovej a o Saganovej
Externé odkazy
Biografia FS v N.Y.Times Citáty a bonmoty Článok o živote FS v magazíne "Lire" F.Saganová v Encyclopaedia Britannica F. Saganová v Le dictionaire Larousse Podrobný biografický článok o F. Saganovej
Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Existencializmus Kategória:Pseudonymy