Názov Žitný ostrov je niekedy, najmä staršie, súhrnným označením Veľkého Žitného ostrova (teda predmetu tohto článku) a Malého Žitného ostrovaŽitný ostrov. In: Slovenský náučný slovník III, 1932, S. 347, pozri Malý Žitný ostrov
right|thumb|Mapa Malého Dunaja
Žitný ostrov (iné názvy pozri nižšie) je najväčší riečny ostrov v Európe a zároveň je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.
Na juh od neho sa nachádza tzv. Malý Žitný ostrov.
Názvy Slovenské názvy tohto ostrova resp. územia sú: Žitný ostrovrozhodnutie ÚGKK SR číslo P-1735/2012 z 19. 3. 2012 Žitný ostrov. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Encyklopedický ústav SAV, 1993, S. 820. ISBN 8085584123.ostrov. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2020 S. 452, Veľký Žitný ostrovBELÁKOVÁ, Mária, Juraj HLADKÝ a Andrej ZÁVODNÝ. Hydronymia Malého Dunaja. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2018, S. 43. ISBN 9788056801673., MedzičalovieBRUNČÁK, P. et al. Vodné mlyny Malého Dunaja. Geodetické zameranie Némethovho mlyna v Jelke a mlyna Jána Maticzu v Tomášikove. Monument revue 1 / 2016 , posmešne, zastarano alebo ľudovo KukkóniaNárodopisné informácie. Bratislava: Národopisný ústav SAV, 1988(2), S. 22., staršie ČalokezJANČOVIČ, Štefan, Martin HAMULJAK, Leopold RÉTHY a Réthy, Leopold (Szarvas, Maďarsko). Noví maďarsko slovenskí a slovensko maďarskí slovník = Új magyar-szláv és szláv-magyar szótár. Na Sarvaši: Litérami Leopolda Réthyho. Nákladom vydavateľa, 1848. S. 59./ČalókezBartolomeides L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 61/ČalóközZelliger, J. Zemepis Koruny Svätého Štefana čili Kráľovstva Uhorského pre 3. tr. slov. škôl. Skalica. 1874. S. 6Listy národních učiteľov. Pešť-Budín: Uhorské kráľovské ministerstvo náboženstva a verejného vyučovania, 17.11.1870, 3(46), S. 684[v češtine aj Čalokéz], staršie Žit(a)vaGYÖRFFY, I. Zemepisná knižočka. 1896. S. 20GYÖRFFY, I. Zemepis pre národné školy. Ostrihom 1880. S. 12, historicky ŠutyVARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984. S. 132./[možno] Šuta/Šut/Šutný ostrov [v češtine aj Šutský ostrov]. Predpokladané stredoveké slovenské názvy sú: Čelov, Čoľov, Čolov, Žalov, [asi nesprávne] Čalov(o).VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, S. 131.BARABÁS, L. Pôvod názvu Csalloköz - Žitný ostrov. Historická revue. Bratislava: Fornax Slovakia, 11.2005, 16(11), S. 30.
Názov Žitný ostrov sa prvýkrát vyskytuje asi v polovici 19. stor. v češtineNárodní noviny 17. srpna 1849 str. 718, 719, na Slovensku sa stal bežným až po roku 1918. Podľa názoru B. Varsika vznikol z tvaru Šuty/Šutný ostrov (ktorý vznikol z nemeckého názvu Schüttinsel), a teda nie je priamo odvodený od slova žito.
Maďarský názov je Csallóköz - doslova: "Medzičalovie", historicky Aranykért - doslova: zlatá záhrada, historicky, posmešne alebo ľudovo Kukkónia. Malý Žitný ostrov sa po maďarsky volá Szigetköz, čiže v názve nie je spojitosť s Veľkým Žitným ostrovom.
Nemecký názov je (Große) Schüttinsel alebo (Große) Schütt.
Charakteristika Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na krátkom úseku aj Váh na východe (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Malý Dunaj sa od Dunaja odpája pri Bratislave a do Váhu sa vlieva pri Kolárove. Je to vlastne obrovský náplavový kužeľ, ktorý vytvoril Dunaj pod Bratislavou v období, keď sa rieka prerezávala cez Malé Karpaty a vstúpila do poklesávajúcej Malej dunajskej kotliny.
Celý Žitný ostrov je obrovskou zásobárňou podzemných vôd a jednou z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska.
Nachádza sa na juhozápade Slovenska a so svojím miernym až mierne teplým podnebím je najúrodnejšia nížina Slovenska.
Povrch Žitného ostrova mierne klesá od Bratislavy smerom ku Komárnu. Nie sú tu väčšie rozdiely v nadmorských výškach. Bratislava leží , Komárno a Dunajská Streda 118 Tento malý sklon vznikol postupným ukladaním malých nánosov štrku, piesku a povodňových kalov. Nepatrný spád spôsobuje, že voda má sťažený odtok.
Na Žitnom ostrove sa vyskytujú rôzne druhy pôd. Na západe v oblasti Podunajských Biskupíc, smerom na Šamorín a na východ od Dunajskej Stredy, kde je podzemná voda dostatočne hlboko, sú černozeme. Na obvode černozemí sú hnedozeme. Lužné pôdy sa vyskytujú vo východnej polovici Žitného ostrova v priestore Dunajská Streda, Gabčíkovo, Veľký Meder, Okoč a Komárno. Rašelinová pôda vypĺňa mŕtve ramená Dunaja v okolí Dunajskej Stredy a Veľkého Medera. Slaniská a slance sa vyskytujú medzi Komárnom a Veľkým Mederom, pri Dunajskej Strede. Nivné pôdy vznikli na územiach, kde sa rieky rozlievali do značnej šírky, a to pozdĺž Dunaja a Malého Dunaja.
Hoci Žitný ostrov má najmenší počet zrážok na celom území Slovenska ( ročne), jeho najväčším bohatstvom je voda. Pod povrchom sa nachádza asi 10 miliárd m³ kvalitnej pitnej vody, ktorá je znova a znova doplňovaná vodou presakujúcou z riek. Keďže Dunaj a jeho ramená neustále menili svoj smer vznikli riečne uloženiny v podobe tzv. aluviálnych nív. Ich materiál sa skladá zo štrkov, pieskov a hlín. Množstvo podzemnej vody závisí od rozsahu, mocnosti a priepustnosti týchto sedimentov. Uloženiny Dunaja na Žitnom Ostrove juhovýchodne od Bratislavy dosahujú mocnosť 1015 metrov, pri Čilistove vyše , medzi Čilistovom, Dunajskou Stredou a Gabčíkovom a vo východnej časti Žitného ostrova len niekoľko metrov. Toto nerovnomerné rozloženie spôsobuje, že nie sú rovnaké podmienky pre výskyt podzemnej vody. Podzemná voda je väčšinou 200 – 700 centimetrov pod povrchom, ale v blízkosti Dunaja a Malého Dunaja iba v hĺbke 100 – 150 centimetrov.
Na Žitnom ostrove je málokedy bezvetrie. Väčšinu roka veje západný až severozápadný vietor. Najsilnejšie vetry sú v marci a najslabšie v decembri. Mrazy začínajú v polovici októbra, ale ozajstná zima trvá len asi 40 dní. Časté sú zimy bez snehu a snehová pokrývka zriedkavo pretrváva po celý čas. Počet letných dní je vyše 70. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 20 °C. Slnko svieti 2 0002 500 hodín ročne, pričom táto hodnota je najväčšia v auguste a najmenšia v decembri. Počet dní so zrážkami je najväčší v zime, ale najviac zrážok spadne v lete, o niečo menej na jar. Priemerná ročná teplota je 9,3 °C. Najvyššia teplota v histórii meraní, dosahujúca 40 °C, bola nameraná 20. júla 2007, najnižšia teplota -33,1 °C bola nameraná 11. februára 1929.
Flóra a fauna right|thumb|Dunajské luhy
Keďže územie Žitného ostrova je veľmi úrodné, najväčšie plochy boli premenené na polia a zachovalo sa len veľmi málo lesov a lúk. Popri Dunaji sa vyskytujú lužné lesy, v ktorých rastie napr. topoľ biely, topoľ čierny, brest väz, rôzne druhy vŕby, jelša lepkavá. V krovinnom a bylinnom poschodí môžeme nájsť žihľavu dvojdomú, lipkavca obyčajného, ostružinu ožinu, svíba krvavého a bazu čiernu. Len v týchto lesoch sa vyskytuje liana vinič lesný a hloh čierny. Taktiež tu môžeme nájsť panónske dubové sucholesy s dubom letným, javorom poľným, brestom, drieňom a inými druhmi v bylinnom poschodí, ako napr. kamienka modropurpurová, konvalinka dubová. Ramená Dunaja (napríklad Klátovské rameno) a kanály, ktoré popretkávajú Žitný ostrov majú veľmi bohatú vegetáciu. Spomedzi chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje lekno biele, leknovec štítnatý a ďalšie.
Fauna Žitného ostrova je veľmi rôznorodá. Najvýznamnejšou nízkou zverou sú zajace, bažanty a jarabice. Spomedzi vysokej zveri sa tu najviac vyskytujú srnce, jelene tzv. dunajské a diviaky. Typickým druhom je drop veľký, dnes ustupujúci a ohrozený. Vládnucim prvkom živočíšstva je však vodné vtáctvo. Sú tu rôzne druhy kačíc, čajok, kormoránov, potápok, trsteniarikov a chriašteľov. Nápadná je labuť veľká, lyska čierna a rybárik riečny. Vody Dunaja a jeho ramien obýva veľký počet rýb napr. zubáč obyčajný, zubáč volžský, sumec západný, karas obyčajný, blatniak tmavý, slnečnica a ešte mnohé ďalšie.
Prírodné prostredie Žitného ostrova sa silne degradovalo kvôli intenzívnej poľnohospodárskej výrobe, silných vetrov a vodnej erózii. Na severe k znehodnocovaniu prispieva aj priemyselná výroba. Celé pobrežie Dunaja spolu so svojimi lesmi je chránená krajinná oblasť. Na Žitnom ostrove sú aj prírodné rezervácie. Chránený areál Dropie bol vyhlásený na ochranu nášho najväčšieho vtáka dropa veľkého.
Poľnohospodárstvo a priemysel Na Žitnom ostrove sa pestujú teplomilné plodiny ako napr. kukurica, pšenica, cukrová repa, slnečnica, repka olejka, rôzne druhy ovocia a zeleniny. Spomedzi priemyslu je tu zastúpený hlavne potravinársky, strojársky, chemický. Dunajská Streda – cukrovar Eastern Sugar, mäsokombinát Taurus. Komárno – výroba riečnych lodí, výroba obuvi, Kolárovo – výroba motocyklov.
Žitný ostrov je pre dobré poľnohospodárske a klimatické podmienky husto osídlený.
Turistický ruch Najvýznamnejšie rekreačné strediská sú Dunajská Streda, Veľký Meder, kde sú kúpaliská navštevované aj zahraničnými turistami a v poslednom čase sa na rekreáciu využíva aj pobrežie Dunaja, tzv. Malý Žitný ostrov pri Bodíkoch, Dobrohošti a Vojke nad Dunajom. Tieto časti sú navštevované hlavne Bratislavčanmi. Obľúbený je splav Malého Dunaja. K zaujímavostiam Žitného ostrova patria vodné mlyny.
Dejiny, názov, pamiatky Podľa historických dokladov sa zdá, že dnešný „ostrov“ tu existuje iba zopár storočí, pretože predtým bol hlavným korytom Dunaja dnešný Malý Dunaj.
Tento región má veľmi dlhé dejiny, pretože už v bronzovej dobe bol dávno obývaný. Toto dokazujú aj vykopávky z obdobia okolo 1300 pred Kr. Od tohto obdobia sa tu postupne usadzovali nové kmene a národy. Veľký vplyv na tu žijúcich ľudí mala kultúra Etruskov a Keltov, ale predsa najväčšiu sugesciu tu mala Rímska ríša. V 6. storočí sa tu usadili predkovia Slovákov, v 9. storočí bol ostrov súčasťou Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy, od 10. storočia Uhorska. Maďarské obyvateľstvo sa tu vo väčšom množstve usadilo až od konca stredoveku/začiatku novoveku.
Maďarský názov „Csallóköz“ pochádza z mena rieky "Csalló" na ostrove a napokon celý ostrov pridaním maďarskej koncovky -köz (doložené názvy sú napríklad: Challow 1209, Challovkus 1269, fluv. Challowo 1291, portus Chalow 1291 atď.). Samotný názov „Žitný ostrov“ je však moderný názov z roku 1919, ktorý možno vznikol pripodobnením slovenského slova žito k historickému nemeckému pomenovaniu ostrova Grosse Schütt, Schüttinsel.
Medzi historické pamiatky Žitného ostrova patrí Žltý kaštieľ v Dunajskej Strede, ktorý je postavený v barokovom štýle a pochádza z 18. storočia. V Žltom kaštieli sa nachádza Žitnoostrovské Múzeum. Vermesova Villa, kde je Galéria súčasných maďarských umelcov (Kortárs Magyar Galéria).
Ohrozenie kvality vody skládkou toxického odpadu vo Vrakuni Kvalita (pitnosť) podzemných vôd na Žitnom ostrove, najväčšej zásobárni pitnej vody v strednej Európe, je vážne ohrozená alebo poškodená viacerými faktormi. Z dlhodobej perspektívy je jedným z najvýznamnejších faktorov tohto ohrozenia znečistenie pochádzajúce zo skládky toxického odpadu pochádzajúceho z bývalých závodov CHZJD.
V rokoch 1966-1979 ukladali CHZJD vysoko toxický odpad do vyschnutého koryta ramena Dunaja na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, bez toho, že by sa podložie upravilo proti presakovaniu látok do pôdy. Majerová, Silvia. „Toxická skládka po Dimitrovke má 50 rokov“, aktuality.sk 25. apríl, 2015. Na ploche približne 4,65 hektára bolo uložených viac ako 90 000 m3 odpadu. (Podľa novších informácií viac ako 120 000 m3 odpadu.Šindler, Milan; Prikryl, Pavol. Rozhovor Pavla Prikryla s Milanom Šindlerom, uverejnený v májovom čísle mesačníku Quark, dostupný na „Toxická skládka vo Vrakuni (BA) ohrozuje zásoby pitnej vody na Žitnom ostrove“, IPPR, 25. jún, 2016) V roku 1980 bola skládka zavezená zeminou.