Lekárovce () sú obec na Slovensku v okrese Sobrance.

Polohopis Obec leží na východnom okraji Kapušianskych pláňav, podcelku Východoslovenskej roviny. Je rozdelená riekou Uh a východná hranica katastra vedie v línii štátnej hranice s Ukrajinou. Prístup zabezpečujú cesty III. triedy cez susedné obce Bajany a Bežovce.

Najbližším mestom sú juhozápadne situované Veľké Kapušany, Sobrance sú vzdialené severne, Michalovce ležia severozápadne a krajská metropola je západne. Do Užhorodu je to severovýchodným smerom .

Dejiny Najstaršia písomná zmienka o osade uvedenej v tvare „Lekart“ pochádza z roku 1400 a vychádza z mena jej zakladateľa Lakarta. V stredoveku patrilo toto územie Užskému hradu, v 16. storočí sa majiteľmi veľkej časti dnešnej obce stali Drugetovci a spadala pod hradné panstvo Nevické. Menšia časť bola v majetku leleského kláštora. Po praslici sa majetok dostal k rodine Čákiovcov, no v polovici 18. storočia opäť pôvodne drugetovská časť Lekároviec patrila pod správu hradu Užhorod.

V rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Maďarska a tomu zodpovedal i jej názov Lakard. Počas oslobodzovania tu prebiehali takmer mesiac dlhé boje, kedy bola obec evakuovaná. Bola zničená či vážne poškodená väčšina obydlí a hospodárskych budov, znefunkčnený bol i prievoz cez rieku. Krátko po skončení II. svetovej vojny bola obec ako vtedajšia súčasť okresu Užhorod dočasne pričlenená k ZSSR a až do roku 1948 bol jej oficiálny názov opäť Lekart. V tomto roku bol názov obce na základe rozhodnutia Slovenskej názvoslovnej komisie upravený do súčasnej podoby Lekárovce.

Povojnové roky sa niesli v duchu obnovy a obec nadobudla moderný ráz, v roku 1951 bol otvorený nový most a zrekonštruovali sa cesty. Pohyb obyvateľov značne zjednodušila zavedená autobusová linka, vedúca do Veľkých Kapušian, Sobraniec a Michaloviec. V roku 1952 tu bol vybudovaný obilný sklad pre okolité obce a vznikol tu poľnohospodársky nákupný a zásobovací závod. Elektrifikácia Lekároviec bola dokončená v máji 1959, nasledujúci rok tu bol otvorený poštový úrad a obchodný dom Jednota. Obecný rozhlas začal vysielať v roku 1965, nová škola bola dokončená v roku 1971 a kultúrny dom bol otvorený v roku 1972. V areáli JRD boli vybudované administratívne budovy, tabaková sušiareň, granulačná linka či vodný rezervoár. V roku 1986 pribudla nová materská škola a v roku 1989 bol dokončený vodovod aj v severnej časti obce. V roku 1997 bola dokončená požiarna zbrojnica i dom smútku, kolaudáciou prívodu plynovodu bola dokončená aj plynofikácia.

V roku 1980 mala obec 383 domov a obyvatelia dochádzali za prácou do Michaloviec, Vojan, Košíc, no našli sa i takí, ktorí za prácou odchádzali do Česka.

Obyvateľstvo Etnické a jazykové zloženie

Náboženské zloženie

Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neskorobaroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1800. Úpravou prešiel v roku 1896, keď bola vybudovaná veža, v roku 1957 bol obnovený po poškodení počas druhej svetovej vojny. Pôdorys odráža tradíciu trojpriestorových drevených kostolov východného obradu. Nachádza sa tu neobarokový ikonostas z prvej polovice 20. storočia s prvkami secesie, jeho časti pochádzajú zo staršieho klasicistického ikonostasu. Ostatné zariadenie pochádza z 19. storočia. Fasády chrámu sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je horizontálne členená kordónovými rímsami, dekorovaná je skosenými nárožiami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z posledného desaťročia 19. storočia. O výstavbu kostola sa zasadil užský dekan a užhorodský farár Andrej Budiš. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Fasády kostola stratili po zjednodušujúcich úpravách pôvodné lizénové členenie. Okná majú polkruhové ukončenie, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj Oficiálna stránka obce

Kategória:Obce okresu Sobrance