Stanisław Wojciechowski (* 15. marec 1869, Kalisch, Prusko - † 9. apríl 1953, Gołąbki, Poľská ľudová republika) bol poľský politik, roku 1922 sa stal druhým prezidentom druhej poľskej republiky.
Život Mladosť Stanisław Wojciechowski sa narodil do šľachtickej rodiny. V rokoch 1888 - 1891 študoval na Varšavskej univerzite matematiku a fyziku. Tam sa tiež stal členom ilegálnej organizácie „Zet“. Wojciechowski bol v roku 1891 zatknutý za protesty pre nezávislosť od Ruského impéria. Potom, čo bol prepustený, odišiel do Paríža.
Exil V roku 1893 vstúpil Wojciechowski do Sociálno demokratickej strany Poľska, kde pôsobil napr. Karl Radek. V tom istom roku sa stretol a spriatelil s Józefom Piłsudským. Roku 1895 bol z Francúzska vyhnaný. Avšak v ňom ilegálne zostal až do roku 1899. V tomto roku sa Wojciechowski odsťahoval do Londýna, kde vydával poľsky písaný časopis Przedswit.
V roku 1905 začal spolu s Piłsudským publikovať časopis Robotnik. Roku 1906 sa Wojciechowski vrátil do Ruska. Po návrate vystúpil zo Sociálno demokratickej strany Poľska a pôsobil v časopise Spolem.
Politik náhľad|vľavo|Československý politik Edvard Beneš s Wojciechowským roku 1925 Wojciechowski vedel, že prvá svetová vojna predstavovala pre Rusko nebezpečenstvo. Roku 1918 bol prinútený opustiť Moskvu pod hrozbou zatknutia.
Do prezidentských volieb zastával funkciu ministra vnútra v troch vládach. Roku 1922 bol zvolený do Sejmu za Poľskú roľnícku stranu. V tom istom roku sa zúčastnil prezidentských volieb.
V druhom kole bojoval Wojciechowski proti kandidátovi za ľudovú stranu Gabrielovi Narutowiczowi a kandidátovi zoskupení národnostných menšín Janovi Baudouinovi de Courtenayovi. Wojciechowski nakoniec kandidatúru vzdal. Prezidentom sa stal až po Narutowiczovej násilnej smrti a po dočasnej vláde Maiceja Rataja.
Pád Počas vykonávania funkcie sa Wojciechowski pre svoje autoritárske presvedčenie dostával do konfliktov s vládou. Jeho dávny priateľ Piłsudski zinscenoval povstanie (tzv. Májový prevrat). Napriek tomu že na Wojciechowského strane stáli premiér Wincenty Witos, minister vojny generál Juliusz Tarnawa-Malczewski či generálporučík Władysław Anders, bol Wojciechowski nútený odstúpiť z funkcie.
Stanisław Wojciechowski dožil polozabudnutý v Golobkách v roku 1953.
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Prezidenti Poľska Kategória:Absolventi Varšavskej univerzity Kategória:Poslanci Sejmu Kategória:Osobnosti z Veľkopoľského vojvodstva Kategória:Rytieri Rádu slona Kategória:Nositelia Radu bielej orlice Kategória:Nositelia Radu Polonia Restituta Kategória:Pochovaní na cintoríne Powązki