Komatiit je vyvretá ultrabázická hornina, vyznačuje sa vysokým obsahom horčíka, najmä v MgO a väčšinou aj typickou spiniflex štruktúrou. Zdrojová magma komatiitov pochádza zo zemského plášťa.
Ako prví popísali horniny komatiitového zloženia v roku 1969 M.J. a R.P. Viljoenovci z Južnej Afriky. Názov je odvodený od rieky Komati.
Zloženie Kamatiity sa obyčajne definujú na základe geochemického zloženia. Z mineralogického hľadiska sú tvorené hlavne forsteritickým olivínom, vápnitým a často aj chrómovým pyroxénom, anortitom a chromitom.
Od ostatných bázických a ultrabázických hornín ako sú pikrity a ankaramity alebo vysokomagneziálne bazalty sa komatiity odlišujú obsahom MgO, ktorý je v nich vyšší ako 18%Arndt, N.T., Lesher, C.M., 2005, Komatiite. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 260-267 (pri prepočte na bezvodý základ). Termín komatiit sa vzťahuje iba na vulkanické prípadne hypoabysálne horniny, teda nie na kumulátové horniny. Vo väčšine (ale nie vo všetkých) komatiitov sa nachádza charakteristická spiniflex štruktúra. Sú v nej prítomné veľké skeletálne, ihličkovité alebo dendritické kryštály olivínu alebo pyroxénu, ktoré sú uložené v jemnozrnnom agregáte klinopyroxénov alebo divitrifikovanom vulkanickom skleHovorka, D., 1978, Čadiče (bazalty) - ich typy a geotektonické postavenie. Mineralia Slovaca, 10, 3, s. 261-276. Textúra spoľahlivo odlišuje komatiity od podobných ultrabázických hornín ako sú memječity a pikrity. Komatiity sa tiež vyznačujú pomerne vysokým pomerom obsahu CaO/Al2O3 (> 1) a veľmi nízkým obsahom alkálií (< 0,9% K2O).
Vznik Tavenina, z ktorej vznikali komatiity dosahovala teplotu okolo 1600 °C.Kilburn, C.R.J., 2000, Lava flows and flow fields. in Sigurdsson, H. (Editor), Encyclopedia of Volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 291-305 Dnes nie sú známe žiadne obdobné výlevy. Na rozdiel od iných na horčík bohatých hornín, veľký obsah Mg v hornine nevznikal hromadením kryštálov olivínu v bazaltovej tavenine s normálnym chemizmom (ako napr. pikrit) ale rýchlou kryštalizáciou olivínu z Mg-bohatej taveniny, čoho dôkazom je spiniflex štruktúra.
Využitie Komatiity sú zdrojom rúd niklu, medi, chrómu a platiny, tzv. PGE mineralizácie. Tvoria ložiská niklu typu Kambalda (západná Austrália), podobné sa nachádzajú v pásme Cape Smith v Kanade.
Výskyt Komatiity sa vyskytujú hlavne v archaických (asi 2,5 miliardy rokov starých) komplexov, oveľa menej má proterozoický vek (2,5-2 miliardy rokov staré). Najznámejšia lokalita, ktorá dala hornine meno sa nachádza v barbertonskom zelenokameňovom pásme vo formácii KomatiDann, J.C., 2001, Vesicular komatiites, 3.5-Ga Komati Formation, Barberton Greenstone Belt, South Africa: inflation of submarine lavas and origin of spinifex zones. Bulletin of Volcanology, 63, s. 462–481. Jediné fanerozoické (mladšie ako 0,5 miliardy rokov) komatiity sú známe z kolumbijského ostrova Gorgona a sú asi 90 miliónov rokov staré (krieda)Kerr, A.C., 2005, La Islade Gorgona, Colombia: A petrological enigma? Lithos, 84, s. 77–101.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Vyvreté horniny