Géza Gárdonyi (vlastným menom Géza Ziegler) (* 3. august 1863, Gárdony-Agárdpuszta – † 30. október 1922, Jáger) bol maďarský spisovateľ, básnik, dramatik, novinár, čestný člen Maďarskej akadémie vied.
Od roku 1881 vyučoval na základnej škole, potom v roku 1885 sa stal novinárom (Győr, Szeged, Arad, Budapešť). Neskôr sa stal jedným z najvážnejších románopiscov maďarskej literatúry. Nebol členom žiadneho literárneho kruhu, jeho prózy sú rozdelené do troch tematických oblastí. V roku 1890 napísal poviedky a príbehy v populárnej nálade (Az én falum – Moja dedina, 1898), koncom nového storočia vytvoril historické romány (Egri csillagok – Jágerské hviezdy, 1901; A láthatatlan ember – Ve stínu hunské slávy, 1902; Isten rabjai – Slave Boha, 1908), potom psychologické romány (Szunyoghy miatyánkja – Otčenáš Szunyoghyho, 1913; Ida regénye – Roman o Ida, 1920). Jeho dráma aj poézia bola menej významná. Gárdonyi bol výstredný človek, legendárna postava v čase jeho života ("pustovník v Jágeri").
Referencie Új magyar irodalmi lexikon (Nová encyklopédia maďarskej literatúry), Budapest, 2000, Akadémiai, pp. 713–715.
Iné projekty
Externé odkazy Životopis
Kategória:Maďarskí spisovatelia Kategória:Narodenia v 1863 Kategória:Úmrtia v 1922 Kategória:Maďarskí spisovatelia románov