Plavecký Štvrtok (maď. Detrekőcsütörtök, nem. Blasenstein-Zankendorf) je obec na Slovensku v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Leží v južnej časti Záhorskej nížiny, približne 31 km severozápadne od Bratislavy a šesť kilometrov južne od Malaciek. Prvá písomná zmienka je z roku 1206, keď uhorský kráľ Ondrej II. daroval „štvrtocký majetok“ s trhovou osadou a mýtom Alexandrovi, synovi nitrianskeho župana Tomáša. Niektoré štatistické zdroje uvádzajú prvú zmienku aj k roku 1200.
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia, prvýkrát doložený roku 1333, a morová kaplnka sv. Rocha a sv. Rozálie, postavená na pamiatku obetí epidémie z roku 1831 (staršie zdroje ju datujú do 18. storočia). Na východe katastra sa nachádza štátna prírodná rezervácia Bezedné a západná časť územia leží v CHKO Záhorie. Zo 20. storočia je najznámejší výbuch a požiar vrtnej veže v auguste 1950, po ktorom vzniklo jazierko, známe medzi miestnymi ako Fučijama.
Názov Pôvod názvu Základ názvu – Štvrtok – súvisí s trhmi. Podľa obecného webu bola osada v druhej polovici 12. storočia pravdepodobne trhovou osadou na obchodnej ceste z Holíča do Stupavy a trhy sa v nej konali každý štvrtok. Prívlastok Plavecký sa podľa obecného webu nevzťahuje na to, že by tu sídlili Kumáni (nazývaní Plavci), ako sa mnohí mylne domnievajú; podľa prof. Varsíka ho obce dostali preto, že patrili pod Plavecké panstvo. Používať sa začal v 18. a 19. storočí. Rovnaký prívlastok získali aj Plavecké Podhradie, Plavecký Svätý Mikuláš (Plavecký Mikuláš) a Plavecký Svätý Peter (Plavecký Peter); maďarské názvy všetkých týchto obcí začínajú slovom Detrekő podľa Plaveckého hradu.
Historické názvy Rok Názov Poznámka 1206 Cheturtuchyel najstarší doložený názov 1217 Cheturthuc 1231 Coturtukhel 1400 Chtwerthek 1553 Csetertek portálny súpis Bratislavskej stolice 1647 Zankendorf vtedajší nemecký názov 1773 Stwerthek, Detrekő-Csötörtök, Zanckendorf 1786 Cschötörtök, Detrekő-Cschötörtök, Sstwrtek, Zankendorf 1808 Plavecký Štvrtok (maď. Detrekő Csütörtök, nem. Blasenstein-Zankendorf) prvýkrát s prívlastkom 1863 – 1873 Detrekőcsötörtök 1877 – 1913 Detrekőcsütörtök od 1920 Plavecký Štvrtok
Geografia Obec leží v južnej časti Záhorskej nížiny, približne 31 km severozápadne od Bratislavy a 20 km od rieky Moravy. Priemerná nadmorská výška je 160,6 m n. m. Údaje o rozlohe katastra sa medzi zdrojmi líšia: obecný web uvádza 3 117 ha, iné zdroje približne 2 418 ha (24,18 km²), resp. 22,46 km²; v staršom opise sa uvádza 9,7 km² poľnohospodárskej pôdy, 9,6 km² lesov a 1,3 km² vodných plôch.
Západná časť katastra leží v CHKO Záhorie, na východe sa rozprestiera štátna prírodná rezervácia Bezedné. Stredom obce prechádza medzinárodná železničná trať Budapešť – Bratislava – Praha a východným okrajom obce vedie diaľnica D2.
Dejiny Stredovek Vznik osady a darovacia listina z roku 1206 Prvý písomný doklad o obci pochádza z roku 1206, no osada vznikla podľa obecného webu oveľa skôr, pravdepodobne v 11. až 12. storočí. Nachádzala sa v tzv. konfíniu – pohraničnom území pri rieke Morava pokrytom močiarmi a močaristými lesmi, ktoré tvorilo prirodzenú ochranu Uhorského kráľovstva a v ktorom sídlili iba strážne družiny. Pretože konfínium prinášalo kráľom málo úžitku, začali ho v 12. a 13. storočí prideľovať verným veľmožom za osobné zásluhy na osídlení.
Podľa tradovaného opisu bol Ondrej II. uväznený svojím bratom Imrichom a z väzenia mu pomohli synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš. Kráľ sa im odmenil tak, že roku 1206 daroval Alexandrovi „štvrtocký majetok“ (preadium) so všetkými dôchodkami trhovej osady a mýta a ustanovil ho za jeho držiteľa. Darovacia listina bola vyhotovená v latinčine vo viacerých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 × 240 mm. Jeden z exemplárov sa našiel v Splite a dnes sa nachádza v múzeu v Budapešti; jeho fotokópia je uložená v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave.
Listinu Ondrej II. v roku 1216 znovu potvrdil, pretože sa po smrti kráľovnej Gertrúdy stratila pečať; aby sa predišlo falšovaniu, opatril ju novou pečaťou. Roku 1217 vydal ďalšiu listinu, v ktorej príjem z trhu a mýta udelil Šebuchovi, Alexandrovmu bratovi – v tomto dokumente sa obec nazýva Cheturthuc. Ondrejov spolukráľ, jeho syn Belo IV., však platnosť prvej listiny neuznal a majetok Alexandrovi odňal. Po sťažnosti u kráľa mu Ondrej II. roku 1231 právo na štvrtocký majetok znova potvrdil a pridal aj susednú zem Maluchka (Malucká), dnešné Malacky.
Kumáni a Plavecké panstvo V 13. storočí prišli do Uhorska pred Tatármi prenasledované kmene Kumánov, ktoré uhorskí králi usadili v hraničných pásmach ako strážcov hraníc. Miestni obyvatelia ich nazývali Plavci; veľká posádka Plavcov mala sídliť pod hradom Detrekő (Plavecký hrad). Plavecký hrad sa stal strediskom rozsiahleho panstva, do ktorého patrili aj Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyňa, Malacky, Malé Leváre, Pernek, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Suchohrad a Záhorská Ves; v druhej polovici 16. storočia sa sídlo panstva presunulo do Malaciek.
Štvrtok sa však k panstvu nepočítal vždy ako celok. Podľa zmienky z roku 1333 o delení štvrtockého majetku dvoch bratov rodu Hont-Poznan, Petra a Šebuša II., pripadla časť obce s kostolom Petrovi. Iný zdroj uvádza, že sa obec po roku 1206 dostala do vlastníctva rodu Hunt-Poznan a neskôr patrila k Plaveckému panstvu.
Novovek Zmeny majiteľov v 16. a 17. storočí Dejiny obce do 16. storočia sú podľa dostupných prameňov takmer neznáme. Listina napísaná 16. júna 1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdal panovník novým držiteľom, pretože predchádzajúci majitelia osady, Juraj a Ján Makovickí, sa previnili voči kráľovi. Údaj je pre dejiny obce dôležitý, lebo dokazuje, že osada mala iných vlastníkov než Plavecké panstvo. Mená nových držiteľov sa v zdrojoch mierne líšia (Juraj a Žigmund Bučan a Ján Borsy podľa Malackých pohľadov; Juraj, Žigmund a Ján Borsy podľa obecného webu).
Roku 1553 vystupuje obec v portálnom (daňovom) súpise Bratislavskej stolice pod názvom Csetertek; mala dvoch majiteľov – záložného pána Plaveckého panstva grófa Gašpara Serédyho a barona Amadého. Maďarská miléniová monografia roku 1647 spomína ďalších majiteľov, rodiny Somody a Viskeléti, a zároveň vtedajší nemecký názov Zankendorf. Skutočnosť, že obec uživila naraz dve šľachtické rodiny, sa v literatúre vykladá ako náznak jej relatívneho bohatstva.
Farnosť Ďalšie správy pochádzajú z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako filia pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. K osamostatneniu štvrtockej farnosti od malackej došlo podľa prameňov pravdepodobne v rokoch 1673 – 1682. Skromnosť správ o starom Štvrtku sa vysvetľuje tým, že tu dlho nebola fara, okolo ktorej by sa sústreďoval život obce, a teda chýbajú aj rozsiahle zápisnice z kanonických vizitácií. Podrobnejšie poznatky priniesla až doba osvietenských panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., z ktorej sa zachovali zoznamy obyvateľov, súpisy pôdy, domácich zvierat, remesiel a náboženského vyznania.
18. storočie Roku 1720 pracovali v obci tri mlyny, čo naznačuje, že išlo už vtedy o stredne veľkú osadu. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním zeleniny, a výrobou dreveného náradia. Najväčšia prestavba kostola sa uskutočnila roku 1793 (pozri nižšie).
19. storočie Prívlastok Plavecký sa v úradných názvoch objavuje od roku 1808. V druhej polovici storočia, v rokoch 1863 – 1873, sa v úradných zoznamoch používal maďarský názov Detrekőcsötörtök, od roku 1877 do roku 1913 Detrekőcsütörtök.
Roku 1831 vypukla v obci epidémia, ktorú pramene označujú ako mor. Obete sa podľa vtedajšieho nariadenia nesmeli pochovávať na riadnom cintoríne, a preto vznikol osobitný cintorín za obcou. Pochovaných je tu 55 obetí z obce; prvý zápis je z 28. augusta 1831 a posledný zo 17. októbra 1831. Na pamiatku obetí bola postavená morová kaplnka zasvätená sv. Rochovi a sv. Rozálii.
Podľa obecného webu rozdelil roku 1891 násyp železničnej trate pôvodne veľkú slatinnú jelšinu pri obci na dve časti.
20. storočie Do konca druhej svetovej vojny Z prvej polovice 20. storočia sa zachovali dobové fotografie dolného konca obce a kostola a katastrálna mapa z roku 1914. Roku 1921 boli do kostolnej veže inštalované dva nové zvony, veľký a stredný, ktoré boli predtým odvezené pre vojenské účely. Obnovený kostol bol na sviatok sv. Martina 11. novembra toho roku znova vysvätený a odvtedy sa udržiava tradícia zimných, martinských hodov.
Pri prechode frontu v závere druhej svetovej vojny bola čiastočne poškodená strecha a múry kostola. V jednom poškodenom opornom múre pri vchode na chór je na pamiatku zamurovaný hrot nevybuchnutého delostreleckého náboja.
Naftové a plynové vrty Po druhej svetovej vojne sa v katastri obce vŕtali naftové a plynové sondy; už v roku 1949 došlo na mieste „V topolí“ k výbuchu pri vrte. Zemný plyn sa v katastri obce začal ťažiť a prepravovať roku 1951.
Požiar vrtnej veže a vznik Fučijamy (1950) Najdramatickejšou udalosťou obdobia bol požiar vrtnej veže „Na Pálenici“. V sobotu 19. augusta 1950 sa obcou rozšírila správa, že vrtu číslo osem hrozí výbuch. Rok predtým sa v obci odohral podobný výbuch na mieste nazývanom „V topolí“, a tak ľudia na miesto pribiehali, niektorí aj na bicykloch. Vplyvom tlaku plynu začali z podzemia vyletovať balvany a zemina a vystrekovala voda. Základy pod vežou povolili, veža sa naklonila a prepadla sa pod zem spolu s príslušnými objektmi a neďaleko stojacim kamenným krížom pri ceste.
Unikajúci plyn sa zapálil okolo piatej hodiny podvečer. Oheň vraj šľahal do výšky sto metrov a bol tak jasný, že aj v Malackách bolo v noci „ako za denného svetla“; žiara bola vidieť až v okolí Trnavy. Podľa obecnej kroniky zostal nezranený každý z robotníkov, všetci stihli včas utiecť. Do rána prišlo do obce 36 požiarnych zborov; na štátnej hranici boli pripravení aj hasiči z Viedne. Miestni hasiči zapisovali prichádzajúce zbory pri hasičskej zbrojnici celú noc pri svetle ohňa. V obci nastala panika a niektorí ľudia sa balili na evakuáciu, kým ich odborníci z naftových dolov neupokojili, že sa oheň nerozšíri. Do obce denne prichádzali tisíce zvedavcov. Oheň celkom vyhasol až 3. septembra 1950.
Podľa záznamu v kronike miestnych hasičov sa začiatok udalosti odohral počas príprav na hodovú zábavu v hostinci Alojza Kadlíčka a vyhadzované balvany zeminy lietali do výšky 30 metrov. Opis vychádza z obecnej kroniky, z článku Vojtecha Zajíčka v obecných novinách Štvrtčan (č. 4/2010) a z knihy Petra Pavlíka Plavecký Štvrtok a Štvrčania (2006).
Na mieste zostala veľká jama, ktorá sa naplnila vodou z hlbín. Brehy sa spevnili vyvrhnutou zeminou a okraje nádrže sa postupne posúvali smerom do stredu a zarastali, takže jazierko je dnes oveľa menšie než v prvom roku po požiari. Spočiatku sa ho ľudia báli, neskôr sa v ňom začali kúpať najprv deti a potom dospelí; kúpanie však bolo zakázané, pretože sa nepodarilo zistiť presnú hĺbku – ani potápači na niektorých miestach nedosiahli dno. Miestni rybári do jazierka vysadili ryby, najmä kapre. Na mapách je uvedené pod oficiálnym názvom Osmička (zrejme podľa vrtu č. 8), miestni ho však poznajú pod názvom Fučijama – od „fučania“ plynu, po ktorom vzniklo.
Závod na pórobetón (1958 – 1962)