Věra Čáslavská (* 3. máj 1942, Praha† 30. august 2016, Praha) bola česko-slovenská športová gymnastka, trénerka a významná športová funkcionárka, sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy a štvornásobná Športovkyňa roka Česko-Slovenska. Po nežnej revolúcii bola v rokoch 19901996 predsedníčkou Českého olympijského výboru a v rokoch 19952001 tiež členkou Medzinárodného olympijského výboru.

Spolu s Ruskou Larisou Latyninovou je jednou z dvoch gymnastiek histórie, ktorým sa podarilo získať zlaté medaily vo viacboji na dvoch po sebe idúcich olympijských hrách. Zlato z viacboja tiež vyhrala na majstrovstvách sveta v roku 1966 a Majstrovstvách Európy 1965 a 1967. Viac než štyridsať rokov už drží medzi gymnastami rekord v absolútnom počte individuálnych zlatých olympijských medailí. V rokoch 1964 až 1968 nebola na veľkom závode vo viacboji porazená.

Životopis Od svojho detstva sa venovala gymnastike. Športovú kariéru začala v 16 rokoch na majstrovstvách sveta v športovej gymnastike v Moskve, kde česko-slovenské gymnastky obsadili v súťaži družstiev druhé miesto. Vo viacboji jednotlivcov skončila ôsma. Toho istého roku obsadila na majstrovstvách Česko-Slovenska druhé miesto. O rok neskôr Čáslavská získala na majstrovstvách Európy v Krakove prvú zlatú medailu za cvičenie na kladine a striebornú za preskok.

Roku 1960 bola členkou strieborného česko-slovenského olympijského družstva na OH v Ríme, v individuálnych súťažiach skončila vo viacboji žien ôsma a na kladine šiesta.

vľavo|náhľad|Věra Čáslavská, zostava na hrazde, Majstrovstvá Európy 1967 Prvý väčší úspech zaznamenala v roku 1962 na majstrovstvách sveta v Prahe, kde vyhrala preskok, vo viacboji jednotlivcov skončila druhá a tretia v prostných. Česko-slovenské družstvo získalo striebornú medailu.

Ďalším vrcholom jej kariéry bol rok 1964, predovšetkým potom Letné olympijské hry 1964 v Tokiu, kde získala zlatú medailu vo viacboji jednotlivcov, v preskoku a na kladine. Česko-slovenské družstvo skončilo druhé. O rok neskôr na majstrovstvách Európy v Sofii získala päť zlatých medailí.

Na majstrovstvách sveta v Dortmunde v roku 1966 zvíťazila vo viacboji jednotlivcov a v preskoku, ďalej získala striebornú medailu na kladine a v prostných. V súťaži družstiev potom česko-slovenské gymnastky získali zlatú medailu.

V roku 1967 na majstrovstvách Európy v Amsterdame získala zlato vo všetkých súťažných disciplínach.

V roku 1968 sa zúčastnila Letných olympijských hier v Mexiku, kde získala zlato za viacboji, preskok, bradlá a prostné. Striebro potom za kladinu a v družstvách. V priebehu týchto hier sa vydala za Josefa Odložila, českého reprezentanta v behu. Na týchto olympijských hrách ukončila svoju športovú kariéru. Počas slávnostného ceremoniálu odovzdania medailí gestami protestovala proti okupácii Česko-Slovenska, keď stála spoločne na stupienku so sovietskou pretekárkou. Počas slávnostného hrania sovietskej hymny otočila hlavu od súperky smerom do zeme.

V tom istom roku bola vyhlásená za najlepšiu športovkyňu sveta. Okrem toho v roku 1964 a v rokoch 1966 až 1968 zvíťazila aj v česko-slovenskej ankete Športovec roka.

Manželstvo s Josefom Odložilom sa jej zrútilo, ale po nežnej revolúcii sa jej začalo dariť v spoločenskej sfére. Mala ponuky na miesto primátorky hlavného mesta alebo veľvyslankyne v Japonsku, ale prijala až miesto poradkyne prezidenta Václava Havla. Stala sa tiež predsedníčkou Československého a následne Českého olympijského výboru. V roku 1996 sa ale začala sťahovať do ústrania a nasledujúcich desať rokov sa takmer s nikým nestýkala a nikde nevystupovala. S depresiami sa liečila v psychiatrickej liečebni v Bohniciach a k nim sa pridala aj závislosť na liekoch na spanie. Neskôr sa o depresii vyjadrovala ako o strašnej veci, kvôli ktorej stratila pätnásť rokov života. V roku 2007 sa začala s ohromným elánom vracať medzi ľudí a začala pomáhať českým športovcom. Potom ale ochorela na rakovinu pankreasu, ktorá sa v lete 2016 zhoršila. 30. augusta išla na prehliadku do IKEMu, kde ale zostala a o 21:55 na následky dlhotrvajúcej choroby zomrela.

Politická, spoločenská a trénerská činnosť náhľad|Věra Čáslavská, zostava na kladine, ME 1967 V roku 1968 sa tiež zapojila do politického života a podpísala známu petíciu Dvetisíc slov. V roku 1971 bola vylúčená z radov členov ČSTV. V roku 1974 vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu Karlovej univerzity v Prahe a venovala sa trénerskej činnosti. Neskôr jej bolo dovolené vykonávať trénerskú činnosť v Mexiku (1979-1981).

V januári 1990 sa stala poradkyňou prezidenta ČSR Václava Havla pre sociálne otázky a pre šport, od roku 1991 potom pôsobila ako jeho asistentka.

V rokoch 19901992 zastávala funkciu predsedníčky Československého olympijského výboru a potom bola až do roku 1996 Českého olympijského výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru (19952001).

V prezidentských voľbách v roku 2013 aktívne podporovala Karla Schwarzenberga, protestovala najmä proti tomu, že jeho ľavicoví protikandidáti žiadali o podporu komunistami.

Ocenenie 1964, 1966, 1967, 1968 - Športovec roka 1968 - najlepšia športovkyňa sveta, druhá najznámejšia žena sveta 1989 - Cena Pierra de Coubertina, udelil Medzinárodný výbor pre fair play pri UNESCO 1991 - uvedená do Dvorany slávy v New Yorku 1991 - Olympijský rad, udelený Medzinárodným olympijským výborom 1995 - štátne vyznamenanie Medaila Za zásluhy II. stupňa, udelil prezident Českej republiky Václav Havel 2010 - japonský Rad vychádzajúceho slnka, odovzdal japonský veľvyslanec v Česku Čikahito Harada v pražskej rezidencii 2016 - cena Gratias Agit za šírenie dobrého mena Českej republiky vo svete

Čáslavská vo filme a divadle Věra 68, celovečerný dokument, réžia Olga Sommerová Věra divadelná hra od autorky Simony Petrů. Inscenáciu uviedlo Národní divadlo Brno, premiéra bola 2. marca 2018.

Zaujímavosti Jej meno nesie planétka (26986) Čáslavská (provizórne meno 1997 VC5). K Čáslavskej 70. narodeninám (2012) bola vydaná poštová karta s portrétom, autorom je Oldřich Kulhánek.

Referencie

Pozri aj Největší Čech

Iné projekty

Externé odkazy Věra Čáslavská na stránke sports-reference.com

Kategória:Českí športoví gymnasti Kategória:Česko-slovenské športové gymnastky Kategória:Česko-slovenskí olympijskí víťazi Kategória:Česko-slovenskí strieborní olympijskí medailisti Kategória:Olympijskí víťazi v športovej gymnastike Kategória:Českí športoví funkcionári Kategória:Českí tréneri Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka Kategória:Členovia Medzinárodného olympijského výboru Kategória:Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko) Kategória:Osobnosti z Prahy Kategória:Úmrtia na rakovinu pankreasu