Žltý hyperobor, vo všeobecnosti, je masívna hviezda z rozšírenou atmosférou, ktorá môže byť klasifikovaná od neskorých A do K, s hmotou približne 20 až 50-násobku hmoty Slnka. Žlté hyperobry, podobne ako Ró Cassiopeiae v súhvezdí Kasiopeja, boli pozorované kvôli periodickým erupciám, ktorých výsledkom bolo periodické alebo pokračujúce zahmlievanie hviezdy. Javia sa ako extrémne zriedkavé hviezdy vo vesmíre. Kvôli veľkej rýchlosti spotrebovania jadrového paliva, väčšinou zostávajú v hlavnej postupnosti niekoľko miliónov rokov predtým ako sa sami zničia a zmenia na masívnu supernovu alebo hypernovu.
Vnútorná štruktúra Vzhľadom na súčasné fyzikálne modely hviezd, žltý hyperobor môže obsahovať konvektívne jadro obklopené rádioaktívnou zónou, čo je protikladom hviezd veľkosti Slnka, ktoré pozostávajú z rádioaktívneho jadra obklopeného konvektívnou zónou.Seeds, Michael A., Astronomy: The Solar System and Beyond, Brooks/Cole 2005 Vďaka extrémne vysokému tlaku v jadrách žltých hyperobrov, časti jadra, prípadne celé jadro je tvorené z degenerovaného plynu.
Chromosféra Vďaka absolútnej veľkosti týchto hviezd, navyše so silným magnetickým poľom a veľkým uvoľňovaním energie, žlté hyperobry sú menej efektívne v udržiavaní povrchového materiálu ako iné druhy hviezd. Z toho dôvodu majú veľmi veľkú, rozšírenú atmosféru. Niekedy je možné identifikovať disk prachu a plynu, ktorý poskytuje možnosť vzniku planetárnych sústav okolo týchto hviezd.
Známe žlté hyperobry Ró Cassiopeiae V382 Carinae HD 217476 (tiež v súhvezdí Kasiopeja, V509 Cas)BBC - h2g2 - Constellations: Cassiopeia 'the Boastful Queen' HR 8752 IRC+10420
Referencie
Pozri aj
Hyperobor
Iné projekty
Externé odkazy Miléniový výbuch hviezdy Ró Cassiopeiae
Zdroj
Kategória:Hviezdne javy Kategória:Hyperobry Kategória:Stelárna astronómia