Liberálni demokrati je centristicko-ľavicová až centristická politická strana v Spojenom kráľovstve založená roku 1988 spojením Liberálnej strany a Sociálno demokratickej strany. Obe strany už skôr sedem rokov úzko spolupracovali. Súčasným lídrom strany je Ed Davey.

Po všeobecných voľbách v roku 2010 boli Liberáli tretia najväčšia strana v dolnej snemovni v britskom parlamente s 57 poslancami po Labouristickej s 258 poslancami a Konzervatívnej strane s 307 poslancami. Liberálni demokrati vytvorili koaličnú vládu s konzervatívnou stranou, vtedajší predseda LibDems Nick Clegg sa stal podpredsedom vlády a liberálni demokrati obsadili ďalšie miesta vo vláde.

thumb|right|Členovia LibDems na demonštrácii proti Brexitu v Birgminhame v roku 2018. Dejiny Strana bola založená 2. marca 1988 zlúčením Liberálnej strany a Sociálno-demokratickej strany. Liberáli odvodzovali svoj pôvod od strany Whigov, zatiaľ čo sociálni demokrati vznikli odštiepením od strany labouristov.

Keď narástol vplyv Labouristickej strany v 20. rokoch 20. storočia, pozícia liberálov sa zhoršila a v 80. rokoch posunuli svoje smerovanie na centristickú politiku. Keď u labouristov prevládla ľavicová socialistická politika, vystúpila z nej skupina umiernených poslancov a založila stranu sociálno demokratickú. Obe strany zistili, že na politickej scéne nie je dostatok miesta pre dve centristické strany, a tak sa dohodli na tom, že nebudú vo voľbách stavať protikandidátov. Obe strany mali vlastnú politiku, ale pre voľby roku 1983 a 1987 vydali spoločný volebný program. Po neúspechu vo voľbách roku 1987 sa obe strany rozhodli zlúčiť.

V júli 1988 bol za lídra strany zvolený Paddy Ashdown. Strana mala ťažkú štartovaciu pozíciu, predovšetkým s ohľadom na hľadanie identity na politickom spektre, a v počiatočnom období vo voľbách získavala malý počet hlasov. Vo voľbách v roku 1997 však už získala 46 kresiel v Dolnej snemovni. Po zvolení Tonyho Blaira za lídra labouristov Ashdown prekvapivo navrhol vytvorenie koaličnej vlády, ale tento návrh nebol z dôvodu získania labouristickej väčšiny zrealizovaný.

Roku 1999 bol za lídra strany zvolený Charles Kennedy. Vo voľbách v roku 2001 získala strana časť hlasov labouristických a konzervatívnych voličov, ktorý nesúhlasili s vojnou v Iraku, požadovali zvýšenie občianskych práv a volebnú reformu. Jedným z trendov, ktorý sa objavil vo voľbách v roku 2005, bolo presadenie sa liberálov ako druhej najvýznamnejšej strany vo veľkých mestách (napríklad Manchester, Cardiff a Birmingham), keď získala viac než 100 volebných obvodov, v ktorých bol ich kandidát na druhom mieste.

Po problémoch s alkoholom Kennedy odstúpil a na jeho miesto nastúpil Menzies Campbell. Neskôr po odstúpení Menziesa Campbella na konci roku 2007 bol v decembri toho istého roku za lídra strany zvolený Nick Clegg. V nástupnej reči sa označil za liberála a vyslovil nádej, že Británia je krajina tolerancie a pluralizmu. Za svoje priority označil ochranu občianskych slobôd, rozvoj verejných služieb, ochranu životného prostredia a snahu presadiť liberalizmus ako alternatívu skorumpovaných politikov.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 v Brexitovej atmosfére získala strana 16 zo 73 britských kresiel v parlamente, čo znamenalo podstatné vylepšenie zisku z roku 2014 (1 kreslo) a stala sa za stranou Brexit Party druhou najsilnejšou stranou v krajine. Liberálni demokrati sú dlhodobo proti vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ. V júli 2019 sa ako prvá žena stala predsedníčkou LibDems stala poslankyňa za škótsky obvod East Dunbartonshire Jo Swinson, keď v straníckych voľbách porazila bývalého ministra energetiky Eda Daveyho v pomere 47 tisíc ku 28 tisíc hlasov.

Politika strany Strana popisuje svoju ideológiu ako predanie moci obyvateľom, sú odporcami koncentrácie moci v rukách nezodpovedných organizácií. Usilujú o decentralizáciu moci z parlamentu a uskutočnenie volebných a parlamentných reforiem pre vytvorenie niekoľko vrstvového systému moci. Podľa nich by konkrétne rozhodnutia mali byť rozhodované na správnej úrovni, do ktorej zahrnujú regionálne zhromaždenia (rady), Európsku úniu a medzinárodné organizácie.

Ako zástancovia sociálneho liberalizmu chcú minimalizovať zásahy štátu do súkromia občana. Na rozdiel od zásahu štátu do súkromia preferujú sociálny štát, ktorý by zaisťoval základné potreby spoločnosti.Barr, N. (2004). Economics of the welfare state. Oxford University Press.Starr, P. (2007). Freedom's power: The true force of liberalism. New York: Basic Books.

Podporujú multilaterálnu zahraničnú politiku, nesúhlasia s britskou účasťou vo vojne v Iraku a z troch hlavných politických strán zastávajú najviac proúnijnú pozíciu. Pri referende o Brexite boli za zotrvanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii. Navrhujú taktiež širšie využitie obnoviteľných zdrojov energie a zníženie emisie skleníkových plynov.

thumb|right|Nick Clegg, líder strany medzi rokmi 2007-2015. náhľad|Ed Davey, líder strany

Lídri strany Do úradu Odišiel z funkcie Dátum narodenia David Steel 1 7. júla 1987 16. júla 1988 31. marca 1938 Robert Maclennan 2 6. augusta 1987 16. júla 1988 26. júna 1936 Paddy Ashdown 16. júla 1988 9. augusta 1999 27. februára 1941 Charles Kennedy 9. augusta 1999 7. januára 2006 25. novembra 1959 Sir Menzies Campbell 3 2. marca 2006 15. októbra 2007 22. mája 1941 Vince Cable 4 15. októbra 2007 18. decembra 2007 9. mája 1943 Nick Clegg 18. decembra 2007 16. júla 2015 7. januára 1967 Tim Farron 16. júla 2015 20. júla 2017 27. mája 1970 Sir Vince Cable 20. júla 2017 22. júla 2019 9. mája 1943Jo Swinson 22. júla 2019 13. decembra 2019 5. februára 1980Ed Davey13. decembra 2019Úradujúci25. decembra 1965

1 Spoločný provizórny líder, a ako líder Liberálnej strany pred zlúčením. 2 Spoločný provizórny líder, a ako líder Sociálno demokratickej strany pred zlúčením. 3 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Charlesa Kennedyho od 7. januára 2006 a jeho vlastného zvolenia 2. marca 2006. 4 Provizórny líder v období medzi rezignáciou Menziesa Campbella od 15. októbra 2007 až do zvolenia Nicka Clegga 18. decembra 2007.

Volebné výsledky Všeobecné voľby Volebný rok Meno Podiel hlasov Počet mandátov Podiel miest 1983 SDP– Liberálna aliancia25,4% 3,5% 1987 SDP– Liberálna aliancia22,6% 3,4% 1992 Liberálni demokrati17,8% 3,1% 1997 Liberálni demokrati16,7% 7,0% 2001 Liberálni demokrati18,3% 7,9% 2005 Liberálni demokrati22,1% 9,6% 2010 Liberálni demokrati23,0 % 8,8 % 2015 Liberálni demokrati7,9 % 1,2 % 2017 Liberálni demokrati7,4 % 1,8 %2019Liberálni demokrati11,6 %1,7 %2024Liberálni demokrati12,2 %10,9 %

Európske voľby Volebný rok Meno Podiel hlasov Počet mandátov Podiel miest 1984 SDP–Liberálna aliancia18,5% 0% 1989 Sociálni a Liberálni demokrati6,2% 0% 1994 Liberálni demokrati16,1% 2,3% 1999 Liberálni demokrati12.7% 11.5% 2004 Liberálni demokrati14,9% 15,4% 2009 Liberálni demokrati13,7 % 15,3 % 2014 Liberálni demokrati6,6 % 1,4 % 2019 Liberálni demokrati19,6 % 21,9 %

Škótske parlamentné voľby Volebný rok Meno Podiel volebných hlasov Počet mandátov Podiel regionálnych hlasov Počet mandátov Miest celkom Podiel miest 1999 Liberálni demokrati14,15%1212,43%5 13,2% 2003 Liberálni demokrati15,3%1311,8%4 13,2% 2007 Liberálni demokrati16,2%1111,3%5 12,6% 2011 Liberálni demokrati8 %25 %3 4 % 2016 Liberálni demokrati8 %45 %1 4 %2021Liberálni demokrati6,9 %45,1 %03 %

Voľby do Waleského zhromaždenia Volebný rok Meno Podiel volebných hlasov Počet mandátov Podiel regionálnych hlasov Počet mandátov Miest celkom Podiel miest 1999 Liberálni demokrati13,5%312,50%3 10% 2003 Liberálni demokrati14,1%312,7%3 10% 2007 Liberálni demokrati14,8%311,7%3 10% 2011 Liberálni demokrati11 %18 %4 8 % 2016 Liberálni demokrati8 %16 %0 2 %2021Liberálni demokrati4,9 %04,3 %12 %

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Oficiálna stránka Liberálnych demokratov

Zdroj

Kategória:Politické strany v Spojenom kráľovstve