Kúty sú obec na Slovensku v okrese Senica.
Polohopis Kúty sa nachádzajú v západnej časti Záhorskej nížiny, asi 4 km východne od rieky Morava a štátnej hranice s Českom. Trojmedzie s Českom a Rakúskom leží asi 8 km juhozápadne. Južne od obce preteká rieka Myjava.
Obec susedí na severe s obcou Brodské, na východe s obcami Čáry a Kuklov, na juhu s obcami Borský Svätý Jur a Sekule a na západe s moravskou obcou Lanžhot.
Kúty sú významnou dopravnou križovatkou; centrom obce vedie cesta I/2 z Malaciek na Holíč, ktorú tu križuje cesta II/425 na Břeclav a II/500 na Senicu. Západne od obce vedie diaľnica D2 z Bratislavy do Brna. Východný okraj obce lemuje železničná trať Bratislava – Břeclav, na ktorú sa v tunajšej stanici pripájajú trate do Sudoměříc a Trnavy.
Dejiny Z roku 1392 pochádza prvá zmienka o Kútoch vo forme Kuth, v roku 1498 sa objavuje v podobe Kwhty. Prítomnosť ľudí v tejto časti Slovenska však siaha ďaleko do minulosti, čo dokazujú archeologické nálezy osídlenia z doby kamennej (2000 – 1900 pred Kristom) a z doby bronzovej (1500 – 700 pred Kristom). Mladšie nálezy pochádzajú z doby železnej (500 – 0 po Kristovi), predhradištnej a staršej doby hradištnej a poukazujú na kontinuálne osídlenie okolia sútoku riek Morava a Myjava.
Stredoveká osada bola súčasťou Holíčskeho panstva, neskôr Šaštínskeho panstva. V rokoch 1392 - 1434 patrili Kúty Stiborovi zo Stiboríc a jeho synovi Stiborovi ml. V roku 1489 získali obec ako súčasť Holíčsko - Šaštínskeho panstva do zálohu od Mateja Korvína bratia Martin a Imrich Coborovci. Obec mala v roku 1452 zdanených spolu 17 port (asi 85 - 120 obyvateľov), v roku 1554 tu žilo 33 rodín.V 16. storočí patrili prechodne k zemepánom obce aj Révayovci a Bakičovci. Veľký požiar postihol dedinu v roku 1645, no jej pomerne rýchle obnovenie dokazuje prítomnosť troch mlynov v roku 1678. V rokoch 1736 - 1749 prechádza obec postupne do majetku Františka Štefana Lotrinského, manžela Márie Terézie. Habsburgovcovci boli tunajšími zemepánmi až do zrušenia poddanstva v roku 1848 a patrili im majetky v chotári obce až do roku 1918.
Správa o prevrate a vzniku Československej republiky sa do obce dostala už poobede 28. októbra 1918. Kúty boli tak prvou obcou na Záhorí a možno i na celom Slovensku, kde sa dozvedeli o vzniku republiky.
Obec bola v apríli 1945 vypálená počas oslobodzovacích bojov. Zhorelo 7 domov a 110 hospodárskych stavieb. Poškodený bol aj kostol.
Kultúra a zaujímavosti Pamiatky Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa Pestúna, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1718-1726. V roku 1841 bola postavená veža. Obnovou prešiel v roku 1926, kedy bola realizovaná výmaľba interiéru. V roku 1945 bol kostol pri prechode frontu poškodený. Presbytérium kostola je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď kupolovou klenbou. Interiér kostola má pôdorys oválu. Nachádzajú sa tu dva bočné barokové oltáre z polovice 18. storočia. Kazateľnica je baroková z doby vzniku kostola, krstiteľnica je klasicistická z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou pokrytou škridlou.
Kaplnka sv. Anny, klasicistická stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s valbovou strechou z roku 1852. Stojí na mieste staršej barokovej stavby asi zo 17. storočia. Fasády sú členené lizénovými rámami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom.
Pomník Andreja Radlinského, súsošie v nadživotnej veľkosti z roku 1930. Autorom súsošia je A. Kovačik. Nachádza sa pred kostolom.
Zvonica, murovaná stavba na štvorcovom pôdoryse z roku 1826. Fasády zvonice sú členené lizénami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené so šambránami.
Osobnosti obce Rodáci Matej Hések (* 1889 - † 1973), rímskokatolícky kňaz, stredoškolský profesor, regionálny historik, autor rukopisu o dejinách obce Kúty - archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Pavol Palkovič (* 1930 - † 2009), vysokoškolský profesor, teoretik drámy a literatúry. Jozef Mikuš (* 1934 - † 1997), stredoškolský pedagóg, regionálny historik, propagátor regionálnej histórie a jeden zo zakladateľov gorazdovskej tradície.
Pôsobili tu Andrej Ľudovít Radlinský (* 1817 - † 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha a spoluzakladateľ Matice slovenskej.
Referencie
Pozri aj Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Kúty Železničná stanica Kúty
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj Oficiálna stránka obce
Kategória:Obce okresu Senica Kategória:Obce vypálené počas druhej svetovej vojny na Slovensku