Horné Otrokovce sú obec na Slovensku v okrese Hlohovec. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku 1882. V obci sa každoročne koná pochovanie basy a pôsobí v nej futbalový klub OŠK Horné Otrokovce. V obci sa tiež nachádza aj ŽŠ s MŠ Horné Otrokovce. Ochotníci v tejto obci organizujú každoročné pochovávanie basy.

Názov V minulosti mala obec viacero názvov: latinský názov Adradic, čiže predhorie (doslovný preklad, pri koreni - ad radic, pri koreni hôr) je spolu z potokom aqua Bistric spomenutý v zoborskej listine z roku 1113. Tu sa vymedzuje majetok zoborského opátstva a doslovný preklad zmienky o obci znie: "zo strany Otrokoviec je medzníkom potok, ktorý sa volá Bystrica". Polia medzi obcou, potokom a Verešom, sa stále nazývajú farské a historiciHladký, 2004 s. 183 – 184 sa domnievajú, že to bol pôvodný názov Stoličného potoka, pretekajúceho obcou.

V roku 1156 sa obec spomína ako Otroc (CDSI I.Nr.81), v roku 1343 ako Atrakv, Otroky, Attrak (VSO1, s. 439) a už v roku 1400 sa prvýkrát spomínajú Dolné Otrokovce, ktoré vznikli v chotári staršej obce. V roku 1416 (VSO1, s. 337), sa spomínajú ako Alsőatrak a Horné Otrokovce ako Felsőatrak. Názvy obcí boli pomaďarčené, no preklad nie je doslovný a tak prevláda názor, že názov sa asimiloval z latinského Adradic. Rovnako je pravdepodobné, že v obci boli držaní otroci, predávaní v susednom Hornom Trhovišti, kde sa konali trhy s nimi (R. Krajčovič).

Dejiny História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku, ktorá je v zoborskej listine z roku 1113. Juhozápadne od obce, v lokalite Terasy, sa nachádza paleolitické sídlisko, kde pri opakovaných zberoch J. Hromada a M. Poláček našli 202 ks kamennej industrie. Medzi nálezmi z patinového silicitu, limnosilicitu a rádiolaritu dominujú škrabadlá, hroty (vrátane hrotu typu La Gravette (listový hrot)) a retušované čepele (tvarovanie kamenného úštepu kosteným retušérom). Nález bol datovaný do mladšieho paleolitu (grattienu - okolo 26 000 pred Kr.).

V Horných Otrokovciach vyrástol rondel a je to dôkaz že bola v civilizácia. Rondel v Horných Otrokovciach patrí do obdobia neskorého neolitu a je kultúrne priraďovaný k lengyelskej kultúre, približne do obdobia 4800 – 4700 p. n. l. Jeho priemer sa odhaduje na 150 až 160 metrov. Ohradenie tvorí dvojitý priekopový systém pozostávajúci z dvoch kruhových línií. Lokalizácia rondelu bola vykonaná pomocou leteckej prospekcie na základe tzv. crop marks a magnetometrického prieskumu, na ktorom sa podieľali I. Kuzma a J. Tirpák. S rondelom súvisí aj nález depotu siedmich kamenných sekier v areáli lengyelského sídliska. Pre priestorovú komparáciu môžeme uviesť údaje z ďalších významných slovenských lengyelských rondelov, ktoré Kuzma zdokumentoval: Svodín 2 s priemerom 140 m, Žitavce so 145 m, Podhájska so 158 m, či masívne útvary ako Bajtava (175 m), Golianovo s trapezoidným tvarom blížiacim sa rýnskym vzorom (210 m) a Hosťovce, ktoré s dvoma priekopami a obrovskými vnútornými palisádami dosahovali priemer 250 až 300 metrov.

Na začiatku nášho letopočtu, v rokoch 20 až 50 po Kr. žili na území obce Germáni, pravdepodobne patriaci pod Vanniovo kráľovstvo, našlo sa po nich množstvo črepov, jedna ihlica a unikátna rímska minca.

V časti chotára nazývanom Stará Hora sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom viditeľné umelo vybudované ostré svahy, na ktorých stáli palisády a v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy, dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto hradisko bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí Považského Inovca (Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie).V blízkosti miestneho kostola, sa našiel hrob s keramickou nádobou ktorá bola zdobená charakteristickou vlnovkou.

Po roku 1388 obec patrila viacerým zemepánom: ako prví sú spomenutí Kostolányiovci, po nich Skarlovci zo Skoloviec, Zayovci, Rudnyánszky,Einsteinovci, Koronthályiovci a Vranovichovci. Donáciou z roku 1435 daroval uhorský kráľ Žigmund Luxemburský okrem iných aj majetky v Horných a Dolných Otrokovciach (skôr išlo o potvrdenie skorších majetkových práv) rodine Kostolányiovcov. V roku 1598 bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená.

Po súdnom spore o deľbe dedičného majetku, ktorý sa konal v roku 1772 v Pešti, predala rodina Koronthaly majetky v Horných a Dolných Otrokovciach. V druhej polovici 18. storočia kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný gróf Vranovich, ktorý prestaval kostol,pôvodne opevnený renesančný kaštieľ,na barokový, okolo ktorého nechal vysadiť anglický park. Vybudoval tiež pec na pálenie vápna, tehelňu, moderné maštale pre dobytok s napájačkami, skleník so závlahou, dom s bazénom pre správcu či studne s parnou strojovňou. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom 19. storočia boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v močaristej časti Bystrice (aqua Bistric), medzi obcou a Verešom,na miernej vyvýšenine, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov. Išlo o osadu z mladšej doby kamennej a osadníci patrili k ľudu Lengyelskej kultúry,pri archeologickej prospekcii za poľnohospodársky družstvom sa našlo množstvo črepov lineárnej keramiky,štiepanej hladenej industrie a sedem kusov kamenných sekier, taktiež v roku 1988 objavený rondel v lokalite Berinová zo spomenutej doby. Spomenutá rodina Vranovich je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od Hlohovca, a po smrti grófa predala vdova Vranovich panstvo grófke Győkiovej.

Významené osobnosti Ivan Letko - slovenský herec, ktorého rodina z Maminej strany pochádza z obce.

Michal Mesároš - študoval v Bratislave a vo Viedni. Po roku 1948 sa však stal nepohodlným pre komunistickú moc. Bol odsúdený v procese Biela légia a bol uväznený, musel vykonávať nútené práce v Jáchymovských baniach

Koloman Veselka - bol letcom, ktorý sa zúčastnil vojny v Kórei (1950 – 1953). Podľa dostupných informácií bojoval na strane komunistickej Severnej Kórey a podal si ruku s Kim Ir-senom.

Jozef „Jopo“ Poláček - televízny moderátor

Pád lietadla 7. 5. 1928. V roku 1928 padlo lietadlo v chotári obce. Pilot štábny rotmajster Josef Cinibulk z LP3, v hmle stratil orientáciu, klesal, aby sa zorientoval podľa terénu, narazil do stromu a havaroval v lese na východnom svahu Holého vrchu. V lietadle Aero A-11.26 bol sám. Podľa denníkov Lidové noviny a Pozor z 8. a 9. mája 1928, ďalej podľa článku Dr. Petra Švandy, CSc., v časopise L+K 2011, č. 5, s. 77–79, a podľa knihy Výkřik ze zapomnění, s. 26. Jeho hrob v Lokti je uvedený na stránkach Spolku pre vojenské pietne miesta. Správa o jeho smrti je uverejnená vo Věstníku MNO – časť osobná, 1928, s. 207.

Pozn.: Piloti Josef Cinibulk a Karel Brabenec zahájili 29. októbra 1923 prevádzku ČSA. V ten deň po prvýkrát letel z Prahy do Bratislavy Karel Brabenec s cestujúcim redaktorom Koenigom a súčasne letel z Bratislavy do Prahy Josef Cinibulk s cestujúcim redaktorom Bežom.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Kategória:Obce okresu Hlohovec